green buildings afacility management
Galéria(4)

Green buildings a facility ­management

Pri súčasnom trende nevyhnutného znižovania spotreby energie – a to nielen z pohľadu nákladov, ale najmä dostupnosti zdrojov – sú green buildings (zelené budovy) aktuálnou požiadavkou. Takéto budovy možno definovať ako ekologicky optimálne budovy, ktorých cieľom je minimalizovať vplyv na životné prostredie, a to od fázy realizácie až po uvedenie do prevádzky a užívanie budovy.

04 mg 2783 big image
green buildings a facility management 5049 big image
02 mg 0438 big image
 Zníženie vplyvov na životné prostredie možno dosiahnuť už pri projektovaní budovy, keď jedným z riešení môže byť návrh ekologicky efektívnych stavebných materiálov. Ako príklad možno uviesť použitie kovu na konštrukcie budovy – je to recyklovateľný stavebný materiál, ktorý poskytuje vynikajúce solárne reflexné výhody, a to najmä strešným a obvodovým konštrukciám budovy [1].

Pri realizácii v procese výstavby budovy je správnou cestou využívanie miestnych prírodných materiálov, čím sa predchádza znečisteniu životného prostredia. Zároveň sa minimalizuje energia potrebná pri preprave týchto materiálov zo vzdialenejšieho zdroja.

Základné princípy a charakteristika green ­buildings:

  • integrácia do prostredia, v ktorom sú postavené,
  • použitie ekologicky efektívnych stavebných materiálov,
  • energetická efektívnosť,

  • optimálna prevádzka. 

Významné zníženie negatívnych vplyvov realizácie stavby na životné prostredie možno dosiahnuť aj použitím recyklovaných materiálov [2]. Pri prevádzke budovy sa takto efektívne využívajú zdroje energie, vody a ďalšie zdroje – napríklad slnečné svetlo pri pasívnych a aktívnych solárnych technikách a fotovoltickej technike alebo rastliny a stromy na zelených strechách.

Viac ako 80 % ekologicky škodlivých emisií z budov vzniká v dôsledku spotreby energie počas ich prevádzky. Preto je pri green buildings – podobne ako pri nízkoenergetických budovách – podstatná úspora energie, resp. energetická efektívnosť ich prevádzky. Znížením spotreby energie sa potom následne znižujú aj emisie oxidu uhoľnatého do životného prostredia.

Green,buildings,facility,management,spotreba,energieEnergetická efektívnosť
Efektívnosť v širšom slova zmysle vyjadruje stupeň dosiahnutia plánovaného účelu (efektu). Tým je v prípade green buildings zníženie spotreby energie, ktorá je spojená so znížením nákladov na energiu. O budúcej spotrebe energie sa však rozhoduje už pri projektovaní green buildings.

Pri prevádzke je jedným z predpokladov energetickej efektívnosti týchto budov kvalitná technická správa. K slovu sa tak dostáva facility management ako efektívna forma technickej správy, ktorej súčasťou je aj spravovanie technických a technologických zariadení. Z aspektu energetickej efektívnosti green buildings nachádza facility management uplatnenie tak v prípravnej (projektovej) fáze, ako aj vo fáze ich prevádzky.

Projektovanie green buildings
Fáza koncipovania architektonicko-stavebného riešenia budúcej podoby budovy dáva príležitosť optimalizovať spotrebu energie a budúcu výšku nákladov spojených so spotrebou energie – prevádzkových nákladov. Percentuálne najvyšší podiel z celkových prevádzkových nákladov tvoria náklady na vykurovanie – asi 65 %. Rozhodujúci vplyv na spotrebu energie má v tomto smere:

  • priestorové riešenie budovy (kompaktnosť hmoty budovy),
  • materiálové riešenie obvodových konštrukcií a otvorov (tepelné mosty, zasklenie okien), pričom materiálové riešenie obvodových konštrukcií predurčuje energetickú náročnosť stavebného objektu a jeho prevádzkovú údržbu,
  • technológia vykurovania (zdroj vykurovania).

