Obal, ktorý chráni i predáva

1. Čo by ste odporučili architektom a projektantom pri výbere konkrétneho riešenia ľahkej fasády? Aké kritériá treba brať pri rozhodovaní do úvahy?

2. Ktoré najvýznamnejšie inovácie zaznamenali za posledné obdobie systémy ľahkých fasád?

Ing. Igor Dúbravec	Ing. Stanislav Martínek	Ing. Róbert Hlavinka

Ing. Igor Dúbravec,

riaditeľ, Reynaers Systems, s. r. o., Bratislava

1. Táto otázka je pomerne obsiahla a možno na ňu odpovedať z rôznych uhlov pohľadu. Zamerajme sa preto len na konštrukciu ľahkej fasády. Predovšetkým treba zvážiť architektonické riešenie, vzhľad, funkciu, účel a v neposlednom rade výber materiálov, z ktorých má byť vyrobená. Obyčajne sú fasády vhodnejšie v kombinácii oceľ/hliník, pri iných materiáloch, ako sú drevo a PVC, by som bol vzhľadom na ich tuhosť opatrnejší. Náš systém rieši mnoho detailov konštrukčného napojenia do murovaných stĺpov, podesty, na oceľovú konštrukciu atď.

Ak sa však navrhujú atypické ľahké fasády, treba ich konzultovať v dostatočnom časovom predstihu vzhľadom na čas venovaný projekcii parametrov, dispozícii, rozpočtu, návrhu, testovaniu, výrobe skúšobnej vzorky či extrúzii povrchovej úpravy. Preto sa niektoré technické riešenia navrhujú niekoľko rokov v predstihu. V západnej Európe je štandardom, že technická dokumentácia je jasná ešte pred tendrovaním dodávateľa. V našich podmienkach mnohokrát projektuje už vybraný dodávateľ diela, ktorý má vždy najmenej času na ukončenie fasády.

Súčasťou ľahkých hliníkových fasád je zohľadnenie výpočtov a parametrov iných súčastí, ako sú typ skla, tepelnoizolačné vlastnosti, tlak vetra, vodovzdornosť, kotvenie, vzduchotechnika, svetlotechnika, hygiena, údržba a funkčnosť (protipožiarne opatrenia, únikové východy atď.).

Stavba musí byť navrhnutá tak, aby bola počas celej životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, aby bola zhotovená z vhodných stavebných výrobkov, chránená pred vetrom, dažďom, hlukom, vibráciami, otrasmi, ionizačným žiarením z geologického podložia vplyvom geopatogénnych zón, prúdov a podzemných a povrchových vôd; na stavenisku by sa mal urobiť geobiologický prieskum aj na magnetické pole, výskyt rudného podložia geologických zlomov, zaťaženie pozemku rádioaktivitou a radónom. Dôvodom je, aby obytné a oddychové časti či orientácia kancelárie neboli zdraviu škodlivé a aby negatívne nevplývali na život užívateľov.
Statické riešenie vysokej budovy musí spĺňať požiadavky mechanickej odolnosti a stability, ale aj vytvorenia komfortu pri užívaní budovy/domu.

2. Ako dodávateľ hliníkových systémov nielen fasád, ale aj iných výplní otvorov zo zliatín hliníka neustále inovujeme i najmenšie detaily systému. Naša spoločnosť ponúka mnoho variantov ľahkých fasád s pohľadovou šírkou od 50 až do 86 mm. Naša elementová fasáda prekonala svoje technické riešenia napojenia, kotvenia, tepelnoizolačných parametrov pod 2,0 a budeme v tom neustále pokračovať.

Našou úlohou je nielen zníženie nákladov na výrobu a montáž, ale aj energetická úspora prevádzkových nákladov. Našou špecialitou je napríklad typ bezúdržbovej povrchovej úpravy, ktorá je o 65 % odolnejšia proti poškrabaniu a vyžaduje umývanie len raz ročne. Vďaka štruktúrovanej povrchovej úprave sa pôsobením poveternostných vplyvov čiastočné znečistenia uvoľnia z povrchu.

Máme skúsenosti aj s inými materiálmi, ktoré sa zvyčajne do ľahkej fasády zakomponujú. Preto vieme už vopred architektovi poradiť a pomôcť pri projekcii. Čím skôr stojíme pri zrode stavby, tým je to pre architekta výhodnejšie, lebo mu môžeme navrhnúť aj nový typ fasády, kombináciu a pohrať sa s detailmi.

Inovácie v hliníkových fasádach napredujú a z bežnej stĺpikovo-priečnikovej štruktúrovanej fasády sa stáva elementová fasáda so svojimi výhodami. Zmenili sa tepelné mosty, tesnenia, kotvenia atď. Projekt by však mal vždy vychádzať z požiadaviek stavebníkov a z celkového kontextu atmosféry prírodného či obytného prostredia.

