Na mostných objektoch sme vyvinuli mimoriadne úsilie
Podrobný technický opis štyroch mostov, ktoré sa realizujú na trase 1. úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer sme už priniesli, o začiatkoch stavby, súčasnom stave i vyhliadkach sme sa začiatkom septembra 2009 porozprávali s vedúcim projektu Rudolfom Kimerlingom zo spoločnosti Doprastav.
Stavba sa v rôznych verziách pripravovala priam desaťročia, ale keď bola jej realizácia konečne dostupná, určili na ňu víťazom tendra doslova šibeničné termíny. Hneď potom sa stretli vedúci predstavitelia úspešných firiem, ktorí uzatvorili Zmluvu o združení, určujúcu konkrétne rozdelenie prác na objektoch úseku.
Ktoré z početných objektov sa ukázali rozhodujúcimi?
Jednoznačne mostné objekty a z nich v dominantnom postavení Mestská estakáda nad Považskou Bystricou. Buduje sa ojedinelou technológiou letmej betonáže v celej šírke diaľnice, a nie ako zvyčajne dva súbežné diaľničné mosty, ktoré by zabrali väčší priestor základov v intraviláne mesta. Pri zakladaní tohto, ale aj ostatných veľkých mostov úseku sa vyskytli v danom teréne problémy s jeho geologickou skladbou. Vyžiadali si určité zmeny, ktoré zároveň znamenali aj časový posun v harmonograme prác. V záujme dobehnutia pôvodných termínov sa vyvinulo na jednotlivých mostných objektoch úseku mimoriadne úsilie.
Dôležitým momentom stavby bola expedícia a montáž vozíkov letmej betonáže na mestskú estakádu 206. Aký bol priebeh týchto prác?
Vozíky boli na stavbu dovezené včas, koncom februára, no pre posun prác sa ich montáž začala až máji. S kompletizáciou vozíkov bolo potrebné prekonať množstvo problémov a stavbári ju ukončili 24. júla zabetónovaním prvej lamely na pilieri č. 11. Každé pole takmer kilometrového mosta tvorí 22 lamiel, z čoho vyplýva, že množstvo prác sa bude musieť realizovať aj v zimnom období.
Do akej miery môže tento postup ovplyvniť rozhodujúce termíny stavby?
Vzhľadom na to, že sme sa zmluvne zaviazali spojazdniť diaľnicu začiatkom júna budúceho roku a ukončiť stavbu do 31. decembra 2010, čakajú jeho dodávateľov– spoločnosti Doprastav, a. s., Bratislava a Skanska BS, a. s., Prievidza – horúce chvíle v plnom pracovnom nasadení. Pretože ostatné objekty a hlavná trasa postupujú v stanovenom časovom harmonograme, je zrejmé, že o celkovej úspešnosti stavby rozhodne práve tento objekt.
Spomínate veľké mostné objekty. O aké ide?
Prvým mostom je objekt 202 (201 bol vybudovaný už v rámci predošlého úseku Ladce – Sverepec). Ide o klasický monolitický komôrkový most na pevnej skruži budovaný spoločnosťou Doprastav, závodom Žilina. Sklzy spôsobené ťažkosťami pri zakladaní sa už dobehli. Na pravom moste sa robia už iba rímsy a na ľavom ostáva z celkovo ôsmich polí zabetónovať ešte tri, na čo si realizátori trúfajú do konca októbra.
Ďalší most 203 Kunovec stavia firma Skanska technológiou výsuvnej skruže. Hrubú stavbu šiestich polí by mali dokončiť začiatkom októbra.
Dobrým tempom postupujú aj mosty 204 a 205 (Galanovec a Matúšky), ktoré budujú závod Petržalka a montážnici závodu Prefa spoločnosti Doprastav. Nosnú konštrukciu mosta 204 s mostovkou z osvedčených priečne delených prefabrikovaných konštrukcií dokončia tiež v októbri. Na objekte 205 z tyčových prefabrikátov už pokračujú s priečnikmi a ďalšími dokončovacími prácami. Pre problémy so zakladaním dobiehali termíny aj nočnými zmenami, ale v súčasnosti už môžu pokojne postupovať podľa harmonogramu.
Aby sme otázku mostov uzavreli, treba dodať, že k nim patria aj dva menšie objekty, ktoré prevádzajú poľné cesty nad diaľnicou, s ktorými nie sú nijaké problémy.
Ako by ste charakterizovali spoluprácu s poddodávateľmi?
Na zakladaní mostov sa významne podieľala sesterská spoločnosť GEOstatik, a. s., Žilina, ale inak sa snažíme všetky práce zvládnuť vlastnými kapacitami členov združenia.
V médiách sme sa nezriedka stretávali s protestnými reakciami obyvateľov Považskej Bystrice ohľadom stavby. Vieme, že tieto hlasy sa ozývali ešte pred jej začatím. Ako sa s tým vyrovnávate?
Prebiehajúca stavba v intraviláne mesta sa naozaj stávala terčom útokov zo strany miestnych občanov. Pretože sa však usilujeme minimalizovať negatívny dosah na obyvateľov, sťažností je čoraz menej. Koniec stavby sa predsa blíži a po jej sprevádzkovaní bude doprava cez mesto podstatne menej intenzívna, čo bude významný prínos ich životnému prostrediu.
Na záver celkový pohľad na situáciu stavby.
Aj keď tento diaľničný úsek meria len 4,9 km, iba mosty budované všetkými u nás používanými technológiami z neho predstavujú vyše 2,1 km, čo najlepšie charakterizuje jeho náročnosť. Na hlavnej trase je už všade položená vrstva štrkodrviny, na takmer celej aj cementová stabilizácia a začínajú sa klásť živice. Dôležitejšie bude dokončovanie vahadiel mestskej estakády v prvých mesiacoch budúceho roka a ich zmonolitňovanie, čomu by však mohli zabrániť iba mrazy silnejšie ako –10 °C.
Rozhovor pripravil Alexander Rév.
Foto: Ing. Ján Babiar, Stanislav Tevec
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
