Stanica Southern Cross: Pod austrálskymi vlnami
Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.
História melbournskej stanice na Spencer Street siaha k slávnostnému otvoreniu až do polovice 19. storočia. Až o dvadsať rokov neskôr ho prepojili s druhou miestnou stanicou Flinders, ktorá dodnes funguje v historickej budove z prelomu 18. a 19. storočia a z ktorej odchádzajú prevažne mestské a prímestské vlaky. Ďalšie veľké rozšírenie budovu čakalo až v 60. rokoch minulého storočia.
Keď na začiatku nového tisícročia vznikla potreba kompletnej rekonštrukcie a modernizácie stanice, predtým známej ako Spencer Street Station, mesto oslovilo architektonickú kanceláriu Grimshaw so sídlom v Melbourne, v jednom z troch miest, kde architekti pod vedením Nicholasa Grimshawa pracujú.
Impozantná brána do Melbourne
Projekt mal svojím rozsahom predovšetkým reagovať na očakávaný nárast dopytu po verejnej železničnej doprave a mal tiež prepojiť stanicu s centrálnou autobusovou stanicou a centrum mesta s rozvíjajúcou sa štvrťou Docklands. Jedným z cieľov projektu bola aj podpora regenerácie priľahlého okolia a komerčného rozvoja v tejto oblasti. Tieto pragmatické požiadavky však odkrývajú len polovicu príbehu. Investor sa usiloval o stavbu, ktorá by sa vryla do pamäti ako svetoznámy symbol mesta Melbourne. Druhé najväčšie austrálske mesto totiž na rozdiel od hlavného a najväčšieho mesta Sydney nemalo dominantu takého významu, akou je opera od dánskeho architekta Jørna Utzona. Preto sa zástupcovia mesta rozhodli osloviť medzinárodne uznávaného architekta, ktorý je schopný vytvoriť z vlakovej stanice skutočný verejný monument. Cieľom teda nebola len efektívna a funkčná budova, ale impozantná dominanta, ktorá ako prvá uvíta návštevníkov prichádzajúcich do Melbourne vlakom.
| Stanica Southern Cross Miesto: Melbourne, Austrália Investor: Leighton Contractors Architekt: Grimshaw architects Spolupráca: Grimshaw Jackson JV Konštrukcia: Winward Structures Realizácia: 2006 Plocha: 60 000 m2 Náklady: 900 miliónov USD |
Stávka na istotu
Architekti z medzinárodne uznávanej kancelárie Grimshaw sa z tohto pohľadu javili ako najlepšie riešenie – mesto stavilo na istotu. Medzi ich realizácie totiž patria také nezabudnuteľné stavby, ako napríklad londýnsky medzinárodný terminál pristavaný k železničnej stanici Waterloo z roku 1922, letisko v Zürichu alebo budovy na londýnskom letisku Heathrow. Okrem kancelárie Grimshaw na projekte spolupracoval aj miestny ateliér Jackson Architecture.
Práce na projekte sa začali v roku 2000 a o dva roky neskôr odštartovala realizácia. Financovanie prebiehalo v rámci PPP projektov prostredníctvom developerskej spoločnosti Civic Nexus consortium, ktorá financovala nielen stavbu, ale aj obnovu dopravných ciest. Celkové náklady, ktoré investor pôvodne odhadol na 700 miliónov dolárov, sa vyšplhali na takmer 900 miliónov. Projekt stanice Southern Cross nie je len modernou stanicou, ale najmä impozantnou bránou, ktorá spája regióny a novovznikajúcu oblasť Docklands s centrálnou obchodnou štvrťou Melbourne. Rozsiahly projekt obsahoval aj prestavbu bývalej stanice Spencer Street Station do nového dopravného uzla, vybudovanie nových tratí a rozvoj obchodnej štvrte vrátane nových kancelárskych budov. Vďaka rekonštrukcii stanice vznikol nový mestský priestor s chodníkmi pre peších.
Moderné vybavenie
Nová stanica tvorí ľahký presvetlený priestor s celoskleneným priečelím. Veľká hala s oknami orientovanými do všetkých smerov umožňuje nielen dostatočný prienik svetla, ale uľahčuje aj orientáciu ulicami, ktoré obklopujú budovu. Pod strechou sa nachádzajú administratívne priestory a pod nimi obchody a služby.
