Kreatívny fasádny systém

V modernej architektúre sa vo veľkej väčšine prípadov uplatňujú kombinácie rôznych druhov materiálov. V niektorých, skôr ojedinelých prípadoch vznikajú aj monochromatické objekty, ktoré sú celoplošne opláštené jedným nosným materiálom.

Pri výbere vhodného materiálu na opláštenie fasády prihliada autor projektu na mnohé aspekty, ako sú napríklad účel, charakter objektu, navrhovaná životnosť stavby, poloha a prostredie, v ktorom sa konkrétny objekt bude realizovať, farebnosť objektu, finančné možnosti investora a mnohé iné súvislosti.

Technické parametre Materiál: Rheinzink – SP-LINE – predzvetraný-pro modrosivý Hrúbka: 0,7 mm Hmotnosť: 7,20 kg/m2 Dĺžka profilov: 3 000 mm Krycia plocha základného profilu: 1,05 m2 Pohľadová šírka:    350 mm Hrúbka panelov:    15 mm Kotvenie:    EJOT Edelstahl SAPHIR Samorezné skrutky JT3-FR-2-4,9

Následne sa posudzujú vlastnosti vybratého materiálu, t. j. systému opláštenia, výrazové možnosti, farebnosť, bezúdržbovosť, dlhá životnosť, odolnosť proti UV žiareniu – farebná stálosť, spoľahlivosť systémových riešení – referencie, cena a efektivita vynaložených prostriedkov.

Na celoplošné opláštenie objektov jedným monochromatickým materiálom možno použiť prefabrikovaný systém na báze titánzinku (obr. 1). Ide o kompletný systém pozostávajúci zo základného panelu a všetkých súvisiacich lemovacích, uzavieracích profilov a komponentov. Systém zároveň umožňuje montážnym firmám riešiť aj malé plochy určené na opláštenie ekonomicky a hospodárne. Systém sa dokáže integrovať do plášťa budovy svojou modernou štruktúrou a takisto prostredníctvom ušľachtilej modrosivej patiny typickej pre materiály na báze titánzinku. Obklady fasád na báze titánzinku možno označiť za vhodnú alternatívu k drevu, kameňu a umelým obkladovým materiálom (obr. 2).

Predmetný systém ponúka z pohľadu výrazových možností variabilitu v podobe horizontálneho a vertikálneho rastra. Zaujímavý architektonický výraz možno dosiahnuť kombináciou týchto dvoch rastrov na jednej ploche. Systém sa hodí na opláštenie veľkých jednoliatych plôch, ktoré si riešiteľ projektu predsavzal spestriť a svojím spôsobom osviežiť.

Systém možno charakterizovať ako výrazovú kombináciu horizontálneho panelu s tieňovou škárou a klasickým trapézovým profilom (obr. 3). Charakterizujú ho výrazné, 140 mm vysoké vlny s tieňovou škárou s rozmermi 18 mm bez priznaného, viditeľného kotvenia, ako to je pri trapézových profiloch bežné. Jednotlivé panely majú šírku 350 mm a sú medzi sebou spojené špeciálnym zámkom, ktorý má zariadenie odolné proti dažďu. Vďaka tomu ani pri náporovom daždi nezateká do obvodového plášťa cez spoje obkladu.

Opis systému
Ide o systém zozadu odvetranej zavesenej fasády. Voľný prierez ventilačnej medzery medzi opláštením fasády a za ňou ležiacou vrstvou musí byť minimálne 20 mm (tab.).

Nevyhnutnou súčasťou skladby obvodového plášťa z hľadiska tepelnej ochrany je aj spoľahlivo navrhnutá vrstva tepelnej izolácie (v súlade s STN 73 0540-1 až 4: 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov). Tepelnú izoláciu sa odporúča chrániť proti vlhkosti a ochladzovaniu prúdením studeného vzduchu vo vzduchovej medzere a použitím vetrotesnej zábrany. Uvedené požiadavky optimálne spĺňajú poistné, difúzne otvorené fólie. Výber konkrétneho materiálu je nevyhnutné zvážiť aj na základe použitého systému nosného roštu.

Nosná podkonštrukcia opláštenia sa musí prispôsobiť zvolenému typu ukladania panelov a ich ďalšieho členenia. Podkonštrukciu na menšie fasádne plochy môže tvoriť latovanie z vysušeného dreva so šírkou laty ≥ 60 mm (obr. 4). Na opláštenie plôch väčších rozmerov, cez niekoľko podlaží, sa odporúča uplatniť kovovú podkonštrukciu (obr. 5). Môže byť hliníková (hrúbka 2 mm) alebo oceľová pozinkovaná (hrúbka 1,5 mm). Umožňuje spoľahlivú rektifikáciu nerovností, ak sa skladá aspoň z dvoch dielov. Panely majú každých 100 mm vopred predvŕtané otvory na kotvenie k podkladu.

