Diaľnica D3 Hričovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto

Na stavbe diaľnice D3 v úseku dlhom asi 9 km sa nachádza 22 mostov celkovej dĺžky 4 787,47 metrov a plochy 72 000 metrov štvorcových. Oporných a zárubných múrov je 1 859 metrov. V úseku diaľnice sa riešia križovatky, a to napojenie diaľnice na vetvu D1 smerom na Martin, odbočenie z diaľnice smerom na letisko Žilina, nadjazd nad diaľnicou z obce Hričov zo štátnej cesty I/18 na letisko, ako aj riešenie kríženia z D 3 na privádzač Žilina. Diaľnica D3 v úseku Hričovské Podhradie – Žilina opúšťa priestor charakteristický pre D1, a to inundáciu Váhu a prechádza ponad železničnú trať Žilina – Bratislava a štátnu cestu 1/18 Žilina – Bratislava do oblasti pahorkatín a ďalej do veľmi prudkého a zvažujúceho sa územia pred Žilinou v tesnej blízkosti existujúcej štátnej cesty 1/18, železničnej trate, kanalizačného zberača a priehrady Hričov.

Množstvo mostov v uvedenom úseku reprezentujú prefabrikované mosty, monolitické mosty, mosty realizované technológiou letmej betonáže a poslednou technológiou výstavby mostov je letmá montáž – priečne delená konštrukcia montovaná pomocou montážneho súboru.

Rozličné technológie výstavby sa navrhli v projekte a sčasti zmenili po súťaži. Účastníci výstavby sa usilovali uplatniť všetky dostupné technológie zhotoviteľov. Počas roka a niekoľkých mesiacov dokázali spojazdniť časť diaľnice D3 tak, aby bolo možné prevádzkovať úsek Vrtižer – Hričovské Podhradie. Zmluvné dokončenie stavby bolo dané na 26 mesiacov.

Počas výstavby bolo nevyhnutné vyriešiť problém seizmicity, a to z pohľadu všetkých objektov. Keďže sa pri niektorých z nich zmenil statický systém, išlo o pomerne zásadné zmeny (napríklad rámová konštrukcia sa zmenila na spojitý nosník SO 212-00 atď.).

Prvou skupinou sú objekty SO 212-00, 213-00. Ide o mosty s dĺžkou asi 700 m. Prvý dilatačný úsek SO 212-00 tvorí spojovací nosník s poľami dĺžky 35 m + 4 × 44 + 35 m. Most tvorí monolitická konštrukcia na skruži a bol založený na veľkopriemerových pilótach.  Druhý dilatačný celok (obr. 3) tvorí letmá betonáž s poľami 83 + 117 + 67 m. Pred samotnou výstavbou bolo potrebné prekladať káble v oblasti železničnej stanice Hričov a prestavať trolejové vedenie. Zriadilo sa nové nástupište pre dosiahnutie požadovaného rozbehu vlakových súprav idúcich zo stanice popod neutrálne pole a vybudoval sa prístup k stavbe. Prekládky káblov značne komplikovala tuhá zima na prelome rokov 2005 a 2006.

Doslova neprekonateľným problémom bolo uvoľnenie staveniska v mieste zárodku č. 14 a 15, ktorý bol pre výstavbu limitujúci. Začiatkom apríla 2006 sa staveniská odovzdali a začalo sa zakladať. Na zakladaní objektu pracovali tri organizácie tak, aby sa sklz eliminoval. Samotná výstavba si zo strany zhotoviteľa vyžadovala zabezpečovanie nepretržitosti práce a použitie vyšších tried betónov, aby sa vozíky mohli presúvať v rýchlejších časových sledoch. Na miestach, kde to bolo možné, sa časť betonáže zrealizovala na skruži.

Po všetkých úskaliach sa koncom októbra 2006 podarilo vybudovať hrubú stavbu, a vďaka nasadeniu na dokončovacích prácach, ako sú odvodnenie, rímsy, zábradlie, zvodidlá, siete, izolácie, živičné úpravy a vodorovné značenie, most dokončiť. Vzhľadom na nepriaznivé počasie a krátke časové obdobie bolo nutné použiť niektoré neobvyklé technológie.

Poslednú časť skupiny objektov tvoril monolitický most ponad štátnu cestu I/18, ktorý nadväzoval na objekt SO 212-00. Uvedená ľavá časť objektu – mosta začala koncom roka 2005 a do prevádzky bola uvedená koncom roka 2006.
 

Ďalšia skupina objektov sa nachádza na konci stavby v kilometri 5,0 – 6,5. V uvedenom priestore prechádza trasa diaľnice vo svahu kopca Príkrik v tesnej blízkosti cesty I/18, železničnej trate v smere Žilina – Bratislava, vodného diela Hričov a hlavného kanalizačného zberača v meste Žilina na SČOV v Hornom Hričove.

Pred začatím prác sa v tomto úseku zrealizovali prekládky káblov a vedení veľmi vysokého napätia, ďalej sa ako ochrana kanalizačného zberača vybudovala pilotovaná stena a nad zberačom sa zriadila geodoska. Bolo nutné zriadiť odlesnenie a spevnenie násypu štrkopieskovými pilótami pred oporou, odkiaľ štartovala technológia priečne delených konštrukcií. Po uvedených prácach sa začali budovať prístupové komunikácie. Prvý objekt, ktorý bolo potrebné zrealizovať, bol objekt SO 258-00 Zárubný múr v kilometri 5,732 – 6,215. Objekt rieši zabezpečenie výkopových svahov hlbokého zárezu diaľnice. Systém výstavby spočíval v postupnom odkopávaní etáží (maximálne množstvo 11) výšky 2,5 metra, ich zabezpečenie klincovaním, torkretom, vybudovaním železobetónových rebier, kotevných vencov a lanových kotiev. Takto zabezpečený svah sa obkladal antikoróznou bunkovou mrežovinou vyplnenou kamenivom frakcie 32 – 63 mm a humusovou hlinou, na ktorú sa striekal hydroosev.

Najproblematickejšou záležitosťou výstavby bol prístup k realizácii tohto objektu, keďže výškový rozdiel jestvujúceho terénu (cesta I/18) a úpravy zárezu bol 56 m.

Bolo nutné vybudovať objekty SO 255-00 a 257-00. Uvedené objekty tvoria oporu  pravej časti diaľnice. Objekty múrov, ako aj základy mostného objektu SO 219-00 sa budovali postupne a zabezpečovali klincami, torkretom a lanovými kotvami. Objekty múrov aj základy boli  zakladané na mikropilótach, okrem časti objektu SO 219-00 nachádzajúcej sa v bažinách, kde boli použité veľkopriemerové pilóty. Spodnú stavbu mosta tvorili dvojice kruhových pilierov 1,8 (2,1 m).

Nosná konštrukcia je zo spojitého nosníka uloženého na ložiskách osobitne vyvinutých pre seizmickú oblasť siedmeho stupňa. Konštrukciu objektov SO 219-40, 219-14, 219-13 tvoria priečne segmenty s výškou tri metre s betónom C 45/50. Segmenty boli dopravené do stanice Hričov a na stavbe montované montážnym súborom. Výkon pri montáži jedného T-čka segmentu bol približne jeden týždeň.

Zostávajúce dilatačné celky SO 219-20, 219-30, 219-11, 219-12 boli vyhotovené z pozdĺžnych tyčových prefabrikátov s dĺžkou 36 m, uložených na dvojicu pilierov a prefabrikovaných úložných prahov. Rýchlosť montáže predstavovala jedno pole za deň pri zabezpečení pripravenosti úložných prahov, ložísk atď.