asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Vyregulovanie vykurovacej sústavy

19.02.2014

Hydraulickým vyregulovaním vykurovacej sústavy sa má zabezpečiť, aby bez ohľadu na prevádzkový stav boli všetky vykurované miesta, a teda všetci spotrebitelia tepla zásobovaní primeraným množstvom vykurovacej vody. Tým sa dosiahne požadovaná tepelná pohoda v bytoch. V súlade s platnou legislatívou sa musí vyregulovanie vykurovacej sústavy zrealizovať najneskôr do 31. 12. 2013.

V rámci komplexnej bytovej výstavby realizovanej na Slovensku sa na vykurovanie budov a bytových domov – bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v nich – používala v prevažnej miere vykurovacia voda ako nositeľ tepelnej energie. Vykurovacia voda sa potrubiami a rozvodmi – hydraulickou sústavou – privádza na miesta, ktoré treba vykurovať. Sústava hydraulických rozvodov na slovenských sídliskách predstavuje pomerne zložitý systém. Dodávku tepla na požadované miesta spotreby môžu narušiť viaceré vplyvy. Sú to najmä zmeny teploty vonkajšieho vzduchu, zmeny odberu tepla v priebehu dňa odberateľmi, nočné útlmy a ranné nábehy. Rozhodujúce je aj to, či sú niektoré vetvy hydraulických rozvodov už vyregulované, alebo nie. Vyregulovanie znamená nastavenie prietokov v celej sústave úmerne tepelným stratám budov, miestností a momentálnej potrebe. Tento proces sa delí na dve časti:

  • hydraulické vyregulovanie tepelného zdroja a vonkajších rozvodov – zabezpečuje dodávateľ tepla;
  • hydraulické vyregulovanie budovy, v ktorej sa teplo odoberá – zabezpečuje vlastník budovy.

Hydraulické vykurovanie ako také neznižuje spotrebu tepla v bytovom dome, zabezpečuje však príjem takého množstva tepla do budovy, ktoré potrebuje, respektíve ktoré zabezpečí rovnakú tepelnú pohodu vo všetkých vykurovaných miestnostiach. Odstraňuje teda nerovnomerné vykurovanie – prekurovanie alebo nedokurovanie v rôznych častiach budovy. Budova prijíma len toľko tepla, koľko potrebuje, a nedochádza k prekurovaniu alebo nútenému odberu nepotrebného množstva tepla na vykurovanie. Vyregulovaním sa zabezpečí aj hydraulická stabilita vykurovacej sústavy.


Úspora tepla sa dá dosiahnuť aj ďalšími opatreniami, ktorými sú:

  • montáž termostatických ventilov a termostatických hlavíc na všetky vykurovacie telesá v budove;
  • inštalácia pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov na vykurovacie telesá v budove.

Osadenie termostatickej hlavice s termostatickým ventilom v byte konečného spotrebiteľa umožňuje nastaviť požadovanú teplotu vo vykurovanej miestnosti. Keď sa dosiahne nastavená teplota, hlavica uzatvorí ventil a tým aj prívod teplej vody do radiátora. Pri znížení teploty v miestnosti hlavica ventil znovu otvorí. Hlavica pracuje, aj keď sa miestnosť alebo byt vyhrievajú nepriamymi zdrojmi tepla – prenikaním slnečných lúčov do bytu, žehlením, varením alebo zvýšeným počtom ľudí v byte (telesné teplo). Vďaka nej netreba vôbec otvárať okno. V porovnaní so starým radiátorovým kohútikom, ktorý sa často zasekával a nedalo sa s ním vôbec hýbať, ide o omnoho komfortnejšiu reguláciu.

Pomerové merače vykurovacích nákladov zabezpečujú spravodlivejšie rozpočítanie nákladov na vykurovanie pre tých, ktorí uprednostňujú v byte nižšiu teplotu. Navyše, psychologický efekt merania a vyhodnotenia každého bytu spôsobuje, že obyvatelia začínajú aktívne šetriť a znižujú teploty v miestnostiach bytu aj pri odchode do práce alebo na dovolenku.

Skúsenosti hovoria, že po správnom hydraulickom vyregulovaní vykurovacej sústavy a termostatizácii bytov možno dosiahnuť úspory na vykurovacích nákladoch na úrovni 20 až 30 %.