Ing. Stanislav Martínek,

Schüco International KG, organizačná zložka Slovensko, Bratislava

1. Transparentná obalová konštrukcia predstavuje významný architektonický prvok, doslova predáva budovu, ktorý však musí spĺňať prísne technické kritériá. V prvom rade treba definovať okrajové podmienky, ktoré musí konkrétna fasáda spĺňať.

Medzi hlavné kritériá zahŕňame bezpečnosť – je dôležité vypracovať správny statický návrh, tepelnú izoláciu (zabezpečuje optimálnu spotrebu energií a tepelnú pohodu), tienenie (šetrí energiu a vytvára optimálne pracovné prostredie), pohodlie (napríklad s možnosťou prirodzeného vetrania oknami), dizajn – konštrukčný princíp, členenie a farebnosť fasády.

Až po zadefinovaní spomínaných kritérií možno pristúpiť k návrhu optimálneho riešenia fasády, pričom máme možnosť výberu z týchto možností:

• štandardná „katalógová“ fasáda stĺpik/priečnik alebo elementová fasáda,
• objektové riešenia, ako sú dvojplášťové fasády, element fasády alebo dvojplášťové element fasády.

2. Naša spoločnosť pracuje na vývoji nových konštrukcií, ktoré reagujú na aktuálne svetové trendy. V súčasnosti prechádzame obdobím ubúdania tradičných zdrojov energií a vyžadovania ekologického správania. Preto sme na tohtoročnej výstave Bau v Mníchove predstavili koncept ekologickej fasády. Cieľom tohto konceptu je nielen šetriť energiou, ale energiu aj získavať. Koncept v sebe integrovaným spôsobom zahŕňa všetky doterajšie kritériá (bezpečnosť, tepelná izolácia, tienenie, pohodlie a dizajn), pričom ich dopĺňa o osvetlenie, kontrolovanú ventiláciu a získavanie energie.

Po viacerých desaťročiach vývoja čiastkových funkcií transparentných fasád (izolácia, tienenie) je z pohľadu všetkých relevantných funkcií a ich vzájomných súvislostí tento koncept vývoja transparentných fasád iný v komplexnom vývoji. V prípade osvetlenia je ochrana pred priamym slnečným žiarením zabezpečená integrovanými slnečnými lamelami s rozmermi 6 × 7 mm, ktoré sú vo vytiahnutom stave „neviditeľné“. Ich rozmer nevyžaduje žiaden výrazný dodatočný kryt – dá sa povedať, že žalúzia je súčasťou parapetnej časti. V spustenom stave zamedzujú priamemu slnečnému žiareniu prenikať do interiéru, ale súčasne znižujú osvetlenie len minimálne a umožňujú nerušený výhľad smerom do exteriéru.

Vďaka kontrolovanej ventilácii je zasa možný prechod od centrálnej výmeny vzduchu k decentralizovanej. Výmenu vzduchu možno zaistiť priamo vo fasáde. Ventilácia je súčasťou technického modulu v prechodoch medzi podlažiami. Prevetrávanie možno zabezpečiť aj otváravými elementmi s elektromotorickou technikou kovania, ako horizontálne posuvné okná, okná otváravé von, okná výklopné von a paralelne odsuvné okná.

Aspekt získavania energie sa rieši pomocou slnečných kolektorov a solárnych fotovoltaických modulov. Slnečné kolektory a solárne moduly sú súčasťou zasklenia fasády. Získaná energia sa potom využije na zabezpečenie tepelnej pohody. Všetky uvedené technické novinky sú integrované do fasády s pohľadovou šírkou profilov 85 mm a parapetnou časťou do 90 cm.

Ing. Róbert Hlavinka,

vedúci zastúpenia v SR, HOESCH Bausysteme GmBH, organizačná zložka, Bratislava

1. Odporúčam, aby si architekti a projektanti najprv zistili viac informácií o možnostiach riešení ľahkej fasády, dôslednejšie sa oboznámili s technickými parametrami vybraného konkrétneho systému a potom to všetko zakomponovali do návrhu. Pri opačnom postupe vždy vznikajú problémy. Niektoré nápady sa totiž ľahko kreslia, no ťažšie je potom zrealizovať ich.

2. V poslednom období som žiadne nové technické inovácie nezaznamenal. Vo väčšine prípadov dochádza k zdokonaľovaniu existujúcich riešení. Pokrok vidieť najmä vo vývoji povrchových úprav, ktoré sú čoraz zaujímavejšie, trvácnejšie a odolnejšie proti vonkajším vplyvom. Zároveň sa posúva dopredu systémovosť jednotlivých riešení. Navrhovať a realizovať fasádu s kompletným systémovým riešením je potom veľmi jednoduché a zároveň to urýchľuje celý stavebný proces. Garážové riešenia už nie sú v kurze.

(lh)
Foto: Hindrichs, D. U. – Heusler W.: Fasády pre 21. storočie. Schüco International KG, Bazilej: Birhäuser, 2006.