Anketa: Použitie metódy Naprojektuj a postav 6.
Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem.
Ing. Peter Koniar
pracovník kvality v spoločnosti Stavby mostov Slovakia, a. s.
1. Aké sú podľa vás výhody a nevýhody použitia metódy Naprojektuj a postav podľa žltého FIDIC-u pri výstavbe mostných objektov?
Na takto postavenú otázku nie je možné jednoznačne odpovedať, pretože je nevyhnutné zadefinovať, o aké zložité dielo ide. Či je prioritou rýchlosť realizácie a odovzdania diela, či má ísť o porovnanie výhod a nevýhod realizácie diela podľa žltého FIDIC-u z pohľadu obstarávateľa, projektanta alebo zhotovovateľa… Každému z nich otvára žltý FIDIC iné možnosti, výhody a nevýhody.
Použitím a aplikáciou zmluvných podmienok podľa žltej knihy sa miera zodpovednosti a určité riziká výstavby presúvajú viac na zhotovovateľa, ale ak je zhotovovateľ skutočne odborne spôsobilý a skúsený, a spolupracuje aj s odborne fundovaným a serióznym projektantom, môže dohodnúť vyvážené zmluvné podmienky s obstarávateľom tak, aby bol výsledný efekt realizovaného diela obojstranne výhodný.
Predpokladá to však aj vysokú odbornú úroveň, profesionalitu a osobnú zodpovednosť konkrétnych osôb obstarávateľa, seriózne výstupy štátnej expertízy, ale najmä – znalosť a jednoznačný výklad pojmov a procesov, podľa ktorých by sa malo dielo realizovať. Zastávam názor, že červená, žltá, alebo akákoľvek kniha FIDIC je vysoko odborným „vodítkom“ (ale len vodítkom) na uzavieranie zmlúv, pričom špecifiká, ktoré sú charakteristické pre konkrétny projekt, je možné a nutné zakotviť do konkrétnej zmluvy o dielo. Zastávam tiež názor, že v praxi na Slovensku je značný vedomostný deficit obsahu akejkoľvek publikácie FIDIC-u, a to prierezovo u všetkých skupín účastníkov výstavby mostných objektov a často doslova laický výklad niektorých ustanovení.
Dovolím si vysloviť ešte jeden názor. Aj napriek tomu, že zmluvné podmienky žltého FIDIC-u sú vo vyspelých krajinách známe a uplatňujú sa už niekoľko rokov, na Slovensku sa tvárime, že sme objavili niečo celkom nové a zázračné a pomaly paušálne ich ideme aplikovať na všetky veľké projekty cestnej a diaľničnej siete. Takýto prístup v kombinácii s takmer 100-percentným využívaním § 35 písm. b) Zákona o verejnom obstarávaní o najnižšej cene ako jediného kritéria na vyhodnotenie ponúk degeneruje stavebný trh a prispieva k rôznym špekulatívnym aktivitám, pričom takisto umožňuje vstupovať na stavebný trh aj odborne nespôsobilým firmám a znevýhodňuje serióznych a skúsených účastníkov najmä z radov zhotovovateľov.
2. Čo si myslíte o kritériu „najnižšej ceny“, ktoré sa uplatňuje vo všetkých typoch verejného obstarávania ako jediné a rozhodujúce kritérium?
Zastávam názor, že kritérium „najnižšej ceny“ by sa malo uplatňovať najmä v oblasti dodávky presne špecifikovaných tovarov. Pri zákazkách na uskutočňovanie stavebných prác v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o Verejnom obstarávaní som zástancom výhradne uplatňovania § 35 písm. a), t. j. kritéria na vyhodnotenie ponúk ako ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Z praxe jednoznačne vyplýva, že kritérium najnižšej ceny stráca svoju opodstatnenosť už od prvej fakturácie, keď začína boj o dodatky. Kritérium najnižšej ceny považujem za určitý alibizmus a neprofesionalitu obstarávateľa. Vždy sa dá obrániť výrokom – veď sme vybrali najlacnejšiu ponuku. Je to skutočne tak?
Uvediem príklad z bežného života. Je bežné, že keď si prídem do obchodu kúpiť nový oblek alebo nové auto, pozdravím a poviem: Prosím si najlacnejší oblek, prosím si najlacnejšie auto? Alebo si zvážim finančné možnosti, kvalitu, servis, odporúčanie známych atď.?
Keď som spomínal dodatky, mal by platiť veľmi jednoduchý princíp. Môžu existovať dodatky, ktoré zohľadňujú skutočne oprávnené náklady zhotovovateľa, alebo vymyslené, respektíve úmyselne či neúmyselne „zabudnuté“ položky pri ocenení a podobne. A v tomto je kameň úrazu! Na to, aby sa okrem iného preplatili skutočne oprávnené náklady, musí dohliadať dozor stavby. So všetkou úctou voči všetkým poctivým, odborne zdatným, charakterným, neúplatným, nemanipulovateľným atď. je oblasť výkonu dozoru hlavným terčom, kam by sa mala upriamiť pozornosť pri kontrole čerpania verejných zdrojov. Principiálne si dovolím s nadnesením tvrdiť, že je v podstate jedno, či obstarávateľ vyberie vo verejnom obstarávaní víťaza podľa najnižšej ceny, podľa ekonomicky najvýhodnejšej ceny alebo trebárs podľa farby očí, či je výber neodborne, politicky, familiárne alebo inak ovplyvnený, či sa ide podľa červeného, žltého alebo dúhového FIDIC-u, v konečnom dôsledku má dozor najväčší vplyv na správnosť a opodstatnenosť čerpania verejných zdrojov. To je však ďalšia samostatná téma, hoci súvisiaca s predchádzajúcim textom.
–>–>
Ilustračné foto: Dano Veselský
