asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Ďateľ a nová fasáda

28.11.2017

Medzi najnovšie problémy, ktoré súvisia so zatepľovaním obvodových plášťov budov vonkajšími tepelnoizolačnými kontaktnými systémami (ETICS), patrí vytesávanie dutín do tepelnoizolačnej vrstvy ďatľami. Ako zabezpečiť efektívnu ochranu?

Otázkam zatepľovania a ochrany vtáctva či netopierov počas obnovy obvodových plášťov bytových domov sme sa venovali v uplynulých vydaniach časopisu. S rozmachom zatepľovania sa však objavili aj ďalšie problémy v súvislosti s vtáctvom, s ktorými pri návrhu realizačných technológií obnovy a zatepľovania obvodových plášťov bytových domov asi nikto nepočítal.

Sú nimi ďatle, ktoré si vytesávajú do tepelnoizolačnej vrstvy dutiny. Zároveň s počtom zateplených budov sa zvyšuje aj počet takýchto prípadov, preto sa na riešenie tohto javu hľadajú rôzne prostriedky. Známe sú siluety dravcov, makety dravcov a iných ďatľov, vykladanie rôznych trblietavých mechanických plašičov či odchyt a premiestnenie jedincov. Rozoberme si teda jednotlivé metódy, najmä z hľadiska ich efektívnosti.

Prečo ďatle vytesávajú dutiny

V urbanizovanom prostredí sa bežne vyskytuje niekoľko druhov ďatľovitých vtákov, pričom niektoré z nich majú vo zvyku vytesávať dutiny do izolačnej vrstvy vyšších panelových domov. Sú to ďateľ veľký (Dendrocopos major) a žlna zelená (Picus viridis). Ďatle si vytesávajú dutiny z niekoľkých príčin. Stromové dutiny využívajú na hniezdenie, čo sa zatiaľ na fasáde budov v tepelnoizolačnej vrstve nepotvrdilo.

Dutiny v tepelnoizolačnej vrstve ďatle využívajú na nocovanie, najmä počas zimy, keď je aj v mestskom prostredí viac zimujúcich ďatľov. Dutiny ďalej vytvárajú pri vyhľadávaní potravy, keď ďobanie do tepelnoizolačnej vrstvy (expandovaného polystyrénu) vydáva dunivý zvuk podobný ako pri ďobaní do kôry dutého alebo chorého stromu, kde ďateľ hľadá larvy hmyzu.

V niektorých prípadoch je možné, že sa pod polystyrénom nachádza aj hmyz, najmä v prípade zlého technického vyhotovenia. Toto je pravdepodobne najreálnejšia príčina vytesávania dutín do polystyrénu. Ďatle sú výsostne teritoriálne vtáky. Svoje teritóriá si vyznačujú akusticky, tzv. bubnovaním, teda rýchlymi údermi zobáka o pevný podklad, zväčša kmeň stromu.

V urbanizovanom prostredí, kde je málo stromov a budovy sú vyššie ako stromy, však ďatle využívajú na teritoriálne prejavy práve steny zateplené polystyrénom. Pri udieraní na polystyrén vzniká dunivý zvuk, ktorý sa navyše vďaka výške budov dobre šíri do okolia a efektívne vymedzuje teritórium ďatľa či žlny.

Efektívnosť jednotlivých opatrení

Siluety dravých vtákov sa často mylne považujú za všeliek na riešenie konfliktných situácií človeka a vtáctva (napríklad eliminácia nárazov vtákov do zasklených plôch alebo aj ochrana úrody pred náletmi vtákov). Preto sa aj na riešenie problému vytesávania dutín do zateplenia začali (ako jedno z prvých riešení) používať siluety, predovšetkým v statickej forme, namaľované priamo na obvodovom plášti budov.

Takýmito opatreniami sa vlastníci snažili eliminovať aktivitu ďatľov na zateplených obvodových plášťoch nielen u nás, ale aj v zahraničí. Metóda môže byť účinná, ale len krátkodobo, keďže namaľovaná silueta nepredstavuje reálnu hrozbu, čo vtáky skoro zistia a toto opatrenie sa stáva neúčinným.

Okrem statických siluet sa často používajú aj neesteticky umiestnené CD-nosiče alebo iné trblietavé a pohyblivé predmety, ktoré majú svojím pohybom, zrkadlením svetla a zvukom ďatle odplašiť. Aj toto opatrenie rýchlo stráca účinok, pretože si naň vtáky zvyknú.

Istou nadstavbou predošlých riešení je používanie reálnych makiet dravcov, ideálne jastraba krahulca, ktorý je najčastejším predátorom ďatľov v prírode. Maketu možno vyrobiť podľa predlohy v ľubovoľnej reklamnej agentúre.

