Milan Chandoga: Mám problém zvládnuť ničnerobenie
So stavebníctvom sa zoznámil už v detstve, keď pomáhal otcovi stavať rodinný dom. Počas štúdia na stavebnej fakulte v Bratislave bol obdivovateľom generácie erudovaných pedagógov, ktorí umocnili jeho nadšenie pre inžinierske stavby a uviedli ho do mostárskych odborných kruhov. Zotrvanie na katedre betónových konštrukcií a mostov, avšak v tesnom prepojení s praxou, odštartovalo jeho kariéru. Dlhoročný vysokoškolský pedagóg, prezident Národného komitétu fib SR, riaditeľ spoločnosti Projstar-PK – doc. Ing. Milan Chandoga, PhD.
Študovali ste na strednej priemyselnej škole stavebnej, neskôr na stavebnej fakulte. Čo vás viedlo k rozhodnutiu venovať sa stavebníctvu a neskôr k výberu inžinierskych stavieb?
Viete, touto otázkou som sa doteraz podrobne nezaoberal. Do svojich 14 rokov som žil v kysuckej dedine Zákopčie, kde v 60. rokoch mladé rodiny opúšťali drevenice a budovali nové murované domy. Vzhľadom na akútny nedostatok remeselníkov sa murármi stali aj tí, ktorí pracovali na Ostravsku ako baníci alebo hutníci. Pri výstavbe nášho rodinného domu v Žiline som teda s otcom kopal, „šaloval“, miešal betón a muroval.
Logicky ma to ťahalo k stavebníctvu. Vybral som si Strednú priemyselnú školu stavebnú v Liptovskom Mikuláši a od 3. ročníka som vedel, že chcem ísť študovať „statiku“, teda odbor inžinierske konštrukcie a dopravné stavby (IKDS). Na rozdiel od dneška bolo v tom čase takých nadšencov ako ja dostatočné množstvo, preto nebolo potrebné dopĺňať stav študijného odboru IKDS menej úspešnými uchádzačmi z iných študijných odborov. Mal som to šťastie, že som ako študent v rokoch 1967 až 1972 zastihol na stavebnej fakulte generáciu veľmi erudovaných a profesii oddaných pedagógov, akými boli akademik Havelka, profesor Tesár, profesor Sobota či docent Zvara. Ako sa neskôr ukázalo, absolventi IKDS z roku 1972 patria medzi veľmi úspešné ročníky a mnohí z nich pracujú vo vedúcich funkciách projektových a realizačných firiem.
Prečo ste sa rozhodli zostať na katedre betónových konštrukcií a mostov? Nelákala vás prax?
Popri štúdiu som robil šéfa vo vysokoškolskom B-klube, ktorý bol známy nielen dobrými tanečnými „čajmi“ (hrali tu popredné slovenské kapely), ale aj pestrou krúžkovou záujmovou činnosťou. Vedenie fakulty nám pomáhalo aj finančne a postupne sa sformovala skupina absolventov, ktorá výrazne omladila pedagogický zbor fakulty. V 5. ročníku som už pôsobil na katedre betónových konštrukcií a mostov (katedre BKaM) ako demonštrátor. V roku 1972 bol prvýkrát na SvF prijatý vyšší počet interných ašpirantov. Vďaka docentovi Zvarovi, ktorý určil zavesené mosty ako tému mojej dizertačnej práce, som bol neustále v kontakte s praxou a podieľal sa na riešení veľmi zaujímavých problémov.
Ako by ste zhodnotili úroveň štúdia a vzdelania počas vášho pôsobenia na fakulte?
Dlhé roky u nás vládol západoeurópsky model vzdelávania. Podstatou modelu bolo vybudovanie dobrých teoretických základov v prvých dvoch-troch rokoch štúdia, potom prišli na rad predmety odborové a nakoniec predmety špecializácie. Výsledkom tohto systému boli inžinieri, ktorí sa mohli v prípade potreby kedykoľvek adaptovať na zmenené požiadavky praxe.
Ostatné roky sme všetci pobláznení do amerického modelu vzdelávania. Zabudli sme však, že tento model je veľmi úzko spätý s americkým štýlom života, systémom organizácie práce, výroby a vývoja. Každý, kto mal možnosť nejaký čas sledovať systém vzdelávania v USA, musí konštatovať, že to, čo sa deje u nás, je aj tak veľmi ďaleko od amerického modelu. Dnes vychovávame inžinierov špecialistov na kreslenie, počítanie, statiku, kúrenie, klimatizáciu, cesty v meste, cesty na diaľnici, betónové (oceľové) mosty, betónové (oceľové) konštrukcie, životné prostredie, mestské inžinierstvo atď. Boj pedagogických „osobností“ o svoju špecializáciu pozabudol na študenta, ktorý jediný je v tomto procese obeťou. Treba otvorene povedať, že pri uznávaní titulu alebo nadväzujúcom štúdiu, majú naši absolventi v zahraničí problémy. V niektorých krajinách je veľký problém dostať spôsobilosť v príslušnom odbore bez doplňujúcich skúšok.