Po zateplení bytového domu

Zateplením obvodového plášťa sa rozumie zateplenie štyroch obvodových stien, zateplenie strechy, ako aj stropu medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi v suteréne alebo na prízemí bytového domu. Po takomto zateplení sa výrazne menia tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií budovy, čím sa zásadne menia aj tepelné straty jednotlivých miestností. Ak sa hydraulické vyregulovanie realizovalo ešte pred zateplením, po zateplení sa vykurovacia sústava stáva opätovne hydraulicky nevyregulovanou, pretože aktuálne prietoky vykurovacími telesami nezodpovedajú novým teplotným parametrom v jednotlivých miestnostiach budovy. Z uvedeného vyplýva, že každé vykurovacie teleso bude po zateplení pracovať s nadprietokom vykurovacej vody. Tým vznikajú v jednotlivých miestnostiach vysoké teploty vzduchu, čo negatívne vplýva na dosahovanie úspor tepla a bezporuchovosť prevádzky.

V prípade, že sa po zateplení neupravia nastavené parametre vo vykurovacej sústave, bude jej systém pracovať v nezmenenom režime. Vo vykurovacej sústave sa v dôsledku toho môže zvýšiť hlučnosť a miestnosti sa budú prekurovať. Peniaze ušetrené za dodatočné vyregulovanie vykurovacej sústavy sa prejavia zvýšenými nákladmi na teplo.

Niektorí vlastníci sa snažia vykompenzovať náklady za opätovné vyregulovanie znížením nákladov za teplo, a to tak, že uzavrú ventil na vstupe do bytového domu. Ak sa toto zníženie zabezpečí regulátorom diferenčného tlaku s vhodným rozsahom nastaviteľných hodnôt a možnosťou reálne obmedziť prietok vykurovacej vody budovou, úspory sa dostavia. Tento spôsob je však účinný v prípade menších budov s malým počtom podlaží. Z projektu hydraulického vyregulovania by však malo byť zrejmé, že sústava bola na takýto zásah dopredu pripravená. Ani toto riešenie nie je optimálne.

Úspory a bezporuchovú prevádzku vykurovacej sústavy možno dosiahnuť preregulovaním, ktorým sa znovu nastavuje rovnováha medzi prietokmi vykurovacej vody jednotlivých vykurovacích telies a súčasne sa vytvárajú vhodné podmienky na zabezpečenie hydraulickej stability vykurovacej sústavy ako celku. To všetko má priaznivý vplyv na spravodlivejšie rozpočítanie nákladov za teplo, ako aj na úsporu tepla, a to nielen pri jeho spotrebe v budove, ale aj pri jeho distribúcii a výrobe, respektíve premene. Z finančného hľadiska ide v porovnaní s investíciami na elimináciu tepelných strát bytového domu zateplením a výmenou okien o nízku investíciu.

Vlastníci by sa mali obrátiť na organizáciu, ktorá prvotné hydraulické a termostatické vyregulovanie zabezpečovala. V niektorých prípadoch postačuje znížiť teplotu teplonosného média dodávaného do vykurovacej sústavy na päte domu, čím sa pre bytový dom po zateplení znížia náklady na dodávané množstvo tepla. Náklady vlastníkov s tým spojené sú vlastne nulové. V každom prípade sa musí táto problematika riešiť v spolupráci s odborníkmi a neodporúča sa zasahovať svojvoľne do armatúr. Neodborný zásah do vyregulovanej vykurovacej sústavy môže narobiť viac škody ako úžitku.

Zákonná povinnosť vyregulovať vykurovaciu sústavu

S témou vyregulovania a dodatočného vyregulovania vykurovacej sústavy súvisia aj povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetickej efektívnosti č. 476/2008 Z. z., ktorý bol schválený 24. 11. 2008. Zákonom sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a niektoré zákony v znení zákona č. 17/2007 Z. z. Zákon bol prijatý na základe preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES. Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2009 a vyplývajú z neho dôležité povinnosti pre výrobcov a dodávateľov tepla, pre odberateľov tepla, spoločenstvá vlastníkov bytov a pre Ministerstvo hospodárstva SR.

Pre spoločenstvá vlastníkov bytov ako odberateľov tepla sú dôležité a záväzné ustanovenia § 6, § 7 a § 11.

§ 6 Povinnosti pri spotrebe energie v budovách
(1)    Vlastník veľkej budovy
a)    s ústredným teplovodným vykurovaním je povinný:
1.    zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu v budove;
2.    vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb;
b)    s centrálnou prípravou teplej vody je povinný zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody;
c)    je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada.
(2)    Povinnosti podľa odseku 1 môže vlastník veľkej budovy previesť zmluvou na správcu.
(3)    Za splnenie povinnosti v odseku 1 v bytovom dome zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca, s ktorým majú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uzavretú zmluvu o výkone správy podľa osobitného predpisu.
(4)    Povinnosti podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vlastníkov priemyselných stavieb, dielní, budov slúžiacich na poľnohospodársku výrobu a vybraných budov podľa osobitného predpisu.

