sprava bytoveho domu otazky aodpovede 2.
Galéria(2)

Správa bytového domu – otázky a odpovede (2.)

Partneri sekcie:

Až v praxi vznikajú reálne situácie, ktorých riešenie závisí od znalosti právnych predpisov a uplatnenia skúseností. Preto opäť ponúkame niekoľko otázok a odpovedí takpovediac z terénu, ktoré sa dotýkajú každého vlastníka bytu, ale aj spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

2 big image
sprava bytoveho domu otazky a odpovede 5942 big image
Môžeme použiť z fondu prevádzky, údržby a opráv peniaze napríklad na úhradu zálohy na právne zastúpenie?
Ak sa podstata žaloby týka správy bytového domu a úkonov s tým súvisiacich, tak áno. Spoločenstvo nemá iný zdroj peňazí na úhradu právnych úkonov. Z tepla ani z vody to uhradiť nemôžete. A ak ide o právne zastúpenie v súvislosti s vymáhaním pohľadávok alebo iných povinností od vlastníkov, prípadne aj od dodávateľov, tak je to možné.

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov (SVB) podať žalobu na vlastníka bytu, ktorý ho prerobil tak, že odstránil časť nosného múra? Vlastníci bytov sa na zhromaždení totiž uzniesli, že musí tento byt dať do pôvodného stavu.

Áno, ide o zásah do statiky bytového domu, ktorý môže spôsobiť poškodenie stavebných konštrukcií bytového domu. Jednoznačne bude potrebné trvať na kvalitnom statickom posúdení všetkých konštrukcií pod nosnou časťou a nad ňou od prízemia až po strechu, nie iba jedno podlažie nad a pod. Predpokladám, že nemá stavebné povolenie, pretože pri žiadosti o stavebné povolenie by musel predložiť vyjadrenie spoločenstva k stavebným úpravám a statický posudok.

Byt, ktorý je vo vlastníctve mesta a spravuje ho bytový podnik (BP), nám neplatí úhrady za služby spojené s užívaním bytu. BP sme poslali už druhú upomienku s vyčíslením penále. Vôbec na túto výzvu nereagujú a úhrada nechodí. Ako máme ďalej postupovať?
Na spresnenie pojmov chcem v prvom rade upozorniť, že nájomný byt, ktorý ostal vo vlastníctve mesta, nespravuje bytový podnik, ale spoločenstvo, tak ako všetky ostatné byty v tomto bytovom dome. V zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov § 6 ods. 3 v bytovom dome môže byť iba jeden správca, a tým je v tomto prípade spoločenstvo.

Nájomník nemá právny vzťah so spoločenstvom. Nájomník má právny vzťah s mestom ako vlastníkom bytu, ktoré mu ho prenajíma. Mesto ako vlastník bytu je členom spoločenstva a vzťahujú sa naň všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona. Bytový podnik má v tejto situácii úlohu sprostredkovateľa, ktorý zabezpečuje komunikáciu medzi nájomníkom a správcom domu, teda spoločenstvom. Nájomník nemôže platiť svoje poplatky spoločenstvu, pretože s ním nemá právny vzťah – nie je vlastníkom bytu, teda ani členom spoločenstva. To je to isté, ako keď vlastník bytu – Jozef Novák (ten, ktorý kúpil byt od mesta a je zapísaný v liste vlastníctva) – byt prenajíma podnájomníkom. S tými tiež spoločenstvo nemá právny vzťah, a ak by nastali akékoľvek komplikácie, VŽDY sa musí komunikovať s vlastníkom – Jozefom Novákom, nie s podnájomníkom, ktorý v byte býva a užíva ho.

Odporúčam, aby ste oslovili dražobnú spoločnosť a dajte mesto do dražby. Preddražobnú upomienku nebudú môcť ignorovať.

Obraciam sa na vás s prosbou o radu. Deviatim vlastníkom som zabezpečila opravu domácich telefónov: preskúšanie a zistenie chýb zariadenia, opravu rozvodových škatúľ v stúpačke a preskúšanie telefónov v bytoch s dopravnými nákladmi. Predpokladám, že by tieto náklady mali znášať vlastníci, lebo sa to nerobilo celoplošne. Alebo si majú platiť len preskúšanie telefónov v bytoch?
Aj keby oprava domofónov bola vykonaná celoplošne u všetkých vlastníkov, aj tak by si to platili sami vlastníci. Domofóny sú majetkom vlastníkov, kúpili si ich ako príslušenstvo bytu. Z fondu uhrádzate iba tie náklady, ktoré súvisia s opravou káblových rozvodov a signalizačného panela – zvončeky na bráne.

