Rýchlejšie a modernejšie železnice vďaka podpore EÚ

Jedným zo základných predpokladov zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja krajín Európskeho spoločenstva je koordinovaný rozvoj a modernizácia dopravnej infraštruktúry. Moderná a výkonná železničná infraštruktúra je dôležitým faktorom intenzívneho využívania materiálnych a ľudských zdrojov aj v našej krajine.

Súčasná sieť železničných tratí na Slovensku je výsledkom približne 150-ročného vývoja prebiehajúceho v rôznych štátnych, politických a ekonomických podmienkach a v rámci rozličných hospodárskych a strategických cieľov a priorít. Geografická poloha Slovenska v Európe potvrdzuje jednoznačne aj súčasnú dôležitosť pozície železničných tratí SR v celoeurópskej dopravnej infraštruktúre, keďže hlavné medzinárodné železničné ťahy majú priamu väzbu na železničné trate Slovenska.

Infraštruktúru železničnej dopravy na Slovensku možno charakterizovať pomerne vysokou hustotou siete, avšak s pomerne zastaranou technológiou, pričom technická základňa infraštruktúry železničnej dopravy sa mení postupne. Finančné zdroje poskytované z fondov EÚ na rozvoj železničnej infraštruktúry sú akcelerátorom, ktorý urýchľuje vyrovnávanie rozdielov v rámci Európskeho spoločenstva a zároveň vytvára podmienky na zdravú hospodársku súťaž.

Postupná modernizácia železničnej infraštruktúry

Cieľom modernizácie železničnej infraštruktúry na Slovensku je zlepšovať vybrané technické parametre železničnej dopravnej cesty, akými sú zvýšenie rýchlosti vlakov, zabezpečenie bezkolízneho prístupu cestujúcich a imobilných osôb k službám verejnej osobnej dopravy, zavedenie informačných systémov pre cestujúcich atď. Z hľadiska nákladnej dopravy prináša modernizácia infraštruktúry predovšetkým zefektívnenie prepravy tovarov. Od vstupu do Európskej únie sa na Slovensku zmodernizovalo vyše 100 km železničných tratí, ďalších 19 pribudne z projektov Operačného programu Doprava do konca tohto roka. V projektoch modernizácie železničnej infraštruktúry pokračuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR aj v novom Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 (OPII). Európska komisia ho schválila ako jeden z prvých programových dokumentov v rámci celej Európskej únie dňa 28. októbra 2014.

Celková alokácia OPII je spolu s národným spolufinancovaním 4,749 mld. eur. Alokácia na dopravu predstavuje 3,735 mld. eur, z toho na rozvoj železničnej dopravy vrátane nákupu nových vlakov bude môcť Slovensko využiť 1,170 mld. eur. Ďalšie európske peniaze na modernizáciu železníc, konkrétne 670 mil. eur, môže Slovensko čerpať z nového finančného nástroja EÚ CEF (nástroj Spájame Európu). Spolu to predstavuje až sumu 1,85 mld. eur, ktoré môžu zásadne zmeniť tvár slovenských železníc. Výsledkom projektov v novom finančnom rámci (do roku 2023) bude ďalších 100 kilometrov zmodernizovaných železničných tratí, po ktorých bude jazdiť ďalších 35 nových vlakových súprav.

TEN-T sieť prioritou

V rámci prioritnej osi 1 OPII a nástroja CEF, ktorý je primárne určený na projekty na kľúčovej TEN-T sieti spájajúce dva a viacero štátov, bude ministerstvo dopravy pokračovať v modernizácii železničného koridoru medzi Bratislavou a Žilinou, od Žiliny smerom na sever aj na východ krajiny. Projekty v oblasti modernizácie a rozvoja železničnej dopravnej infraštruktúry sa budú realizovať na tých tratiach, ktoré majú rozhodujúci význam pre rast hospodárstva a zlepšenie mobility obyvateľstva SR a EÚ.

Konkrétne ide o:

• modernizáciu trate Dolný Hričov – Žilina (II. časť projektu, ktorý sa začal realizovať už v predchádzajúcom programovom období),
• modernizáciu trate Púchov – Považská Teplá,
• dostavbu zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina,
• modernizáciu vybraných úsekov na Liptove a v okolí Popradu v súlade s aktuálne spracovávanou štúdiou realizovateľnosti.