Máte skúsenosti s prednáškovými pobytmi v zahraničí. Ako sa prezentovalo na konferenciách vtedajšie Československo? Boli konferencie významným prínosom pre slovenskú betonársku spoločnosť?
Môj sluch a zrak sa voči okolitému svetu otvorili až v rokoch 1980 – 1981. Akoby zázrakom som bol v roku 1980 vybratý britskou ambasádou na šesťmesačný študijný pobyt vo Veľkej Británii. Keď mi to z Ministerstva školstva oznámili, už niekoľko dní som mal byť na Univerzite v Sheffielde. Tento pobyt mi ukázal, aké dôležité je pre technika dohovoriť sa aspoň v jednom svetovom jazyku. Po návrate som pokračoval v štúdiu angličtiny.
Na základe týchto skúsenosti som neskôr ako prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť (VVČ) a zahraničie presadil, aby mal každý pedagóg možnosť navštevovať nejakú formu štúdia cudzieho jazyka. Na fakulte sme preto vytvorili systém dvojročného jazykového vzdelávania, obdobu postgraduálneho štúdia na Univerzite Komenského a využívali stálu prítomnosť zahraničných lektorov.
Do roku 1989 sa cestovalo prevažne na konferencie do krajín RVHP (NDR, Poľska, Maďarska, ZSSR). Môj prvý kongres FIP som absolvoval v roku 1990 v Hamburgu. Spolu s docentom Zvarom sme zo školy dostali peniaze na ubytovanie. Všetky ostatné náklady sme si hradili sami. Najponižujúcejšie bolo prosiť o zapožičanie vizitiek, aby sme sa dostali do konferenčného objektu. Ďalšie kongresy v rokoch 1994 (Washington), 1998 (Amsterdam), 2002 (Osaka), 2006 (Neapol) som už absolvoval za svoje prostriedky.
Slovenský národný komitét FIP (teraz fib), sme založili v roku 1994, tesne pred kongresom vo Washingtone.
Pre tento kongres sme – ako jeden z mála štátov – pripravili dvojjazyčnú národnú správu, špeciálne číslo Inžinierskych stavieb. Tuto tradíciu sme neopustili ani pri ďalších kongresoch. Verím, že to tak bude aj v budúcom roku, keď sa chystáme na kongres fib do USA.
Voľne dostupné národné správy poskytli svetu ucelenú informáciu o výskume, projektovaní a realizácii betónových konštrukcií a mostov na Slovensku za dané obdobie. A čo je najdôležitejšie, poskytli priestor na prezentovanie výsledkov výskumu aj menej solventným organizáciám, ako sú vysoké školy a výskumné inštitúcie. Naše správy sú tiež žiadaným pedagogickým a študijným dokumentom. Na kongrese v Neapole sme prvýkrát prezentovali správu aj orálne v sekcii národných správ členských štátov fib.
Od roku 1996 Slovenský národný komitét fib nielen pripravuje pre kongresy národné správy, ale v spolupráci s vybratými firmami a odborníkmi hosťovského štátu organizuje aj študijné cesty pre väčšie skupiny záujemcov. Týmto spôsobom sú naše akcie sprístupnené aj jazykovo menej zdatným kolegom. Po toľkých rokoch môžem konštatovať, že kvalita našich príspevkov sa výrazne zlepšila.
Čo je vašou úlohou ako prezidenta Národného komitétu fib SR?
Dnešná organizácia fib (Medzinárodná federácia pre konštrukčný betón) vznikla v roku 2002 zlúčením organizácii FIP (Medzinárodnej federácia pre predpätý betón) a CEB (Európskeho komitétu pre betón). Obidve boli založené v roku 1952. Snahou a poslaním organizácie fib je vytvoriť priestor pre odborníkov z celého sveta na výmenu skúsenosti z oblasti výskumu, navrhovania a realizácie betónových konštrukcií, prezentovať najnovšie výsledky v uvedených oblastiach na medzinárodných kongresoch a sympóziách a v špeciálnych bulletinoch a technických odporúčaniach a napomáhať výchove špecialistov školením vo vybraných oblastiach.