V dome máme šachtu, v ktorej sme ešte pred jedenástimi rokmi dali všetkým vymeniť vodomery a s nimi aj hadicu na studenú vodu. Tento rok jednému vlastníkovi bytu táto hadica praskla a narobila škody v piatich bytoch. Jeho poisťovňa mu to nechce preplatiť z poistky, lebo vraj má poistenú domácnosť, a nie byt. Preto to žiada od spoločenstva. Nenašla som písomné rozdelenie, čo patrí v šachte SVB a čo vlastníkovi. Ústne mi bolo povedané, že od vodomeru do bytu je to vlastníka. Ak by to aj tak bolo, keď sme my zabezpečili výmenu hadíc a tá sa roztrhla, musíme my znášať náhradu škody?

Na úvod treba zdôrazniť, že šachta nie je majetkom spoločenstva, je v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov. Od meradla je všetko vo vlastníctve k bytu vrátane meradla, nezávisle od toho, z akých peňazí boli práce hradené. Účel použitia fondu prevádzky, údržby a opráv určujú vlastníci, takže ak sa rozhodli, že meradlá a hadice zaplatia z fondu, je to ich rozhodnutie. To však nie je znakom toho, že hadice sú spoločným zariadením domu. Stačí sa pozrieť do ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. § 2 ods. 5, kde je jasne definované, čo je spoločné zariadenie. To, čo tam nie je uvedené, nie je spoločným zariadením – a hadice v byte tam uvedené nie sú.

Mám dve otázky:
1. Spoločenstvo VBaNP rokuje na zhromaždení alebo aj na schôdzi?
2. Rada zvoláva zhromaždenie. Kto zvoláva schôdzu?

Odpoveď na obe otázky je jedna. Spoločenstvo rokuje na zhromaždení. Ak je v dome vytvorené spoločenstvo, potom stretnutie vlastníkov, ktoré rozhoduje, sa volá zhromaždenie. Je to najvyšší orgán spoločenstva. Tvoria ho všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú právo a povinnosť spolurozhodovať o správe a obnove spoločného majetku.
Tam, kde nie je vytvorené spoločenstvo, sa vlastníci stretávajú na schôdzi vlastníkov, kde rozhodujú. Schôdza nie je orgán. Vyjadrujú na nej vôľu vlastníci pri prijímaní rozhodnutí zákonom stanoveným kvórom. Aj tu majú vlastníci rovnaké právo a povinnosť spolurozhodovať o správe a obnove spoločného majetku.
Ak teda máte v dome spoločenstvo, termín schôdza vlastníkov sa vás netýka. Pre spoločenstvo platí výraz zhromaždenie, ktorého právomoci určuje zákon č. 182/1993 Z. z. § 7 ods. 9. Práve preto v ustanoveniach, ktoré sú spoločné pre vlastníkov nezávisle od toho, či v dome je, alebo nie je vytvorené spoločenstvo, zákon používa oba výrazy tak, aby bolo jasné, že sa to vzťahuje na obe formy správy.



Spoločenstvo chce podávať mesačné hlásenia na daňový úrad elektronicky. V žiadosti o umožnenie elektronického zasielania som ako predseda vyhlásil, že som majiteľom adresy, ktorú používa naša ekonómka, lebo ja nemám žiadnu e-mailovú adresu. Môže tieto hlásenia elektronicky posielať ekonómka zo svojej súkromnej e-mailovej adresy?

Vytvorte si na ktoromkoľvek portáli zdarma e-mailovú adresu pre spoločenstvo a používajte ju pre potreby odosielania mesačných hlásení na daňový úrad. K adrese bude mať heslo predseda a ekonómka. Myslíme si, že podstatné v tejto veci je to, aby sa hlásenia odosielali pravidelne a včas – mesačne a z jednej adresy.

