Rozvoj dopravnej infraštruktúry a jej rovnomerné rozloženie po celom území Slovenska si vyžaduje najmä rozvoj oblastí, do ktorých v súčasnosti nie je dobrý prístup. Tento faktor podmieňuje aj vysokú nezamestnanosť, ktorá sa stále zväčšuje. Takéto regióny sa nachádzajú vo východnej, severovýchodnej a juhovýchodnej časti Slovenska.
Tuhé monolitické geomreže Tensar sú špeciálne vyvinuté na vystužovanie hornín a technológia ich výroby sa patentovala pred viac ako 25 rokmi. Vyrábajú sa technológiou v troch krokoch, ktorá priamo určuje ich účinnosť vo vystužených podkladových vrstvách.
V uplynulých desiatich rokoch sa budovalo niekoľko úsekov rýchlostných komunikácií R1, R2, R3 a R5 v rámci cestnej siete SR, ktoré zahŕňali náročné geotechnické objekty – predovšetkým hlboké zárezy a vysoké násypy. Príspevok predstavuje geotechnický monitoring týchto objektov počas výstavby.
Témou článku je realizácia podzemných tesniacich stien, ktoré sú súčasťou práve prebiehajúcej výstavby protipovodňových opatrení na riekach Morava a Dunaj. Úlohou týchto podzemných tesniacich stien je zvýšenie nepriepustnosti telesa existujúcich a novobudovaných zemných hrádzí pozdĺž týchto vodných tokov. V niektorých úsekoch tvorí vystužená podzemná tesniaca stena základy pre nadzemné protipovodňové múriky, resp. pre mobilné protipovodňové zábrany, a má aj statickú funkciu. Podzemné tesniace steny boli realizované viacerými druhmi bezvýkopových technológii, pričom pôvodná zemina sa preinjektováva, resp. premiešava so samotvrdnúcou suspenziou.
Navrhnutá polyfunkčná budova sa nachádza v centre hlavného mesta v kontakte ulíc Vysoká a Poštová, južne od objektu Tatra Centrum na ploche bývalého parčíka a časti starších domov. Zvláštnosťou architektúry sú okná v tvare poštovej známky, čo korešponduje s názvom ulice, na ktorej sa nachádza. Špeciálne zakladanie sa projekčne spracovalo vo dvoch častiach. Prvá časť zahŕňa ochranu stavebnej jamy, kým v druhej časti je spracované hĺbkové zakladanie – pilóty.
Projekty dlhých bázových tunelov pod Alpami z Francúzska do Talianska, z Rakúska do Talianska a vo Švajčiarsku pritiahli väčšiu pozornosť na problematiku razenia v tlačivých horninách. V tuneloch razených zónami tlačivých hornín sa objavujú väčšie deformácie, ktoré môžu vyžadovať bezodkladnú rekonštrukciu profilu razeného diela.
Článok uvádza geotechnickú analýzu príčin porušenia a návrh sanačných opatrení oporného múru vybudovaného v zosuvnom území. Nitrianska kotlina – a najmä oblasť obce Handlová – sú problematické z hľadiska výstavby stavebných objektov, a to pre výskyt množstva rôznych typov zosuvov. Nerešpektovanie miestnych inžinierskogeologických pomerov, podcenenie statického návrhu konštrukcie oporného múru a chyby pri realizácií stavebného diela viedli k porušeniu oporného múru realizovaného pre objekt predajne potravín v Handlovej.
Dom v českých Černošiciach podľa projektu architekta Davida Damašku z pražského AAA Ateliéru je zaujímavou ukážkou toho, ako sa dá aj na pozemku ohrozeného záplavami, postaviť dom, ktorý prípadnej povodni dokáže odolať. Architektonický koncept vyvýšenia domu nad terén prostredníctvom betónovej podnože vyžaduje premyslené technické riešenie.
