image 72286 25 v1
Galéria(2)

Výstavba nových kotolní bude pod väčšou kontrolou

Partneri sekcie:

Novelizovaný zákon o teple platí na Slovensku už takmer rok. Miestne samosprávy si však niektoré nové ustanovenia doteraz vysvetľovali rôzne. Ministerstvo hospodárstva SR na podnet Združenia miest a obcí Slovenska preto vydalo usmernenie, ktoré presnejšie vysvetľuje, ako postupovať v prípadoch budovania nových tepelných sústav a odpájaní sa bytových domov od centrálneho zdroja tepla.

01Porubsky
02Porubsky

Potrebujete záväzné stanovisko a stavebné povolenie

Výstavba nových kotolní je od roka 2014 pod väčšou kontrolou. Kým do novelizácie zákona sa záväzné stanovisko od dotknutých subjektov vyžadovalo len pri výstavbe nových kotolní na podnikateľské účely, v súčasnosti je to už inak. Záväzné stanovisko, ako aj stavebné povolenie sú potrebné pri každej výstavbe nového tepelného zdroja. Novela zákona predovšetkým posilnila kompetencie miest a obcí pri posudzovaní takýchto projektov. Zároveň však svoj názor už môžu vyjadriť aj ostatné dotknuté subjekty, ktorých sa budovanie tepelných zdrojov môže dotknúť. Vďaka týmto zmenám bude možné dodržiavať koncepciu rozvoja daných obcí v oblasti tepelnej energetiky lepšie, ako to bolo doteraz. Vydanie samotného povolenia, potrebného na akúkoľvek zmenu, odpojenie alebo vybudovanie tepelnej sústavy, zostáva aj naďalej v kompetencii stavebného úradu.

Pri jeho udeľovaní však miestny stavebný úrad prihliada aj na záväzné stanovisko dotknutých subjektov. Medzi nimi už po novom figuruje aj prevádzkovateľ centrálneho zásobovania teplom, ktorý má v tejto lokalite svoje rozvody, prípadne teplo do bytového domu priamo dodáva. Jeho hlavnou úlohou je posúdiť vplyv novej kotolne na celú sieť, predovšetkým na ostatných používateľov. Mnohokrát sa totiž stáva, že zásahy do siete dodávok tepla majú na ďalších odberateľov v okolí negatívny dosah, z čoho následne vznikajú samotnej obci či mestu problémy.

Nové povinnosti len pre väčších dodávateľov

Úpravy, ktoré parlament v roku 2014 schválil, platia pre všetky zdroje tepla s výkonom od 100 kW do 10 MW. Pričom podľa nedávno vydaného usmernenia Ministerstva hospodárstva SR, zákon nerozlišuje, či vybudovaný nový zdroj slúži na vlastnú spotrebu alebo na účely podnikania. Aj keď toto ustanovenie figurovalo už aj v starom znení zákona o tepelnej energetike, mnohé mestá, obce a stavebné úrady posudzovali prípady rozdielne. Výklad Ministerstva hospodárstva SR potvrdzuje, že ustanovenia platia aj pri odpájaní sa bytových domov od CZT a následnom budovaní vlastnej kotolne. Podľa ministerstva totiž v oboch prípadoch, či už ide o budovanie nového zdroja, alebo o odpojenie, sa táto zmena priamo dotýka obce a musí byť v súlade s jej koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva. Konečný dosah je v oboch prípadoch v princípe rovnaký, preto musí byť totožný aj samotný postup.

Tepelné zdroje nedosahujúce výkon 100 kW nespadajú do tejto skupiny, a preto pri ich inštalácii platia iné pravidlá. Takýto výkon je vo všeobecnosti dostačujúci na výrobu tepla a teplej vody pre väčšinu rodinných domov. Na týchto obyvateľov preto žiadne zmeny nečakajú. Zákon však pamätá na tepelné sústavy, ktoré sú tvorené z viacerých kotlov. Aj keby žiadny z nich nedosahoval výkon 100 kW, ale sústava, v ktorej sú zapojené, prekročí tento celkový výkon, platia pre vybudovanie takéhoto zdroja rovnaké pravidlá ako pre väčšie zdroje.

Potrebný súhlas obce

Posilnenie kompetencií samospráv a stavebných úradov rozšírilo možnosti nastaviť a nasmerovať vývoj tepelného hospodárstva v našich obciach a mestách. Jednou z dôležitých úloh obcí je totižto aj vypracovanie strategického dokumentu, koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva, popisujúceho súčasný stav a rozvojové plány do budúcnosti. Podľa zákona by každá obec mala mať takýto dokument a nastaviť si v ňom podmienky na svojom území tak, aby garantovala, že zásobovanie teplom bude ekonomicky dostupné pre všetky skupiny obyvateľov, aj tie sociálne slabšie. Práve pre existenciu týchto pravidiel je rozhodnutie povoliť výstavbu nového zdroja vždy nevyhnutné posudzovať z viacerých aspektov.

Okrem už spomínaného sociálneho aj z pohľadu finančného, strategického či často opomínaného zdravotného. Väčšina malých, novovybudovaných kotolní totiž používa na výrobu tepla a teplej vody plynové výhrevné jednotky. Pri spaľovaní zemného plynu, tak ako pri každom spaľovacom procese, nastáva uvoľňovanie škodlivín, a to najmä oxidu uhoľnatého (CO) a oxidu dusnatého (NO), respektíve oxidu dusičitého (NO2). Tieto látky sú toxické a ohrozujú správne fungovanie ľudského organizmu. Ich vypúšťaním do ovzdušia priamo v obytných zónach sa obyvatelia vystavujú reálnemu riziku zhoršenia svojho zdravotného stavu.

Význam zmien pre obyvateľov a samosprávu

Budovanie nových kotolní a odpájanie bytových domov zaznamenalo v posledných rokoch výrazný rozmach. Žiaľ, mnohokrát bez dostatočnej kontroly zo strany zodpovedných úradov. Hlavnou motiváciou na vybudovanie vlastného vykurovacieho systému bola vo väčšine prípadov snaha ušetriť. Výsledkom boli často nelogické zásahy do existujúcich systémov dodávok tepla a teplej vody. Utrpeli tým nielen naše obce a mestá, ale predovšetkým ostatní odberatelia. Výstavbou novej lokálnej kotolne, ktorá vznikne po odpojení od systému centralizovaného zásobovania teplom, sú totiž dotknuté aj záujmy zostávajúcich odberateľov a konečných spotrebiteľov.

Zníženie odberu spôsobuje zvyšovanie nákladov a jednotkovej ceny tepla pre ostatných odberateľov. Keď sa odpojí niekoľko domov, negatívny efekt vzrastie a naruší sa celá koncepcia tepelnej energetiky v meste. Pokiaľ by takýto spôsob odpájania a budovania nových zdrojov pokračoval, v systéme centrálneho zásobovania teplom by ostali iba domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré si nemôžu vlastný zdroj tepla dovoliť. Následný nárast ceny tepla by tieto domácnosti nedokázali uniesť a riešenie situácie by zostalo na obciach. Ochrana obyvateľov, predovšetkým tých, ktorí sú sociálne slabší, by mala byť hlavným cieľom štátnej politiky a samospráv.

text | Peter Porubský
FOTO | Dano Veselský, Wolf