Zásady voľby a realizácie vonkajších omietkových systémov

Vonkajšia omietka slúži ako ochrana obalovej konštrukcie budov a tvorí podklad pre konečnú povrchovú úpravu fasády. Ovplyvňuje aj tepelnú a zvukovú ochranu vnútorných priestorov. Jej kvalitu často ovplyvňujú a znižujú nedostatky už v projektovej príprave stavby. Ide hlavne o nesúlad vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu, ale aj o nekvalifikované a neodborné vyhotovenie omietok. To neskôr môže viesť k vzniku nedostatkov a porúch stavebného diela ako celku.

Výber omietkového systému podľa typu podkladu
Pri výbere vonkajšieho omietkového systému je dôležité zohľadniť typ konštrukcie, na ktorý sa bude aplikovať. Vlastnosti povrchov nosných alebo deliacich konštrukcií sú rôzne a tomu treba prispôsobiť aj výber omietky.

Tehlový podklad
Ložné škáry muriva sa musia úplne vyplniť maltou do roviny s toleranciou 5 mm, inak sa musí celý povrch najneskôr tri dni pred začatím omietacích prác vyrovnať (vyplniť, prípadne orezať). Výkvety vo forme ľahkého závoja na malej ploche možno tolerovať, pretože ovplyvňujú priľnavosť omietky len málo, resp. vôbec nie. Výkvety veľkého rozsahu (povlak, tzv. brada), pri ktorých sa predpokladá, že podstatne ovplyvnia priľ­navosť omietky, je nutné bezpodmienečne odstrániť, napr. mechanicky očistiť drôtenou kefou. Suché a silne nasiakavé tehlové murivo vyžaduje za teplého, resp. veterného počasia prípravu navlhčením.

Betónový podklad
Betón možno v lete omietať približne osem týždňov po betonáži, v zime asi po osemdesiatich dňoch bez mrazu. Koróziou ohrozené kovové časti (napr. klince, upevňovacie drôty) sa musia odstrániť do tej miery, aby nezasahovali do omietkovej vrstvy. Ich viditeľné zvyšky treba pred začatím omietacích prác ošetriť antikoróznym náterom.

Na betónové plochy znečistené zvyškami oddebňovacích olejov nemožno nanášať omietku. Ak sa oddebňovacie prostriedky samovoľne nevyparia, musia sa odstrániť na základe zvláštnych opatrení (napr. pomocou prúdu piesku, resp. horúcej pary s primeraným časom následného sušenia povrchu alebo pomocou špeciálnych chemických odmasťovacích prostriedkov).

Pórobetónový podklad
Väčšie drážky, diery a malé nerovnosti podkladu treba najneskôr tri dni pred začatím omietacích prác vyplniť omietacím materiálom a nahrubo stiahnuť. Omietanie stien z pórobetónových tvárnic je možné až po ich dostatočnom vysušení. Zjavne mokré murivo nemožno omietať. Pred nanášaním omietok je nutné podklady z pórobetónu vyzametať metlou a očistiť. Veľmi zaprášené murivo sa očistí za sucha kefou. Pri veľmi teplom, resp. veternom počasí sa odporúča navlhčiť podklad vodou. Treba dbať na to, aby sa na povrchu muriva nevytvoril vodný film.

Drevocementový podklad
Pri drevocementových tvarovkách zalievaných betónom sa predpokladá primerané ukladanie a zhutnenie jadrového betónu. V prípade viditeľne nedostatočného spojenia izolačných dosák s podkladom treba uvoľnené časti dosák fixovať vhodnými rozperkami a uvoľnené či chýbajúce rozperky nahradiť novými. S omietacími prácami možno začať až po dostatočnom vysušení muriva (jadrového betónu a tvaroviek).
Povrch izolačných dosák, resp. tvaroviek musí byť bez prachu a oddebňovacích prostriedkov (olejov, voskov a pod.), znečistené plochy treba očistiť. Dosky mokré od dažďa sa musia dostatočne vysušiť pri prime­ranej teplote (pri teplom a suchom počasí).

Tip Na kotvenie elektrických rozvodov, vypĺňanie inštalačných drážok a kotvenie omietacích profilov pred následným nanášaním vápennocementových omietok treba použiť materiál na báze cementu. Použiť sadru, resp. sadrovú lepiacu hmotu pod omietku na báze cementu je neprípustné.