Charakteristika veľkej budovy sa špecifikuje v § 2 ods. 8 zákona NR SR č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov takto: Veľkou budovou na účely tohto zákona sa rozumie budova, ktorej celková úžitková plocha je väčšia ako 1 000 m2. Úžitkovou plochou sa rozumejú plochy všetkých miestností v bytoch, nebytových priestoroch, spoločných nebytových priestoroch, spoločných zariadeniach domu.

§ 7 Požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody v budovách
(1)    Technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(2)    Tepelná izolácia sa na rozvody tepla a teplej vody nemusí použiť, ak:
a)    sú rozvody tepla projektom určené na vykurovanie, prípadne temperovanie priestoru;
b)    mohla by byť obmedzená funkčnosť armatúr;
c)    treba dochladiť teplonosnú látku pod určenú teplotu.

§ 11 Monitorovanie efektívnosti pri používaní energie, poskytovanie a spracovanie údajov
V § 11 ods. 3 sa uvádza: Obchodná energetická spoločnosť a dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, predkladajú spotrebiteľom energie prehľadným spôsobom v účtoch, zmluvách a potvrdeniach informácie o:
a)    súčasnej skutočnej cene energie a skutočnej spotrebe energie;
b)    súčasnej spotrebe energie spotrebiteľa a spotrebe za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka, pokiaľ je to možné v grafickej podobe;
c)    spotrebe energie v porovnaní s priemernou, normalizovanou alebo referenčnou spotrebou energie v rovnakej skupine spotrebiteľov;
d)    kontaktných údajoch organizácií, ktoré poskytujú informácie o dostupných opatreniach na zvýšenie efektívnosti pri používaní energie, o priemerných, normalizovaných alebo referenčných spotrebách energie rôznych skupín spotrebiteľov a technických špecifikáciách zariadení využívajúcich energiu.

Ministerstvo hospodárstva SR určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá bude zabezpečovať prevádzku monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie a ďalšie povinnosti vyplývajúce z § 11 ods. 4.

Povinnosti

Z uvedeného vyplývajú tieto povinnosti:

  • pri bytových domoch s ústredným vykurovaním a s centralizovanou prípravou teplej vody, ktorých celková úžitková plocha je väčšia ako 1 000 m2 v zmysle § 6 ods. 1:
  1. zabezpečiť hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy a udržiavať nastavené parametre;
  2. zabezpečiť osadenie termostatických ventilov na každom vykurovacom telese v objekte;
  3. zabezpečiť hydraulické vyregulovanie rozvodov teplej vody;
  4. poskytovať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému zákonom stanovené údaje;
  • pri všetkých budovách v zmysle § 7:
  1. zabezpečiť tepelnú izoláciu rozvodov podľa požiadaviek, ktoré vydá Ministerstvo hospodárstva SR.

Údaje v zmysle § 11 ods. 3 písm. a) až d) je spoločenstvo povinné uvádzať v účtoch, zmluvách a potvrdeniach. To znamená, že v ročnom vyúčtovaní plnení od roku 2009 bude mať vlastník – spotrebiteľ energie – uvedenú spotrebu tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody, elektriny spoločných priestorov za predchádzajúci rok, vrátane porovnania s priemernou spotrebou ostatných vlastníkov alebo s normalizovanou, alebo referenčnou spotrebou.

Lehota na splnenie povinností uvedených v bodoch 1 a 2 § 17 zákona je stanovená takto: Povinnosti podľa § 6 ods. 1 je vlastník alebo správca veľkej budovy povinný splniť do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak je vlastníkom veľkej budovy samosprávny kraj alebo obec, môže ministerstvo požiadať o odklad splnenia tejto povinnosti, ak preukáže, že pripravuje alebo realizuje projekt opatrení na dosiahnutie efektívnosti pri využívaní energie vo väčšom rozsahu, ako sa ustanovuje týmto zákonom. To znamená, že vyregulovanie sa musí zrealizovať do 31. 12. 2013.

V zmysle § 13 zákona o energetickej efektívnosti dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Štátna energetická inšpekcia, ktorá kontroluje dodržiavanie zákona, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje ich plnenie, prejednáva správne delikty a priestupky a predkladá ministerstvu návrh na vyčiarknutie audítora zo zoznamu energetických audítorov.

