Úprava stredného deliaceho pásu diaľnice D1, úsek Bratislava – Senec – Trnava

Zvýšenie priepustnosti diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava navýšením počtu jazdných pruhov nevyhnutne vyvolalo nutnosť úpravy súčasného telesa vozovkovej časti, ale aj sanácie stavebných objektov, ktoré boli na dosiahnutie uvedeného cieľa limitujúce.

Rozšírenie vonkajšieho profilu diaľničného telesa sa možno od začiatku javilo ako nepriechodné. Dôvodom boli zvýšené finančné nároky na rozširovanie lôžka, ďalší záber poľnohospodársky intenzívne obhospodarovanej pôdy a obrysová priepustnosť už realizovaných stavebných objektov (nadjazdov, mostných objektov a priepustov). Rozšírenie počtu jazdných pruhov sa teda logicky riešilo v rámci súčasného diaľničného lôžka, a to na úkor „odstavného“ jazdného pruhu a stredového deliaceho pásu.

Keďže stredový deliaci pás je na zvýšenie požadovanej priepustnosti limitujúci, predmetom realizácie bola v tejto časti aj sanácia mostných objektov a priepustov. Najväčšími prekážkami sa ukázali mostné rímsy a železobetónové platne priepustov. Ich doterajšia konštrukcia významne zasahovala do novoprojektovaných jadzných pruhov a šikmé zakončenie boku ríms a platní zaberalo asi 500 až 700 mm novobudovanej asfaltovej plochy.

Technologický postup sanácie
Základným dokumentom na stanovenie technologického postupu úpravy a opravy existujúcich objektov bola príslušná projektová dokumentácia. Jednotlivé výkony sa stanovili na základe jej porovnania so skutočným stavom.

Už z vizuálneho posúdenia a prvých sanačných krokov boli zrejmé niektoré chyby pôvodného vyhotovenia, napríklad neprofesionálne vyhotovené dilatačné škáry (obr. 1) a pokročilá degradácia nosných konštrukcií a oceľových prvkov spôsobená mechanicky, poveternostnými vplyvmi a chemickým posypom. V nadväznosti na uvedené nedostatky sa stanovil technologický postup sanácie, v ktorom sa zohľadňoval nevyhovujúci stav pred realizáciou a zahŕňali šetrné sanačné postupy. Zodpovedali požiadavke nevystavovať sanované objekty ďalšiemu nežiaducemu zaťaženiu prostredníctvom úpravy vibračnou technikou.

Obr. 1: Neprofesionálne vyhotovené dilatačné škáry	Obr. 2: Hydrodemolácia technológiou vysokotlakového vodného lúča

V rámci postupov sa využili ručné aj robotické postupy demolácie a zdrsňovania modernou technológiou vysokotlakového vodného lúča s pracovnými tlakmi 1 200 – 200 barov (obr. 2), búranie degradovaných betónov ľahkým samohybným robotom (obr. 3) a malou ručnou vibračnou technikou – elektrickými a ľahkými pneumatickými kladivami. Korektné pracovné hrany medzi pôvodnými a novými konštrukciami boli vyhotovené technológiou diamantového rezania. Prepojenie konštrukcií sa zabezpečilo doplnením nových oceľových výstuží fixovaných výhradne chemickými kotvami do vývrtov realizovaných diamantovou jadrovou vŕtacou technikou. Obnažené pôvodné nosné konštrukcie sa ošetrili zodpovedajúcimi komponentmi stavebnej chémie v presne stanovených podmienkach, ktoré určujú technické materiálové listy. Aplikáciou doplnkovej výstuže a spojovacích mostíkov sa zabezpečila požadovaná súdržnosť jednotlivých vrstiev a konštrukcií ako celku.

Obr. 3: Búranie degradovaných betónov	Obr. 4: Náhrada pôvodnej hydroizolačnej vrstvy za nové hydroizolačné súvrstvie

Osobitnou kapitolou sanácie mostných objektov bola náhrada pôvodnej hydroizolačnej vrstvy mastix za nové hydroizolačné súvrstvie pozostavájúce z vrstvy NAIP a epoxidovej pečatiacej vrstvy (obr. 4). Spojenie pôvodnej hydroizolácie a nového súvrstvia si vyžadovalo realizáciu presných diamantových rezov bez poškodenia podkladovej vrstvy, odstránenie pôvodných asfaltových vrstiev a prepojenie hydroizolácií preložením vrstiev a aplikácie asfaltovej zálievky s použitím otvoreného plameňa (obr. 5). Finalizácia vozovkovej časti sa realizovala aplikáciou spojovacieho postreku a montážou asfaltových vrstiev.

Obr. 5: Prepojenie pôvodnej a novej hydroizolácie	Obr. 6: Sanácia zvislých plôch ríms a koncových múrikov

Sanácia zvislých plôch ríms a koncových múrikov pozostávala prevažne z odbúrania degradovaných betónových vrstiev technológiou VVL, obnaženia a ošetrenia pôvodných oceľových výstuží (obr. 6). Nové nivelizovanie povrchu sa dosiahlo ručnou reprofiláciou sanačnými maltami (obr. 7). V prípade významnej degradácie povrchov konštrukcií bolo sanáciu nevyhnutné realizovať klasickým pribetónovaním prostredníctvom debnenia (obr. 8), s montážou doplnkového armovania a už spomínaného spojovacieho mostíka.

Obr. 7: Nivelizovanie povrchu	Obr. 8: Nivelizovanie povrchu pomocou ručnej reprofilácie sanačnými maltami

Ďaľšou súčasťou sanačných postupov bolo zdrsňovanie oceľových konštrukcií technológiou VVL bez prímesi abrazíva (obr. 9), aby nedošlo k odstráneniu ochrannej vrstvy žiarového zinku. Obnovenie zvodidlového systému pozostávalo z demontáže zvodníc, ošetrenia a očistenia jednotlivých komponentov a následnej spätnej montáže. Silné mechanické poškodenie niektorých častí zvodidlového systému si vyžiadalo aj fyzickú výmenu za nové komponenty.

Na zlepšenie dopravných pomerov na sanovaných objektoch bola potrebná aj čiastočná výmena a oprava mostných záverov, ktoré svojimi rozmerovými parametrami, stupňom poškodenia a intenzívnym používaním nezodpovedali novým požadovaným nárokom. Pri odstraňovaní ich nefunkčných alebo poškodených častí bola takisto použitá bezvibračná technológia vysokotlakového vodného lúča s pracovným tlakom 2 000 barov. Ich samotná demontáž a spätná montáž sa realizovala s použitím výkonnej dopravnej a zdvíhacej techniky (obr. 10).

S cieľom dosiahnuť a overiť kvalitatívne parametre jednotlivých technologických krokov v zmysle STN nezávislé certifikovaníé laboratórium vykonalo kompletné skúšky kvality (obr. 11). Nefinančnou odmenou za sanačné práce je následný pohľad na technicky dokonalé a užívateľsky funkčné dielo v súlade s vyhotovenou realizačnou dokumentáciou (obr. 12).

Ing. Jozef Tencer
Foto: Hydroservice, spol. s r. o.

Jozef Tencer je výkonný riaditeľ spoločnosti Hydroservice­, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.