Návrh systému
Základným predpokladom funkčnosti vonkajšej omietky je voľba vhodného omietkového systému zladeného s podkladom. Systém sa musí prispôsobiť existujúcim podmienkam pri realizácii, ako aj predpokladaným klimatickým podmienkam pri využívaní objektu.

Kvalitný omietkový systém nemožno zodpovedne navrhnúť bez dôkladnej znalosti všetkých určujúcich podmienok ani bez požiadaviek investora, resp. užívateľa objektu.

Pri návrhu je nevyhnutné zohľadniť predovšetkým materiál podkladu a jeho kvalitu (rovinnosť, šírku a vyhotovenie ložných škár, vlhkosť) a požadovanú povrchovú úpravu (štruktúru povrchu, požiadavky na farebnosť), treba však vziať do úvahy aj technologické požiadavky realizátora a technické možnosti na stavenisku. V harmonograme prác sa musí zohľadniť čas potrebný na vyschnutie a zrenie jednotlivých materiálov, resp. obmedzenia pri realizácii v zimnom období.

Vlastnosti podkladu a okolitého prostredia
Pred realizáciou vonkajších omietok sa musia ukončiť všetky mokré procesy v interiéri (vnútorné omietky, potery). Podklad musí byť rovinný, dostatočne nosný a pevný, musí mať stabilný tvar, musí byť rovnomerne nasiakavý, homogénny, primerane drsný, suchý, zbavený prachu a nečistôt, bez výkvetov solí. Počas spracovania, tuhnutia a tvrdnutia jednotlivých vrstiev nesmie teplota vzduchu, podkladu a materiá­lu klesnúť pod +5 °C.

Príprava podkladu
Pred omietacími prácami sa musia v špecifickom pracovnom cykle vyplniť nielen ložné škáry muriva, ale aj inštalačné drážky a ďalšie otvory v podklade.

Osadzovanie omietacích profilov
Predtým, než sa začne omietať, treba osadiť omietacie profily. Voľba typu profilu závisí nielen od jeho funkcie, ale aj od materiálu nanášanej omietky. Hliníkové profily nie sú z dôvodu korózie vhodné pod silne zásadité vápennocementové a cementové omietky, profily z pozinkovanej ocele sú vhodné pre všetky typy omietok.

Vzhľadom na možnú kontaktnú koróziu je nutné zabrániť styku pozinkovaného a hliníkového profilu. Omietacie profily sa lepia k podkladu vhodným materiálom bodovo, minimálne 3 body na bežný meter profilu, pričom je nutné dôsledne dodržiavať ich zvislosť, prípadne vodorovnosť, resp. dbať na ich polohu vzhľadom na rovinnosť budúcej omietky.

Prednástrek
Na pripravený podklad sa podľa potreby nanáša predpísaný materiál. Prednástrek sa nanáša celoplošne so stopercentným krytím podkladu, a to ručne, murárskou lyžicou alebo omietacím strojom, pričom sa odporúča vymazať hadice vápenným mliekom a použiť staršiu, opotrebovanú závitovku. Nasiakavé podklady sa musia vopred mierne navlhčiť.

Poznámka:
Zmiešané murivo predstavuje problematický podklad aj v prípade, ak sa dodržia všetky spracovateľské zásady. Spolupôsobia tu materiály s rozdielnymi vlastnosťami, a tak sa nevytvorí homogénny podklad pre omietku, resp. omietka je vystavená rôznym, miestne ohraničeným zaťaženiam. Je preto nevyhnutné rozdielnu nasiakavosť podkladu vyrovnať regulátorom nasiakavosti. Miesta kontaktu rôznych materiálov sa odporúčajú v omietke vystužiť výstužou strojových omietok.

Ručné spracovanie a nanášanie omietky
Miešanie
Vždy sa celý obsah vreca mieša s predpísaným množstvom vody (uvedené na obale) v samospádovej miešačke 3 až 5 minút.

Nanášanie jednovrstvovej, resp. jadrovej omietky
Na vopred pripravený podklad sa pripravená čerstvá omietková malta nanáša antikorovým hladidlom alebo sa nahadzuje murárskou lyžicou. Potom sa povrch nahrubo stiahne do roviny latiek (h-profil). Povrch jednovrstvových omietok sa po dostatočnom zavädnutí navlhčí a vyhladí. Nahrubo stiahnutá jadrová omietka sa nechá vyzrieť, aby sa na ňu mohla aplikovať vrstva štukovej omietky.

