Protipovodňová ochrana Bratislavy

24. novembra 2009

Protipovodňová ochrana sa stala aktuálnou otázkou z bezpečnostného hľadiska ochrany mesta pred každoročne stúpajúcou hladinou Dunaja. Práce na tomto diele sa začali v roku 2007 a v novembri roku 2009 sa ukončujú úpravy ľavého brehu Dunaja – pešia zóna.

Protipovodňová ochrana začína nad Devínskou Novou Vsou , kde je vybudovaná nová hrádza a na jej konci čerpacia stanica. Všetky objekty protipovodňovej ochrany sú vybavené monitorovacím systémom, ktorý bude sledovať dianie v podloží hrádze a hladinový režim pred aj za ochrannými líniami.

Ďalším úsekom je Devín. Pri 50-ročnej vode je už Devín odrezaný od okolitého sveta, lebo obidve prístupové cesty sú zaplavené vodou. Najnižšie časti Devína boli v roku 2002 zaplavené až dvojmetrovou vrstvou vody. Ochrana je v tomto úseku kombinovaná – časť tvorí hrádza, časť kombinácia hrádze a múrika, a zvyšok kombinácia múrika s mobilným hradením. Podzemná tesniaca stena je vybudovaná do hĺbky 8 metrov. Na vyústenie dažďovej vody z hornatej časti Devína slúžia priepusty chránené zdvojenými uzávermi. Na korune bude asfaltový koberec, ako súčasť cyklotrasy. Na vzdušnej päte hrádze je vybudovaný pätný drén s kontrolnými šachtami.

Ochrana v oblastiach Karlova Ves, Devín a Devínska Nová Ves je vybudovaná na úroveň storočnej vody plus 50 cm, ostatné časti smerom do mesta na úroveň tisícročnej vody.

Toto je pomerne komplikovaný úsek. Odklon od pôvodného projektu sa nakoniec ukázal ako dobré riešenie, pretože sa podarilo znížiť výšku mobilného hradenia zo 4,2 m na 2,8 m. V súčasnosti prebiehajú skúšky pevnosti základov a stĺpikov zabezpečujúcich jeho stabilitu. Bezpečnosť je tu takmer niekoľkonásobne vyššia ako skutočný tlak vody, treba však rátať aj s nárazmi plávajúceho dreva.

V minulosti sa pripravoval iný projekt, ktorý obyvatelia mestskej časti Devín odmietli, pretože im bránil vo výhľade. Veľkým rizikom sú v tejto oblasti stromy, ktoré by v prípade pádu mohli poškodiť mobilné hradenie s následným rýchlym zaplavením chráneného územia.

Na vyústení Vydrice do Dunaja sa plánovala postaviť čerpacia stanica s výkonom 40 metrov kubických za sekundu, pričom malo ísť o najvyššiu kapacitu na Slovensku. Výstavba tunela a diaľnice však zahŕňala aj úpravy terénu, z toho dôvodu tam nie je potrebné robiť protipovodňové úpravy.

Na nábreží medzi Starým a Novým mostom sú podzemné steny sú z predvŕtavaných pilót priemeru 80 cm a hĺbky 12 metrov. Na ne sa kladie základ a potom múrik. Celková výška je 13 a viac metrov. Technológia zakladania umožňuje vytvoriť druhú úroveň nábrežia – približne 4,5 metra pod úrovňou koruny múrika. Na vrchnú časť sa bude montovať mobilné hradenie, v tomto úseku pomerne nízke.

Úpravu nábrežia finančne podporilo mesto, pričom do projektu je zahrnutá aj oblasť okolo Propeleru. Pod dlažbou sa ako podklad použije železobetónová doska, ktorá umožní pohyb nákladných vozidiel po nábreží. Pri budovaní ochrany sa v tejto oblasti vyskytovalo veľa problémov od elektrických káblov, kanalizácie cez vysokotlakový plynovod, prípojky na všetky pontóny, čo komplikovalo celú realizáciu.