Modernizácia spomínaných úsekov železničnej infraštruktúry prinesie odstránenie kľúčových úzkych miest na základnej sieti TEN-T, zníženie časových strát a prevádzkových nákladov aj zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie (zníženie hlukovej a emisnej záťaže). Zároveň sa vytvoria predpoklady na zvýšenie podielu železničnej osobnej a nákladnej dopravy na deľbe prepravnej práce i na zvýšenie konkurencieschopnosti regiónov, zlepšenie mobility obyvateľov a potenciálu rastu zamestnanosti.

Na zlepšenie kvality železničnej infraštruktúry sa budú realizovať aj projekty zamerané na zvýšenie interoperability tratí významných pre medzinárodnú dopravu (zavedenie systému ERTMS – predovšetkým inštalácia traťového zabezpečovacieho systému ETCS a oznamovacieho zariadenia GSM-R). Výsledkom bude zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy a splnenie záväzkov vyplývajúcich z rozhodnutia Komisie č. 2012/88/EÚ z 25. januára 2012 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystémov riadenia – zabezpečenia a návestenia transeurópskeho železničného systému, ďalej z nariadenia Komisie č. 454/2011/EÚ z 5. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému a z nariadenia č. 62/2006/ES z 23. decembra 2005 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa telematických aplikácií.

V prípade, ak železničná osobná doprava ponúkne prepravu v porovnateľnej kvalite ako iné druhy dopravy a s frekvenciou, ktorá zodpovedá prepravnému dopytu zo strany cestujúcej verejnosti, ministerstvo dopravy predpokladá zvýšenie atraktivity verejnej osobnej dopravy na úkor individuálnej automobilovej dopravy. Má k tomu prispieť aj pokračovanie v projektoch nákupu a obnovy regionálnych a medzimestských vlakov. Tie sa ukázali ako veľmi úspešné už v aktuálne končiacom programovom období, v ktorom do slovenských regiónov postupne pribudli desiatky nových vlakových súprav, ale aj vozňov a rušňov.

Elektrifikácia tratí

V rámci prioritnej osi 5, ktorá pokrýva projekty mimo kľúčovej TEN-T siete, bude ministerstvo dopravy realizovať projekty na modernizáciu a rozvoj železničných tratí a súvisiacich objektov z hľadiska medzinárodnej a vnútroštátnej dopravy.

Ide napríklad o tieto projekty:

• Elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – št. hranica SR/Rakúsko, realizácia,
• ŽSR, Elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné, realizácia,
• Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou, realizácia.

Výsledkom projektov v tejto prioritnej osi bude zlepšenie technických parametrov železničnej infraštruktúry vo vybraných úsekoch, zvýšenie podielu elektrifikovaných tratí, zníženie počtu úmrtí na železničných priecestiach, zníženie hlukovej a emisnej záťaže, zvýšenie komfortu pre koncových užívateľov, tým aj atraktivity železničnej dopravy v regiónoch, ďalej vytváranie predpokladov na zvýšenie konkurencieschopnosti regiónov, ako aj zlepšenie mobility obyvateľov a potenciálu rastu zamestnanosti. Ďalším cieľom, ktorý bude ministerstvo dopravy napĺňať v tejto prioritnej osi, je, podobne ako v projektoch na kľúčovej TEN-T sieti, zvýšenie interoperability prostredníctvom zavedenia systému ERTMS (tzn. predovšetkým inštaláciu traťového zabezpečovacieho systému ETCS a oznamovacieho zariadenia GSM-R).

Medzi oprávnené aktivity v prioritnej osi 5 patrí predovšetkým elektrifikácia železničných tratí, znižovanie bezpečnostných rizík v železničnej doprave (napríklad odstraňovanie úrovňových križovaní s cestnou infraštruktúrou, modernizácia železničných priecestí), výstavba a modernizácia prestupných terminálov železničnej osobnej dopravy a ich napojení na cestnú sieť, výstavba nových železničných zastávok, zavádzanie štandardov tratí a staníc, optimalizácia grafikonu vlakovej dopravy, vybudovanie a modernizácia technickej základne na opravu a údržbu vozového parku železničnej osobnej dopravy, modernizácia železničnej infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením efektívneho colného konania a implementácia systémov ETCS a GSM-R, TSI TAF/TAP.

Projekty posúdi Brusel

Výberu projektov, ktoré sa budú financovať z OPII, predchádza schválenie štúdie realizovateľnosti, ktorá ich preverí z technického, ekonomického a finančného hľadiska. Detailné posúdenie projektov je podmienkou Európskej komisie na financovanie akéhokoľvek dopravného projektu.

TEXT: JUDr. Denisa Žiláková
Foto: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Denisa Žiláková je riaditeľkou sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske Stavby/Inženýrské stavby