Obr. 4 Vetraná drevená podkonštrukcia	Obr. 6 Nadpojenie panelov „neviditeľnou“ spojkou
Obr. 5 Vetraná kovová podkonštrukcia	Obr. 7 Nadpojenie panelov priznaným profilom

Postup montáže
V závislosti od zvoleného typu ukladania panelov prebieha montáž pri horizontálnom spôsobe ukladania zdola smerom nahor a pri vertikálnom spôsobe ukladania zľava smerom doprava. Vďaka nasúvaniu jednotlivých panelov ležiacich nad sebou alebo vedľa seba sa kotvené časti panelu automaticky prekrývajú (obr. 6 a 7). Dĺžka panelov je exaktne stanovená na maximálne 3 000 mm. Vďaka tomu možno fasádny obklad priamo kotviť do podkladu a nedochádza k deformáciám z dôvodu teplotnej rozťažnosti materiálu.

V prvom montážnom kroku sa osadia všetky lemovacie a uzavieracie profily (sokel, okenné ostenia, parapet, nadpražie, rohové profily a podobne). Následne sa pristupuje k osadeniu a ukotveniu panelov na základe plánu kladenia opláštenia.

Riešenie detailov
Príprave a výberu konštrukčných detailov metalického opláštenia treba venovať dostatočnú pozornosť (obr. 8 až 10, 12). Výber detailov musí korešpondovať so zvoleným rastrom ukladania panelov. Vzhľadom na to, že ide o priemyselný, vopred vyrobený systém – počnúc lemovacími profilmi až po panel opláštenia – je variabilita detailov do určitej miery obmedzená.

Obr. 8 Systémové riešenie upätia opláštenia	Obr. 9 Systémové riešenie vonkajšieho rohu opláštenia
Obr. 10 Systémové riešenie oplechovanie atiky	Obr. 11 Horizontálne členenie fasády so zrkadlovým ukladaním s posunom spoja o polovicu dĺžky panelu

Možnosti stvárnenia fasády

Prefabrikovaný systém ponúka niekoľko možností stvárnenia – členenia opláštenia. Popri štandardnom vyhotovení, t. j. ukladaní v horizontálnom alebo vertikálnom rastri, možno ich na jednej ploche aj vzájomne nakombinovať. Systém umožňuje takisto kreatívne stvárnenie – členenie fasádnych plôch prostredníctvom rôzneho umiestnenia spojov jednotlivých panelov. Možné je aj zrkadlové ukladanie s posunom spoja o polovicu dĺžky panelu (obr. 11) alebo posunom spoja o jednu tretinu. Uplatňuje sa aj tzv. divoké umiestnenie spojov, teda bez vopred stanoveného rytmu alebo geometrického opakovania umiestnenia spojov. Členenie jednotlivých plôch na fasáde možno realizovať použitím viditeľných deliacich profilov. Zároveň možno použiť plechové spojky s rovnakou geometriou profilu, ako má obkladový panel, čím sa dosiahne efekt panelu nekonečnej dĺžky.

Obr. 12 Systémové ostenia okennej konštrukcie	Obr. 13 Ukážka systémovej aplikácie pri opláštení štítovej steny budovy

Opláštenie strešných štítov a strešných nadstavieb
Strešné štíty (obr. 13) a strešné nadstavby patria k plochám, ktoré sú najviac namáhané a vystavované poveternostným vplyvom a  z hľadiska údržby sú ťažko dostupné. Najčastejšie možno vidieť predmetné konštrukcie omietnuté, prípadne opláštené drevom alebo iným obkladovým materiálom. Počas výberu typu obkladového materiálu by sa malo zohľadniť niekoľko rozhodujúcich hľadísk, a to životnosť, bezúdržbovosť, funkčná bezpečnosť, kompatibilita a zabudovateľnosť s hlavnou strešnou krytinou a iné.

Záver
Systém je vhodné použiť na fasády novostavieb, ale aj rekonštruovaných budov. Z hľadiska výrazu ide o „obojživelníka“, s ktorým možno opláštiť výrobné haly, ale aj rodinné domy. Na rodinných domoch možno týmto systémom realizovať aj čiastočné plochy ako opláštenie balkónov či fragmentov fasád v kombinácii s inými materiálmi, napríklad s omietkou.

TEXT: Ing. Gabriel Boros
OBRÁZKY a FOTO: RHEINZINK SK

Ing. Gabriel Boros je konateľom spoločnosti ­RHEINZINK SK, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.

–>–>