image 64788 25 v1
Galéria(4)

Kto zodpovedá za bezpečnosť pri opravách a údržbe budov?

Partneri sekcie:

Aj v prípade zabezpečenia prác dodávateľským spôsobom sú správca domu či spoločenstvo povinní plniť požiadavky predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

01Uherek
02Uherek
03Uherek
04Uherek

Starostlivosť o budovy a ich údržba si často vyžadujú výstup pracovníkov do výšky, ich pohyb a prácu na pracoviskách, kde sú ohrození pádom z výšky. Medzi najnebezpečnejšie miesta na budovách patria prístupy na strechy (rebríky, strešné okná, svetlíky…), kde vystupujúci človek zvyčajne nesie náradie a musí sa pridržiavať, prípadne prekročiť hranu otvoru. Práve na týchto miestach sa stáva mnoho úrazov [1] – s následkami podľa výšky, z ktorej postihnutý padol (viacnásobné zlomeniny, ťažké úrazy s trvalými následkami a podobne). Ďalším nebezpečným priestorom sú samotné povrchy striech, kde sa objavuje viacero nebezpečných miest. Na okrajoch sa nachádzajú bleskozvody, zvody dažďovej vody, klimatizačné jednotky alebo antény, ktoré si vyžadujú kontrolu a údržbu v pravidelných intervaloch. Nastávajú aj situácie, keď je potrebná oprava poškodeného zariadenia a poverení pracovníci musia konať pod tlakom okolností. Zoznam ohrození dopĺňajú otvory, moderné presvetľovacie panely či konštrukčné prvky fasády, ktoré nie sú určené na pohyb osôb. Vzhľadom na chýbajúce informácie alebo nedbalosť pri príprave sa na týchto miestach objavujú nepripravení pracovníci bez ochranných prostriedkov proti pádu a vznikajú nebezpečné situácie, ktoré sa niekedy končia úrazom.

Základ problému

Poviete si asi, že je ľahké upozorňovať na chyby, strašiť úrazmi, ale ako nájsť vhodný spôsob na zlepšenie situácie a zabezpečiť činnosti bez nadmerných nákladov a organizačných problémov? Správca budovy zvyčajne nemá dostatok informácií ani zdrojov na zabezpečenie všetkých požadovaných činností, pokiaľ nevyužije pomoc externej organizácie. Interní zamestnanci (v prípade bytových domov sú to vlastníci bytov) poznajú budovu, ale nemajú vhodné skúsenosti a vybavenie na vykonávanie prác vo výškach, externí pracovníci zase nemajú dostatok informácií o nebezpečných miestach a existujúcich ohrozeniach. Objednávkou dodávateľskej spoločnosti sa to teda nekončí. Povinnosťou vlastníka je totiž informovať aj o rizikách a vlastnostiach zariadení, ktoré sa nachádzajú na pracovisku vo výške. Ďalším problémom vlastníka je nebezpečné konanie pracovníkov dodávateľských firiem, ktoré chcú ušetriť náklady na nesprávnom mieste. Veľmi nebezpečné postupy remeselníkov, ktorí podceňujú ohrozenie pádom z výšky a môžu si spôsobiť smrteľné úrazy, dokumentujú obrázky 1 a 2.
Obr. 1 Práca na okennom parapete bez zabezpečenia pracovníka proti pádu

Obr. 1 Práca na okennom parapete bez zabezpečenia pracovníka proti pádu

Obr. 2 Nevhodný spôsob ochrany pracovníka pri práci na streche

Obr. 2 Nevhodný spôsob ochrany pracovníka pri práci na streche

Predpisy, ktoré treba rešpektovať

Základné požiadavky na bezpečnosť práce vo výškach stanovujú zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (124/2006 Z. z. – ďalej len zákon o BOZP) a niektoré ďalšie predpisy. Patria sem nariadenia vlády SR, ktoré sú prekladmi smerníc EÚ, čo upravujú bezpečnosť práce (392/2006, 396/2006 Z. z. a nasledujúce) a určujú požiadavky na prácu na stavbách a ich pracoviskách. Najnovším predpisom, ktorý upravuje podmienky vykonávania prác vo výškach a nad voľnou hĺbkou, je vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach.

Povinnosti, ktoré z predpisov vyplývajú

Zákon č. 124/2006 Z. z., § 13 Bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov:
(7) Odseky 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu v bytovom dome a na nebytové priestory s výnimkou bytov a rodinných domov v osobnom vlastníctve; úlohy zamestnávateľa plní spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z predpisu vyplýva povinnosť chrániť pracovníkov proti pádu v prípade, ak sú pri práci ohrození pádom z výšky. Správca budovy alebo spoločenstvo vlastníkov bytov musí plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona v rozsahu, ktorý zodpovedá ohrozeniam zdravia.

Vyhláška č. 147/2013, § 2 Základné definície:
d) ohrozeným priestorom je priestor, v ktorom nemožno vylúčiť poškodenie zdravia osoby v dôsledku ohrozenia vzniknutého najmä umiestnením a činnosťou osoby alebo pracovného prostriedku, pádom predmetu alebo zrútením konštrukcie;
j) prácou vo výške a nad voľnou hĺbkou je práca, pohyb a iná činnosť osoby, pri ktorej je osoba ohrozená pádom, prepadnutím alebo zosunutím z výšky alebo do hĺbky;
m) udržiavacími prácami sú práce, ktorými sa objekty, budovy, konštrukcie a ich časti udržiavajú v prevádzkyschopnom a bezpečnom stave.