Nanášanie štukovej omietky
Štuková omietka sa nanáša na nahrubo stiahnutý, podľa potreby mierne navlhčený, vždy však dostatočne vyzretý povrch jadrovej omietky antikorovým hladidlom v hrúbke 3 až 5 mm. Po zavädnutí sa povrch navlhčí a vyhladí plastovým hladidlom.

Tip Omietky možno nanášať v hrúbke do 2 cm v jednej vrstve, pri hrúbke omietky nad 2 cm sa musí omietka naniesť vo viacerých vrstvách, čerstvo omietnuté plochy treba udržiavať dva dni vo vlhkom stave.

Strojové spracovanie a nanášanie omietky
V prípade strojového spracovania omietky sa množstvo vody nastaví podľa požadovanej konzistencie materiálu. Na vopred pripravený podklad sa materiál strieka v tvare húsenice. Potom sa povrch nahrubo stiahne do roviny latiek (h-profil). Povrch jednovrstvových omietok sa po dostatočnom zavädnutí navlhčí a vyhladí plastovým hladidlom. Nahrubo stiahnutá jadrová omietka sa nechá vyzrieť, aby sa na ňu mohla aplikovať vrstva štukovej omietky.

Vystužovanie vonkajších omietok
Vystužovanie vonkajších omietok obmedzuje riziko tvorby trhlín na neškodnú mieru. Môže sa robiť vložením sklotextilnej výstuže do jadrovej omietky alebo zastierkovaním sklotextilnej výstuže na vyzretú jadrovú omietku. Kontakt rôznych materiá­lov podkladu, resp. oblasť so zmiešaným murivom sa odporúča vystužiť vložením výstuže strojových omietok do jadrovej omietky, aby sa predišlo možnému vzniku trhlín z dôvodu rozličnej tepelnej rozťažnosti rôznych materiálov.

Výstuž strojových omietok sa kladie do čerstvo nanesenej omietky do približne dvoch tretín jej predpokladanej hrúbky, vždy s presahom minimálne 25 cm za ohrozenú oblasť. Vzájomný presah jednotlivých kusov výstuže je minimálne 10 cm. Potom sa nanesie zvyšná tretina hrúbky omietky, pričom celková minimálna hrúbka omietky s výstužou je 15 mm. Treba dbať na maximálnu možnú napätosť a rovinnosť výstuže a dôsledne dodržiavať spôsob práce systémom čerstvé do čerstvého. V jednom pracovnom cykle možno preto vystužiť a omietnuť maximálne 20 m² plochy.

Pri použití vápennocementových omietok na pórobetón, resp. podklad z drevovláknitých dosák a murovacích prvkov, je vhodné proti vzniku trhlín na stvrdnutú jadrovú omietku zastierkovať sklotextilnú výstuž. Musí sa dbať na presahy výstuže a diagonálne vystuženie pri otvoroch. Sklotextilná mriežka musí byť úplne pokrytá stierkovou hmotou, pričom je nutné dodržať predpísanú minimálnu hrúbku vrstvy stierky. Vzájomný presah jednotlivých pásov sklotextilnej mriežky je 10 cm.

Povrchové úpravy
Obklady
Na nahrubo stiahnuté (nezahladené) jadrové, resp. jednovrstvové vápennocementové omietky možno vhodným stavebným lepidlom lepiť keramický obklad. Je však nevyhnutné zvoliť typ správneho obkladového materiálu, pretože hrozí difúzia vodných pár konštrukciou.

Minerálne ušľachtilé omietky
Na vyzreté, nahrubo stiahnuté (nezahladené) jadrové, resp. jednovrstvové omietky možno aplikovať bielu alebo farebnú minerálnu omietku s hladenou alebo so škriabanou štruktúrou.

Tenkovrstvové ušľachtilé omietky
Na vyzreté, zahladené jednovrstvové, resp. štukové vonkajšie omietky možno aplikovať zafarbené tenkovrstvové ušľachtilé omietky, na oblasť sokla a na zvýraznenie detailov zase omietky na báze akrylátov, draselného vodného skla alebo so silikónovým spojivom.

Omietky sa nanášajú v hrúbke zrna na podklad pripravený príslušným základným náterom. K dispozícii je široká paleta farieb, štruktúr a zrnitostí.

Text a foto: spracované z podkladov spoločnosti Baumit

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.