Dôležité je, aby boli na makete viditeľné výrazné žlté oči dravca, ktoré znásobujú efekt. Maketu treba zavesiť na pohyblivé zariadenie, aby nebola statická. Takéto riešenie je o čosi účinnejšie ako statické siluety dravých vtákov, v niektorých prípadoch sa dokonca môže podariť úplne eliminovať aktivitu ďatľa na obvodovom plášti, nemusí byť však účinné vždy a za každých okolností (najmä na väčších plochách).

Obdobným riešením je aj použitie reálnych 3D-makiet ďatľov, ktoré sa inštalujú na budove na miestach, kde ďatle začnú vyvíjať aktivitu. Zmyslom tohto riešenia je navodiť reálnemu ďatľovi použitím makety dojem, že je dané teritórium obsadené, aby sa premiestnil inam. Skúsenosti s touto metódou sú rôzne, v istých prípadoch môže ísť o fungujúcu ochranu.

Ako krajné riešenie sa používa odchyt ďatľov z okolia budov, kde vytesávajú dutiny, a ich premiestnenie do vzdialenejších lokalít. Takéto opatrenie môžeme považovať za kontroverzné. Môže ho realizovať len oprávnená osoba, ktorá má na danú činnosť legálne a odborné predpoklady. Zo systémového pohľadu ide o nekoncepčné riešenie, pretože uvoľnené teritórium môže veľmi rýchlo obsadiť iný jedinec. Preto takéto riešenie neodporúčame.

Ak má ísť o systémové riešenie, treba sa zamyslieť nad takými technickými opatreniami, ktoré znemožnia ďatľom vytesávanie dutín do tepelnoizolačnej vrstvy. Tu vzniká priestor pre stavebníkov, ktorí navrhnú také vyhotovenie a úpravu obvodového plášťa, ktorá bude odolná proti vonkajším vplyvom a nebude si vyžadovať ad hoc riešenia.

Pozornosť by sa mala zamerať na zosilnenie materiálu a samotnej hustoty sietí kotvených na tepelnoizolačných materiáloch. Mali by sa aplikovať pevnejšie siete, ktoré budú odolné proti atakom ďatľov, v prípade vhodnosti aj vo zdvojenej vrstve.

Finálna povrchová úprava by mala svojou štruktúrou, hrúbkou a materiálom minimalizovať možnosti uchytenia ďatľov na povrchu zateplenia. Hladená, ba až dokonale klzká štruktúra obvodového plášťa vo vyšších atakovaných častiach budov môže eliminovať schopnosť ďatľa uchytiť sa na stene a vytesávať dutiny do obvodového plášťa.

Ako postupovať pri oprave dutín?

Dutiny vytesané ďatľami často využívajú na hniezdenie iné vtáčie druhy, napríklad dážďovníky, kavky, vrabce, sýkorky či brhlíky. Môžu ich využívať aj netopiere ako úkryty alebo miesta na zimovanie. Preto je nevyhnutné pri plánovaní opráv, teda utesnenia vzniknutých dutín po ďatľoch, brať ohľad na to, že v týchto dutinách môžu hniezdiť vtáky alebo sa ukrývať netopiere, ktoré sú zákonom chránené.

Pri aplikovaní dodatočných riešení, napríklad utesnení dier v zateplení alebo povrchovej úprave obvodového plášťa (aplikovanie silikónovej omietky s hladenou štruktúrou môže spôsobiť zánik vhodných hniezdisk belorítok), treba kontaktovať odborníka, ktorý vie danú situáciu zhodnotiť a navrhnúť vhodné riešenie.

Odporúčame dodržať postup opísaný v Usmernení Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva dopravy a výstavby SR k postupu štátnych orgánov ochrany prírody a krajiny a orgánov štátnej správy pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie pri zabezpečovaní ochrany hniezdnej populácie dážďovníka obyčajného (Apus apus) a netopierov (Chiroptera) pri zatepľovaní a iných stavebných úpravách budov.

 

Text | Mgr. Ján Gúgh, PhD., Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko
FOTO | Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 4/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
red.
Dobrý deň, všeobecne k téme to boli články: https://www.asb.sk/sprava-budov/zateplovanie/pri-zateplovani-treba-mysliet-aj-na-vtaky-a-netopiere https://www.asb.sk/sprava-budov/sprava-domov/holuby-v-mestach
Odpovedať | 06.12.2017, 10:32
Želmíra
Dobrý deň prajem, bolo by možné zistiť v ktorých predchádzajúcich článkoch sa autor tejto tématike venuje- mali by to byť články v časopise Správa budov
Odpovedať | 06.12.2017, 09:08

Ďalšie z JAGA GROUP