Článok opisuje spôsob dočasného podchytenia historickej budovy kasární Jiřího z Poděbrad, ktoré sa realizovalo v rámci celkovej prestavby pôvodnej budovy. Prestavba bola súčasťou rozsiahleho projektu Palladium Praha. Podchytenie sa realizovalo pomocou dočasnej oceľovej konštrukcie, spočívajúcej na mikropilótach (resp. na stĺpoch dýzovej injektáže).
Stabilizácia zemín hydraulickými spojivami bola hlavnou témou odborného seminára, ktorý pre projektantov z oblasti cestného staviteľstva pripravila spoločnosť Holcim Slovensko. Účastníci získali informácie o technologických, ekonomických a ekologických aspektoch využívania stabilizácie zemín hydraulickými spojivami z pohľadu technických noriem a diskutovali o skúsenostiach s využívaním týchto spojív v praxi. Odborným garantom seminára bol Výskumný ústav inžinierskych stavieb (VUIS-CESTY), partnermi podujatia boli spoločnosti Baltom, Eurovia, Rton a Vegetatio.
Jednou z technológií, ktoré sa využívajú pri zakladaní stavieb už aj na Slovensku, je Mixed-in-place (MIP). Jej princípom je hĺbkové miešanie zemín s hydratačnými prísadami a využíva sa najmä pri zakladaní v ílovitých aj štrkovitých zeminách. Tejto metóde predchádzali rôzne spôsoby povrchového miešania zemín rôznych druhov alebo zemín s prísadami, ktoré sú známe pod názvom stabilizácia zemín.
Holcim Slovensko organizuje v poradí už druhý odborný seminár na tému Stabilizácia zemín hydraulickými spojivami. Seminár, ktorý sa uskutoční 10. marca 2009 v Nitre, je určený predovšetkým projektantom z oblasti cestného staviteľstva. Cieľom seminára je sprostredkovať účastníkom informácie o technologických, ekonomických a ekologických aspektoch využívania stabilizácie zemín hydraulickými spojivami. Partnermi podujatia sú spoločnosti Baltom, Eurovia, Rton a Vegetatio. Odborným garantom seminára je Výskumný ústav inžinierskych stavieb (VUIS) – cesty.
Pracovníci spoločnosti Hydrotunel, s. r. o., Bojnice úspešne vybudovali bez prerušenia dopravy 18 metrov dlhý podchod pre chodcov popod cestu I/63 pre účely golfového areálu Welten pri obci Báč v okrese Dunajská Streda.
Najzávažnejším špecifikom inžinierskogeologického prieskumu pre výstavbu občianskych stavieb na svahoch je dôsledný prieskum ich stability. Rozbor ostatných zložiek možno pokladať za štandardnú úlohu prieskumu. Zakladaniu objektov na zosuvných územiach treba venovať osobitnú starostlivosť, pretože zosuvy pôdy spôsobujú ekonomické škody, ale najmä môžu ohrozovať životy ľudí. Skúsenosti z riešenia stabilitných problémov svahov vyvolávajú u našich inžinierov určitý „zosuvný komplex“. Prehnané obavy pred opätovným porušením stability zosuvného svahu spôsobil aj tlak inžinierskych geológov, ktorí sa často snažia vyhnúť zosuvom pri akejkoľvek novej výstavbe. Je však tento strach z ďalšej výstavby na zosuvoch opodstatnený?
V súčasnosti prevláda tak u investorov, ako aj u dodávateľov stavieb snaha o zrýchlenie a zefektívnenie procesu výstavby. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, je použitie takých materiálov a technologických postupov, ktoré to svojimi špecifikami umožňujú. V príspevku je opísaný experiment, pomocou ktorého sa navrhla a odskúšala receptúra nového druhu betónu. Ide o čerstvý betón, ktorý sa za pomoci invenčného spôsobu spracovania používa na výrobu základových konštrukcií, tzv. Foundation Flow Concrete (FFC).