Ako je to s § 10 ods. 3 zákona o bytoch, kde sa píše, že prostriedky z fondu opráv sa môžu dočasne použiť na doplnenie prostriedkov na plnenia, pričom keď sa po zvýšení naplnia, treba ich znova vrátiť do fondu opráv. Alebo mám tomu rozumieť tak, že keď tam nie je uvedená lehota, tak sa to nesankcionuje ani po rokoch?
Paragraf 10 ods. 3 slúži napríklad na riešenie týchto situácií:

  • Vo februári vám príde faktúra za teplo za január, ktorá kopíruje skutočnú spotrebu tepla za daný mesiac, ale vy máte k dispozícii od vlastníkov úhrady za teplo vo výške 1/12 ročnej spotreby, lebo tak sú nastavené zálohové predpisy. Vy si „požičiate“ z fondu prevádzky, údržby a opráv a teplo uhradíte. V priebehu roka doženiete rozdiel, pretože vám vlastníci priebežne platia za teplo aj v mesiacoch, počas ktorých sa nevykuruje.
  • Máte neplatiča, ktorý vám dlhuje za niekoľko mesiacov. Vy však musíte platiť za vodu, teplo a všetky služby plnú čiastku podľa faktúr, lebo dodávateľa nezaujíma, že máte neplatiča. Dlh neplatiča vykrývate z fondu prevádzky, údržby a opráv, pretože iný zdroj na to nemáte. Ak vymôžete od neho pohľadávku dražbou alebo súdnou cestou, tieto peniaze sa vrátia späť do fondu vrátane sankcií.


Sme bytový dom s dvomi samostatnými vchodmi a dvanástimi bytmi. Pre nemožnosť dohodnúť sa s druhým vchodom na zateplení je právne a technicky možné si zatepliť len polovicu bytového domu, keďže druhý vchod je úplne proti?

Ak by ste chceli čerpať úver na zateplenie, potrebujete schváliť čerpanie úveru dvojtretinovou väčšinou, čo je v tomto prípade nepriechodné. K čerpaniu úveru banke dokladáte prezenčnú listinu všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich hlasovanie. Ak nebudete mať osem podpisov, banka vám úver neschváli.

Ak máte vo fonde prevádzky, údržby a opráv našetrených toľko peňazí, že zvládnete zaplatiť zateplenie celého domu „v hotovosti“, môžete ho schváliť aj nadpolovičnou väčšinou zúčastnených, keďže nejde o výnimky v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Tu chcem zdôrazniť dve veci.

Rozhodovanie nadpolovičnou väčšinou zúčastnených môžete použiť iba vtedy, ak je hodinu od začiatku zhromaždenia prítomných – vo vašom prípade – šesť vlastníkov, t. j. menej ako nadpolovičná väčšina všetkých. Na schválenie zateplenia by vám v tomto prípade postačovali štyri hlasy. Ak by vás bolo sedem, potom už musí byť jednomyseľný súhlas, t. j. všetci siedmi musia byť za.

Prehlasovaní vlastníci sa môžu do 15 dní odvolať na súd, aby vo veci rozhodol, inak ich právo zaniká. Prehlasovaný znamená, že bol na zhromaždení prítomný, a hlasoval proti. Tí vlastníci, ktorí sa zhromaždenia nezúčastnia, nie sú považovaní za prehlasovaných a právo podania na súd nemajú. Mohli by sa obrátiť na súd v takom prípade, keby ste rozhodnutie nezverejnili, teda sa o ňom nemohli dozvedieť. Vtedy sa môžu odvolať do troch mesiacov od prijatia rozhodnutia. Podanie žaloby na súd nemá odkladný účinok na rozhodnutie zhromaždenia, to znamená, že rozhodnutie je platné, kým ho súd nezruší.

V tomto prípade si treba uvedomiť jednu zásadnú vec: zákonom stanovený fakt, že dom ako celok je v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov. Severná štítová stena teda patrí všetkým vlastníkom, nie iba tým, ktorým táto stena robí rozhranie medzi vnútorným a vonkajším prostredím. A to platí o streche, základoch, všetkých stavebných konštrukciách – z každého atómu tohto bytového domu vlastní každý vlastník svoj podiel podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, z oboch brán, z oboch schodísk, z každej skrutky, nezávisle od toho, kde sa tá v dome nachádza! Ak vlastníci zo susedného vchodu nesúhlasia s obnovou, obmedzujú tak výkon vašich vlastníckych práv tým, že vám bránia vo zveľaďovaní vašej nehnuteľnosti, bránia vám šetriť teplom a energiou.