Tieto a ďalšie odseky uvádzajú definície činností, ktoré sa vykonávajú pri údržbe a opravách budov. V jednotlivých prílohách tejto vyhlášky sú uvedené požiadavky na vykonanie prác rôzneho charakteru, vrátane prác vo výškach, montážnych a ďalších, ktoré sa na stavbách vykonávajú. Dôležitý je aj § 3, ktorý určuje povinnosť oboznamovať pracovníkov pracujúcich vo výške nad 1,5 m, na pohyblivých pracovných plošinách a rebríkoch s praktickým používaním osobných ochranných prostriedkov proti pádu. V jeho štvrtom odseku je dokonca uvedená povinnosť informovať na začiatku každej pracovnej zmeny o bezpečných pracovných postupoch a o nebezpečenstvách a ohrozeniach [2].

Činnosti pri údržbe

Ukážeme si dva príklady správneho postupu pri práci a pohybe vo výškach, ktoré sa najčastejšie objavujú v praxi. Medzi typické práce vo výškach na budovách patrí:

  • kontrola a oprava bleskozvodov, povrchov striech a konštrukcií;
  • výmena strešnej krytiny, opravy stykov konštrukcií;
  • montáž a oprava antén, klimatizačných jednotiek;
  • oprava presvetľovacích panelov, výstupov na zvýšené časti budov;
  • čistenie a revízie komínov;
  • odstraňovanie snehu zo strechy a pod.

Oprava strechy

Pri opravách strechy sa osoby často pohybujú menej ako 1,5 m od okraja strechy. Každý pracovník sa musí chrániť proti pádu vhodným spôsobom, ktorý vopred určí spracovateľ technologického postupu (môže to byť odborný pracovník správcu alebo externý poradca). Pre pracovníkov je najvhodnejší kolektívny ochranný systém (zábradlia, zábrany, záchytné konštrukcie), ale často musia pri činnosti pracovať na miestach, kde sú možné len osobné ochranné opatrenia (záchytné systémy s ochrannými prostriedkami proti pádu). Vhodný spôsob ochrany pracovníka na okraji strechy vidieť na obr. 3.

Obr. 3 Vhodný spôsob ochrany pracovníka na okraji strechy

Obr. 3 Vhodný spôsob ochrany pracovníka na okraji strechy

Pred začatím prác je potrebné:

  • Zistiť možné ohrozenia (pevnosť povrchov, vlastnosti materiálov, výškové rozdiely).
  • Naplánovať bezpečnosť jednotlivých pracovných krokov, preveriť pripravenosť pracovníkov, ich preškolenie, ochranné prostriedky.
  • Vypracovať záchranné postupy a nacvičiť si praktické činnosti pri evakuácii.
  • Zabezpečiť, aby pracovníci mali potrebné pracovné a ochranné prostriedky.
  • Oboznámiť pracovníkov s rizikami a bezpečným pracovným postupom.
  • Určiť právomoci a zodpovednosti.
  • Monitorovať priebeh prác a dodržiavanie postupov.
  • Vyhodnocovať riziká (či je práca stále nebezpečná) a na základe výsledkov riadiť procesy.

Montáž na budove

Montáž konštrukcie na budove si vykonávajú často svojpomocne vlastníci alebo pracovníci údržby bez vhodných pomôcok a ochranných prostriedkov. V zmysle požiadavky § 13 zákona o BOZP však musí spoločenstvo vlastníkov alebo správcovská spoločnosť plniť úlohy zamestnávateľa, čo v praxi znamená prípravu postupu, zaistenie ochranných opatrení a kontrolu bezpečnej realizácie (obr. 4). V takýchto prípadoch je najčastejší spôsob ochrany pracovníkov osobnými ochrannými prostriedkami, pretože je ekonomicky aj prakticky najvhodnejší. Pracovník môže priestor po montáži skontrolovať a vzhľadom na mobilitu ochranných opatrení uviesť do pôvodného stavu.

Obr. 4 Vhodná ochrana pracovníka pri montáži konštrukcie na budove

Obr. 4 Vhodná ochrana pracovníka pri montáži konštrukcie na budove

Príprava a organizácia prác

Na záver si povieme niekoľko zásad prípravy a organizácie prác pri opravách a údržbe budov tak, aby sme splnili požiadavky predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Príprava prác sa musí začať už pri uvažovaní o riešení problému a vyhľadávaní vhodného spôsobu realizácie. Každá časť budovy má svoj prístup (oceľové rebríky, prechodové mostíky, lávky), prevádzkové požiadavky zadané v projektovej dokumentácii alebo v dodávateľskej dokumentácii zariadenia a samozrejme svoj plán údržby a opráv. Takýto alebo podobný plán na prípravu prác je potrebné vytvoriť vždy, keď sa plánuje práca s osobitným nebezpečenstvom (NV SR č. 396/2006 Z. z.), kam možno zaradiť aj prácu vo výškach. Každý vlastník a správca budovy by mal uvažovať tak, aby chránil seba, svojich pracovníkov aj pracovníkov dodávateľských spoločností. Získa tým kvalitnú a správne vykonanú prácu, vyvaruje sa problémov s inšpektormi práce a nebude musieť s obavami očakávať, či sa deň neskončí úrazom.

Literatúra
1.    NIP: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012.
2.    Pačaiová, H. – Sinay, J.: Analýza rizík – nástroj pre voľbu efektívnej stratégie údržby.
3.    Uherek, J.: Ochrana proti pádu z výšky. Príručka bezpečnej práce vo výške, ISBN 80-969462-0-X.

Text | Ing. Juraj Uherek
FOTO | SAFE TIME

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.