Vranov – pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topľa
Galéria(2)

Vranov – pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topľa

Ambíciou projektu Vranov – pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topľa je zlepšiť kvalitu života obyvateľov v dodávke pitnej vody verejnými vodovodmi a v odvádzaní odpadových vôd kanalizáciami. Napojenosť obyvateľov na verejný vodovod a kanalizáciu na východnom Slovensku je alarmujúco nízka, najnižšia na Slovensku. Cieľom projektu je prioritne vyriešiť nedostatok kvalitných miestnych zdrojov vody a nepostačujúce systémy obecných kanalizácií a čistenia odpadových vôd v povodí rieky Topľa v okrese Vranov. Projekt rieši napojenie na kanalizáciu pre 13 612 obyvateľov a na vodovod pre 16 904 obyvateľov.

Východné Slovensko je známe nižším podielom pripojenosti na verejný vodovod (72,2 % domácností) a kanalizáciu (51,5 %), čo je približne o 10 percent menej ako celoštátny priemer. Projekt, ktorý realizuje spoločnosť Inžinierske stavby, a. s., sa týka obyvateľov štrnástich obcí a dvoch miest. Jeho výsledkom bude viac ako 51-tisíc napojení. Ukončenie je plánované na koniec roka 2009, pričom sa preinvestuje viac než 42 miliónov eur (1,26 mld. Sk).

Z grantov Európskej únie je to 34 miliónov (1,2 mld. Sk), 5 miliónov (150,6 mil. Sk) zastrešil štátny rozpočet a takmer 3,5 milióna eur (105,4 mil. Sk) pôjde zo zdrojov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Rozšírenie kanalizačných sietí je zároveň krok k splneniu noriem EÚ, keďže do roku 2015 má byť na Slovensku napojených 98 percent domácností.

Rozdelenie projektu
Zásobovanie pitnou vodou
Rekonštrukcia a výstavby obecných vodovodných sietí napojených na sieť Východoslovenskej vodárenskej sústavy prebiehala v meste Vranov nad Topľou a jeho priľahlých mestských častiach a obciach Vechec, Davidov, Sačurov, Zámutov, Čaklov, Rudľov, Soľ, Čierne nad Topľou, Skrabské a Bystré.

Kanalizácia a čistenie odpadových vôd
Rekonštrukcia a rozšírenie kanalizačnej siete prebiehali vo Vranove a priľahlých mestských častiach, výstavba kanalizačnej siete vo Vechci, Kamennej Porube a výstavba novej čistiarne odpadových vôd s kapacitou 34 900 ekvivalentných obyvateľov (EO) vo Vranove nad Topľou.

Výstavba kanalizačných sietí prebiehala aj v Rudľove a Jastrabí nad Topľou, v druhej etape sa rozšíril čistiaci komplex v obci Soľ na kapacitu 2 600 EO.

Rekonštrukcia a rozšírenie kanalizačnej siete sa realizovali v Bystrom, Hanušovciach nad Topľou, Hermanovciach, Hencovciach a Vranove – na sídlisku v povodí rieky Ondavy. V rámci zákazky pribudli aj dve nové čistiarne odpadových vôd, a to v Hencovciach (3 400 EO) a Bystrom (10 300 EO). Väčšina prác sa zavŕšila už na konci augusta 2009.

Skúšobná prevádzka
Skúšobná prevádzka projektu trvá približne rok, pričom sú zapojené všetky štyri čistiarne odpadových vôd, celých 96 km vodovodov a 86 km kanalizácie. Náročnosť projektu spôsobovalo rozsiahle územie, na ktorom práce prebiehali – išlo o 30-kilometrovú plochu od Hanušoviec po Sačurov a takmer o celé mesto Vranov nad Topľou. Najväčšia čistiareň odpadových vôd vznikla v Lomnici – vranovskej mestskej časti. Moderná prevádzková budova, dozorňa aj komplex pomôžu staršej čistiarni, ktorá už nestačila rastúcim potrebám mesta.

Ďalšie komplikácie spôsobila vysoká hladina spodnej vody, ktorá sa musela znižovať studňami.
Spoločnosť Inžinierske stavby má s podobnými projektmi dostatok skúseností, čoho dôkazom sú aj ďalšie úspešne ukončené projekty, napríklad Projekt pitnej vody a kanalizácie juhovýchodného Zemplína, Kanalizácia a ČOV v Košiciach či projekt ČOV Humenné a horný Zemplín.

Dôležité údaje o projekte
Dĺžka vodovodnej siete: 96 626 m
Vodovodné čerpacie stanice: 7 ks
Počet vodojemov: 6 ks
Dĺžka kanalizačnej siete: 86 610 m
Počet kanalizačných čerpacích staníc: 27 ks
Počet ČOV: 4 ks
Asanácia jestvujúcich ČOV: 3 ks
Celkové náklady na projekt: 42 525 800 € (1,28 mld. Sk)

Obstarávateľ: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. Košice
Projektant: ENVIROLINE, s. r. o.
Technický dozor: EUTECH, s. r. o.
Zhotovovateľ: Inžinierske stavby, a. s.

Inžinierske stavby, a. s.
Foto: Drahoslav Magdoško, Communication House

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.