Po rozdelení Československa sme v roku 1994 založili Slovenský národný komitét FIP. Prvým prezidentom SNK FIP sa stal Ing. G. Tevec, po ňom vykonával funkciu prezidenta Ing. I. Šesták a v roku 2004 som bol do tejto funkcie zvolený ja. SNK fib pôsobí od počiatku ako odborná skupina Slovenského zväzu stavebných inžinierov. V roku 1994 to bolo najlepšie a najrýchlejšie riešenie, ako ustanoviť našu organizáciu. Finančne je fib od Zväzu stavebných inžinierov nezávislý. V skutočnosti ide o dobrovoľné združenie slovenských inštitúcii zaoberajúcich sa betónom, ako sú vysoké školy, projekčné a realizačné firmy pozemného a inžinierskeho staviteľstva, výskumné a investorské organizácie. V súčasnosti je v SNK fib združených 21 organizácií. Moja úloha spočíva v zastupovaní SNK v medzinárodnom predsedníctve a technickom výbore fib na pravidelných každoročných zasadaniach v rozličných štátoch sveta.
Pretože som aj dlhoročný člen technickej komisie fib TK 9 Predpínacie materiály a systémy, raz ročne sa zúčastňujem aj zasadania tejto skupiny. V roku 2006 sme v spolupráci s ČNK fib zorganizovali veľmi úspešné zasadanie TK 9, súčasťou ktorého bola technická exkurzia na most Apollo a stretnutie s členmi SNK fib v Klube Doprastav, a. s.
Ako vnímate možnosti použitia betónu v praxi vzhľadom na nové technológie?
V tomto roku sa koná v Londýne konferencia pod názvom Concrete – 21st Century Superhero. Myslím si, že názov sympózia úplné vystihuje postavenie tohto konštrukčného materiálu v minulom i súčasnom inžinierskom stavebníctve. Betón so všetkými predložkami a prívlastkami zostáva stále materiál, umožňujúci realizovať neobmedzené tvary stavebných konštrukcií s požadovanou pevnosťou a životnosťou. Hranice použitia betónu asi neexistujú, veď v Dubaji pri výstavbe 600 m vysokého železobetónového objektu Burj Dubai sa betón obrazne vyšplhal až k oblakom.
Jediné, čo „starý“ betón stratil, je jeho typická vôňa. Tie všetky chemické prísady robia z neho tak trocha zapáchajúcu hmotu, ešteže zápach sa po zatvrdnutí betónu zvyčajne vytratí.
V roku 1991 ste sa stali riaditeľom spoločnosti Projstar-PK, spol. s r. o.
V roku 1990 sa uzavrela jedna z kapitol môjho života, 5 rokov služby pre fakultu vo funkcii prodekana pre VVČ. Moje zaradenie na novej kandidátke prodekanov bolo pre mňa postačujúcim ocenením práce.
Ako väčšina kolegov, aj ja som začal podnikateľskú činnosť založením živnosti, firmy Projstar. V roku 1991 som sa rozhodol venovať technológii dodatočne predpätých dosiek (DPD) s nesúdržnými lanami Monostrand.
Výrobu Monostrandov na Slovensku sme zvládli už v roku 1988 v rámci úlohy TR s názvom Voľné káble mosta Lafranconi v kooperácii s firmou Káblo, Bratislava. Do systému DPD bolo potrebné vyvinúť kotvenie a vypracovať návrhové kritéria a technologické predpisy na projektovanie a realizáciu technológie v praxi.
Podmienky realizácie tejto úlohy, v rámci úloh TR Ministerstva výstavby SR, ma priviedli k založeniu firmy Projstar-PK. Veľký rozsah našej činnosti okrem vlastnej výroby kotevného systému PROJSTAR–CH tvorí expertízna, posudková a poradenská činnosť v oblasti predpätých konštrukcií. Projektová činnosť sa u nás obmedzuje len na riešenie neštandardných problémov praxe, ako sú zosilňovanie a sanácie porúch betónových konštrukcií. Od roku 2003 pôsobím ako lektor a skúšobný komisár ÚVS pre oblasť získavania spôsobilosti pracovníkov vykonávať predpínacie práce.
Spomínali ste časopis Inžinierske stavby. Niekoľko rokov ste pracovali ako šéfredaktor tohto média. Ako si spomínate na toto obdobie?
Ako som už spomenul, časopis IS sme obnovili v roku 1994. V roku 1993 vydavateľstvo Alfa ukončilo svoju činnosť a časopis IS so 41-ročnou tradíciou nemal kto prebrať a vydávať. SZSI, ktorý vtedy viedol docent Zvara ako prezident, rozhodol, že bude pokračovať vo vydávaní IS.