Pod vlnami, ktoré halu zakrývajú, je nainštalovaných viac ako 120 obrazoviek s informáciami o príchodoch a odchodoch vlakov. Cestujúci majú k dispozícii komfortné klimatizované čakárne, bezpečné úschovne batožiny, strážené parkovisko pre 800 áut, kaviarne, reštaurácie a wi-fi sieť. Všetky priestory sú vybavené komfortnými sedadlami, príjemným osvetlením a cestovnými informačnými systémami. V tesnej blízkosti stanice sú aj terminály pre odchody autobusov. Cez túto stanicu prejde ročne okolo 15 miliónov cestujúcich.
Strecha, ktorá dýcha
Dominantným architektonickým aj estetickým prvkom stavby je zvlnená strecha pripomínajúca more alebo piesočné duny. Vizuálne zjednocuje všetky časti nového dopravného uzla a poskytuje chladný, príjemný priestor s tieňom. Strechu architekti navrhli s ohľadom na charakteristické, veľmi teplé podnebie tejto časti Austrálie a mysleli pri tom aj na potrebu čistého vzduchu bez škodlivín, ktoré vypúšťajú prechádzajúce vlaky. Vyvinuli preto špeciálny systém ventilácie priamo pre potreby tohto projektu.
Aj keď je strecha vodoodolná, dokáže dýchať. Jednotlivé strešné vlny fungujú ako vzduchojemy, ktoré zhromažďujú horúci vzduch spoločne so splodinami. Na vrchu každej strešnej vlny je štrbina, ktorou vietor vyfukuje horúci vzduch a splodiny von. Tieto severozápadné a juhozápadné vetry fúkajú cez zvlnenú strechu tak, že zaisťujú celoročne prirodzenú výmenu vzduchu vnútri staničnej haly.
„Toto riešenie je súčasťou reinterpretácie pílových, teda shedových striech, ktoré sú charakteristické najmä pre industriálnu architektúru 19. storočia v Európe,“ vysvetľuje architekt Nicholas Grimshaw. Na streche je nainštalovaný systém na zachytávanie dažďovej vody, ktorý šetrí až 20 miliónov litrov vody ročne. Voda zo strechy steká do dvoch zásobníkov v podzemných tuneloch a využíva sa na splachovanie toaliet, na upratovanie a zalievanie neďalekých parkov a záhrad.
Strešný systém architekti vytvorili v rámci komplexnej geometrie, bez opakovania a symetrie. Jednotlivé časti strechy navrhli, aby sa dali vyrobiť v sérii, a tak sa znížili náklady.
Aby masívna konštrukcia pôsobila ľahšie, jej nosné časti architekti pokryli kontinuálnym pásom opláštenia z vankúšov z ETFE fólie. Na rozdiel od skla, ktoré by mohlo zaťažiť štruktúru nielen fyzicky, ale aj vizuálne, vankúše ETFE posilňujú ilúziu transparentnosti a ľahkosti.
Prienik do histórie
V roku 2007 sa do staničnej haly vrátila nástenná freska z pôvodnej stanice od Harolda Freedmana. Tridsaťšesť metrov dlhú a sedem metrov vysokú stenu s freskami, ktoré ilustrujú významné etapy histórie prepravy v rokoch 1835 až 1935, uchránili pred demoláciou počas odstraňovania pôvodnej budovy a šetrne ju preniesli do novej.
Mesto Melbourne sa tak konečne dočkalo novej impozantnej stavby, ktorá už teraz začína fungovať ako symbol mesta. Denne tade prejde okolo 55-tisíc cestujúcich zo štrnástich nástupíšť. Striebristé vlny medzi výškovými budovami tak plnia svoj účel – prepájajú mesto vizuálne aj dopravne; sú nezabudnuteľnou dominantou a vstupnou bránou.
Rez
Pohľad
Kateřina Kotalová
Foto: John Gollings, Shannon McGrath, Markus Bachmann
Autorka je redaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