Spoločenstvo sa dopustí správneho deliktu v zmysle § 14 ods. 1 písm. d), ak nezabezpečí povinnosti vyplývajúce z § 6 ods. 1 alebo ods. 2, za ktoré mu môže Štátna energetická inšpekcia uložiť pokutu v rozpätí od 200 do 8 000 €, ktorá sa uvádza v § 15 ods. 1 písm. c).

Vyregulovanie vykurovacej sústavy a jej povinné zabezpečenie nie je ničím novým. V roku 1998 nadobudol 1. júla účinnosť zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike, ktorý sa zaoberal zásobovaním teplom v tretej hlave. Povinnosť vyregulovania sa stanovujú v § 36 Hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení ods. 3 písm. b).

Keby si všetky bytové domy a ich správcovia boli bývali splnili túto povinnosť tak, ako to zákon o energetike ukladal, tak najneskôr 30. júna 2000 by mali všetky bytové domy regulačné prvky a koneční spotrebitelia by ušetrili podstatne viac tepla a peňazí. V mnohých budovách a bytových domoch sa tak nestalo možno aj preto, že na rozdiel od zákona o energetickej efektívnosti sa nesplnenie povinnosti vyregulovať vykurovaciu sústavu nesankcionovalo. A čo bolo horšie, v mnohých nevyregulovaných domoch sa osadili PRVN – „merače“ na radiátoroch, čo síce prinieslo úsporu za dom ako celok, pretože užívatelia jednoducho vypínali radiátory, ale vznikali enormné rozdiely medzi spotrebami v jednotlivých bytoch.

Nevyhnutnosť znižovať spotrebu energie nie je iba módnym trendom. Globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje extrémne výkyvy počasia a stále častejšie živelné pohromy, treba obmedziť a k tomu prispieva svojím malým dielom aj vyregulovanie vykurovacej sústavy v bytových domoch.

TEXT: Ing. Otília Leskovská
FOTO: Ing. Juraj Šmelík

Ing. Otília Leskovská je prvou viceprezidentkou Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Ing. Leskovská
Túto otázku by odbornejšie zodpovedal Ing. Juraj Šmelík (THERMO-ECO-ENGINEERING), ktorý je uznávaným špecialistom na problematiku vykurovania. V prvom rade umiestnenie meradla, resp. PRVN je presne dané výrobcom, aby bola garantované jeho správne fungovanie. Ďalej pri správnom vyregulovaní vykurovacej sústavy sa do každého radiátora musí dostať toľko tepla, aby bola zabezpečená prednastavená tepelná pohoda v miestnosti. Čiže toľko, aby bolo v miestnosti 20°C, 22°C ... podľa toho, ako sa vlastníci dohodli a na akú bola celá vykurovacia sústava nastavená. Ďalej. Radiátor funguje správne vtedy, ak je pri jeho ohrievaní najprv teplá horná časť po celej šírke radiátora a postupne sa radiátor ohrieva smerom dole. Ale akonáhle sa dodá do radiátora toľko tepla, koľko je potrebné na zabezpečenie danej tepelnej pohody, teda teploty v miestnosti, viac tepla do radiátora už nepôjde a teda nemusí byť celý teplý. Zle by bolo vtedy, keby bol radiátor teplý iba zvisle a čiastočne pri napojení na stúpačku, napr. v jednej tretine od vrchu po spodok. To svedčí o tom, že je buď nesprávne vyspádovaný alebo zavzdušnený a teda nepracuje správne. Doporučujem vyhľadať si odborné články pána Šmelíka, ktorý aj túto situáciu presne vysvetľuje.
Odpovedať | 14.01.2016, 12:26
Jaroslav Hrdý
Tiež ma zaujíma odpoveď na otázku p. Blaška. Prosím...
Odpovedať | 14.01.2016, 10:11
Blasko Pavol
Mame uz davnejsie vyregulovane kurenie v obytnom dome s poctom 72 bytov. Az teraz som zistil,ze radiatory su teple vo vrchnej casti,kde su umiestnene aj merace a v spodnej casti su o dost chladnejsie upozornil som nato spravcu ktori tvrdi,ze tak to ma byt.Prosim Vas o odpoved za ktoru Vam velmi pekne dakujem.
Odpovedať | 14.12.2015, 14:59
Peter Bebej
Je jasne, že na vrchu budú teplejšie, kedže tam prúdi teplá voda. Postupne sa ochládza a na spodku už musí v spiatočke byť o poznanie chladnejšia :)
Odpovedať | 17.10.2016, 15:54

Ďalšie z JAGA GROUP