Prvé číslo sme predbehli združeným číslom 2–3, ktoré nieslo podnázov Správa Slovenského NK FIP 1990 – 1994 a bolo určené pre XII. medzinárodný kongres FIP vo Washingtone.
Až do zániku federácie sme mali v oblasti stavebníctva dva odborné časopisy Pozemné stavby a Inžinierske stavby. Časopisy boli v tom čase financované štátom, a preto nebolo potrebné výrazne meniť ich dlhoročný vedecký a odborný profil. Aj bez štátnej podpory sa naša predstava o profile časopisu IS za celé obdobie vydávania nezmenila. Možno aj preto bol každoročne nekonečný boj o sponzorov a platenú reklamu. Len vďaka mimoriadnej štedrosti firmy Doprastav, a. s., sme mohli časopis tak dlho vydávať. Preto, ak dovolíte, ešte raz by som sa aj touto cestou poďakoval vedeniu firmy za nezištnú pomoc.
Myslím si, že za tých 8 rokov sme celkom dobre pokryli potrebu publicity výsledkov výskumu a odborných schopností projektantov a staviteľov na Slovensku. Snažili sme sa, aby bol časopis rovnako slovenský, ako aj český.
Zdá sa, že vaša práca vám zaberá pomerne veľa času a verím, že ju robíte rád. Čomu sa však venujete vo svojom voľnom čase?
Ak je človek navyknutý na prácu odmalička, nemá problém v tom pokračovať aj v dospelosti. Osobne mám problém zvládnuť ničnerobenie, a to aj na dovolenke. Mám veľké šťastie na množstvo práce, jej pestrosť a potrebu tvorivého prístupu. Viete, celodenné sedenie za stolom, počítačom by ma určite nebavilo. Rád chodím na stavby a do výrobní, rád sa stretávam s projektantmi, ľuďmi na stavbách a načúvam ich problémom. Ak som predsa nie celkom vyťažený touto činnosťou, mám možnosť udržiavať si remeselnú zručnosť údržbou záhrady, rodinného domu a chalupy. Pred niekoľkými rokmi sme si s manželkou povedali, že aspoň raz v roku pôjdeme k moru. Snažíme sa, aby to bola rodinná dovolenka s dcérou a synom, čo sa nám zatiaľ celkom darí. Rád si pozriem dobrý film, vypočujem dobrú hudbu a občas idem do posilňovne, ktorú som si z pohodlnosti vybudoval v suteréne rodinného domu. A ak som na chalupe, mám tam niekoľko štandardných peších trás v krásnej kysuckej prírode.
Čo by ste si želali do budúcnosti?
Ak sa vrátim k smutnejším udalostiam posledných rokov, strate rovesníkov, dokonca i mladších kolegov, každý v mojom veku si želá hlavne dobré zdravie. Pokiaľ ide o ostatné, želal by som nám stavbárom väčšie spoločenské ocenenie našej práce. Keď dnes zapnete televízor, otvoríte noviny – len tak sa to hmýri celebritami, „osobnôstkami či skôr osobičkami“ , ktoré väčšinou nič užitočné pre našu spoločnosť neurobili.
Aby oni nadštandardne míňali, musí celý regiment pracujúcich ľudí tvoriť a produkovať. O našej stavbárskej profesii a práci sa väčšinou informuje len vtedy, ak sa niečo nepodarí, alebo ak sa udeje niečo zlé. Preto by som bol rád, aby si ľudia našu prácu vážili viac.
| Doc. Ing. Milan Chandoga, PhD. Narodený: 1948, Zákopčie, okr. Čadca Vzdelanie a akademické hodnosti: 1963 – 1967 Stredná priemyselná škola stavebná, L. Mikuláš 1967 – 1972 SvF SVŠT Bratislava, odbor IKDS, špecializácia betónové konštrukcie a mosty 1972 – 1975 interná ašpiratúra, Katedra BKaM, SvF SVŠT 1975 – 1976 prezenčná vojenská služba, stavbyvedúci pri výstavbe Vojenskej zotavovne Šírava 1976 obhajoba kandidátskej dizertačnej práce, odborný asistent na Katedre BKaM SvF STU 1981 – 1982 Sheffield University UK, 5-mesačný študijný pobyt 1983 – 1984 postgraduálne štúdium AJ, PdF UK Bratislava 1985 habilitácia na docenta 1985 – 1990 docent a prodekan pre VVČ a zahraničie, SvF SVŠT Súčasné pôsobenie:
|
Magdaléna Lukáčová
Foto: archív
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