Spotrebu energie na vykurovanie a chladenie ovplyvňuje významnou mierou najmä riešenie technológie vykurovania. Budúci správca budovy – poskytovateľ služieb facility managementu v oblasti prevádzky zdrojov vykurovania – vie na základe svojich skúseností identifikovať a špecifikovať podmienky racionalizácie spotreby energie ako aj odhadnúť možné nedostatky pri budúcej prevádzke [3]. Výsledkom spolupráce architekta/projektanta a facility manažéra by preto malo byť optimálne zadanie návrhu vykurovania nielen z technického a technologického hľadiska, ale aj z hľadiska budúceho vplyvu na životné prostredie.
 

Technická správa bežnej budovy verzus green building
V čom spočíva rozdiel medzi technickou správou bežnej budovy a technickou správou green building? Technická správa green building umožňuje predovšetkým zefektívniť prácu facility manažéra vďaka využívaniu sofistikovaných technických a technologických zariadení, t. j. aj zdrojov vykurovania.

Green,buildings,facility,management,spotreba,energieTechnická správa green buildings
Zopakujme, že dôležitým faktorom zvýšenia energetickej efektívnosti green buildings je nielen projektový návrh, ale aj správa budov počas ich prevádzky. Úlohou facility managementu počas užívania budov je predovšetkým zabezpečiť bezporuchový chod technických a technologických zariadení, ktoré energiu dodávajú, t. j. aj zariadení vykurovania a chladenia. Ich bezporuchovú prevádzku a údržbu zabezpečuje technická správa, ktorá je v zmysle STN EN 15221-1 Facility management súčasťou technickej infraštruktúry.

Greeen buildings (podobne ako napríklad inteligentné budovy) aktívne reagujú na okolité podmienky a úlohou facility manažéra je evidovať požiadavky pracovníkov na pracovné prostredie z aspektu tepelnej pohody. Okrem toho – ako aj pri bežných budovách – musí facility manažér v rámci technickej správy dodržiavať preventívnu údržbu zariadení vykurovania a chladenia a dodržiavať nariadenia a predpisy týkajúce sa ich revízií. Cieľom údržby je zaistiť nižšiu poruchovosť, dlhšiu životnosť a kvalitnú funkčnosť týchto zariadení. V rámci údržby treba myslieť aj na jej riadenie, a to plánovaním rozpisu pravidelnej preventívnej údržby v stanovených časových intervaloch. Súčasťou technickej správy musí byť aj:

  • detekcia porúch,
  • zabezpečenie včasného privolania pracovníkov údržby tak, aby sa pri vzniknutej poruche zamedzili následné škody,
  • monitoring technických a technologických zariadení,
  • prijímanie požiadaviek na služby napríklad prostredníctvom help desku alebo servisnej linky.

Vykonanú údržbu zariadení treba vždy zaznamenať, len tak sa môžu vykonať analýzy a hodnotenia realizovanej údržby. Vyhodnocuje sa počet pracovníkov potrebných na vykonanie pracovného úkonu, potrebný materiál a náhradné diely. Informácie sú podkladom na ďalšie plánovanie technologického postupu pravidelnej údržby, ktoré môžu obsahovať technologický postup opravy a rozčlenenie podľa jednotlivých pracovných krokov [3].

Záver
Aktuálne požiadavky na energetickú efektívnosť a environmentálnu hodnotu budov stavajú čoraz viac do popredia green buildings. Energetická, a teda aj ekonomická efektívnosť týchto budov sa v podstatnej miere určuje už v návrhovej fáze pri projektovaní. Aplikáciou zásad minimalizovania negatívneho vplyvu na životné prostredie (zníženie spotreby energie na vykurovanie a chladenie), akceptovaním pripomienok facility manažéra a ich zapracovaním do návrhu a projektu budov možno dosiahnuť multiplikačný efekt energetickej efektívnosti. Jeho vplyv sa prejaví optimalizáciou spotreby energie vo fáze užívania budov.

doc. Ing. Viera Somorová, PhD.
Foto: Dano Veselský

Autorka pôsobí na Katedre technológií stavieb SvF STU v Bratislave.

Literatúra
1.    www.newenglandmetalroof.com/construction_directory/green-building.
2.    Svoboda, P.: Využití použitých stavebních surovin a odpadů pomocí recykláže. In: Recycling 2002. Brno: VUT v Brně, Fakulta stavební, 2002, díl 1, s. 84 – 91.
3.    Vyskočil, V. – Štrup, O.: Podpůrné procesy a snižování režijních nákladů (Facility management). Praha: Professional Publishing, 2003.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.