Ak musíte ísť cestou úveru, musíte presvedčiť druhú polovicu domu. V krajnom prípade na nich môžete podať určovaciu žalobu, aby im súd určil povinnosť starať sa o nehnuteľnosť a prispievať na jej zveľaďovanie a úsporné opatrenia na šetrenie energiou.

Ako má platiť vlastník správcovi za správu, keď v bytovom dome nevlastní byt, ale iba garáž a ešte dva samostatné nebytové priestory? Má platiť za správu, len ako keby mal jednu nehnuteľnosť alebo za každú zvlášť?
Poplatok za správu sa platí za vedenie evidencie o platbách za byt alebo nebytový priestor. Za to, že sa v prípade tohto bytu alebo nebytového priestoru zabezpečujú plnenia, obnova a údržba a všetky úkony s tým súvisiace vrátane kontroly, ktorú zaisťuje rada spoločenstva. Vy máte v dome spoločenstvo a predseda a rada zabezpečujú všetky úkony pre všetkých rovnako, bez ohľadu na to, či vlastník vlastní byt, alebo garáž, a bez ohľadu na počet nehnuteľností v bytovom dome. Výšku poplatku za správu schvaľuje výlučne zhromaždenie, je teda na rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aký spôsob úhrady si v tomto prípade schvália, ak je niekto vlastníkom viacerých nehnuteľností v bytovom dome.

Chceli by sme vás poprosiť o váš názor na problém tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv. Je možné si formou mesačných príspevkov ako samostatnou položkou v predpise záloh za každý byt rovnakou sumou vytvárať zdroj na financovanie napríklad vymaľovania chodieb domu, t. j. na presne dohodnutý účel? Má byť tento príspevok súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv alebo ako samostatná položka mesačného predpisu zálohy, alebo ako nový fond? Prosíme aj o opis podmienok, za akých tento zdroj schváliť.
Iná tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv ako podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu nemá v zákone oporu. Ak sa aj rozhodnete tvoriť akýkoľvek iný fond, ak vám ho vlastníci nebudú tvoriť, respektíve ak vám ho nezaplatia, neviete sa pri jeho vymáhaní opierať o ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Ten pozná iba fond prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa povinne tvorí podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.

Chcem sa spýtať, či je prijateľný postup SVB proti chronickým ignorantom upratovania spoločných priestorov dodatkom k domovému poriadku v tomto znení: „Ak vlastník opakovane neupratuje (podľa svedectva susedov), SVB túto prácu objedná a faktúru pripočíta vlastníkovi k jeho vyúčtovaniu.“ Dodatok by schválilo zhromaždenie. Osobne skontrolujem a po čase by sa vec určite „utriasla“. Alebo by si ľudia zvykli, že musia upratať, alebo by si zvykli, že im to ročne prihodí isté náklady na ich byt?
Ak je v dome zavedený systém upratovania jednotlivými vlastníkmi, treba túto činnosť finančne ohodnotiť, t. j. určiť sadzbu, ktorá by bola účtovaná za každý byt, keby túto činnosť zabezpečoval niekto externe – nezávisle od toho, kto by to robil. U nás v dome máme mesačný poplatok na upratovanie 0,8 € × 78 bytov, čo je odmena pre upratovačku asi 62 € v hrubom. Zistite, koľko by ste platili mesačne, keby vám túto službu zabezpečovala firma, a toto rozdeľte na byt a mesiac. Každý, kto neuprace, túto položku zaplatí a vyúčtujete mu to v ročnom vyúčtovaní ako nedoplatok. V tomto duchu treba prijať rozhodnutie na zhromaždení a oznámiť to všetkým v uznesení. Môže to byť schválené aj ako dodatok k zmluve o spoločenstve alebo domovému poriadku.

TEXT: Ing. Otília Leskovská
Foto: Dano Veselský

Ing. Otília Leskovská je 1. viceprezidentkou Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.