asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Aký je ideálny pomer základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie

21.02.2017

Stanovenie ideálneho pomeru základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie a optimálny spôsob jeho vyúčtovania predstavuje pomerne zložitý problém, ktorý je predmetom častej kritiky. Čo s tým?

Na základe porovnania pomerov základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie zvolených vlastníkmi bytov v dvoch identických bytových domoch sa podarilo preukázať, že pomer rozdelenia základnej a spotrebnej zložky v prospech spotrebnej zapríčinil markantný rozdiel medzi nákladmi za jednotlivé byty. Z uvedeného zistenia vyplýva, že základná zložka nákladov na vykurovanie by nemala byť nižšia ako polovica z celkových nákladov.

Článok v odborníkoch z oblasti tepelnej energetiky vzbudí s istotou určité pochybnosti. Čo je to ideálny pomer a prečo sa ho snažíme nájsť? Na základe akých parametrov ho vieme aspoň približne určiť? Ak ho už určíme a definujeme, bude prijateľný pre všetkých konečných spotrebiteľov tepla alebo len pre väčšinu z nich? Akým spôsobom budú, naopak, vnímať stanovený pomer a odsúhlasené pravidlá rozpočítania vlastníci bytov, ktorí budú prijatými pravidlami diskriminovaní?

Určite je potrebné uznať, že stanovenie naozaj objektívneho alebo ideálneho spôsobu rozpočítania nákladov na dodávku tepla na vykurovanie nie je jednoduché. Pravidlá rozpočítania nákladov spojených s dodávkami energie a užívaním bytov a spoločných nebytových priestorov si vlastníci bytov dohadujú a odsúhlasujú na riadne zvolanej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Odsúhlasené pravidlá musia byť v súlade s vyhláškou ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. a jej príloh číslo 1 a 2. Paragraf 7 ods. 1 uvedenej vyhlášky okrem iných povinností stanovuje, že základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov za dodané teplo na vykurovanie. Začiatok znenia ods. 6 uvedeného paragrafu priamo neuvádza pojem „základná zložka“, ale definuje ju ako rozdiel nákladov spotrebnej zložky a nákladov určených náhradným spôsobom.

Kontroverzný ods. 10 paragrafu 7 vyhlášky uvádza, že ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu (§14 zákona NR SR číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) inak, rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.

Práve toto slovíčko „inak“ vo vyhláške spôsobilo, že vlastníci bytov a nebytových priestorov si navrhli a odsúhlasili taký pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou, ktorý nezohľadňoval typ, konštrukčný systém, stavebnú sústavu bytového domu, rozsah prác realizovaných v rámci zlepšovania energetickej hospodárnosti domu a v neposlednom rade ani správanie konečných spotrebiteľov tepla na vykurovanie v bytoch.

Následkom nekompetentného a nezodpovedného rozhodnutia vlastníkov bytov sa v niektorých bytových domoch odsúhlasil absolútne nevhodný a neobjektívny spôsob rozpočítavania nákladov na dodávku tepla. Neobjektívnosť sa týkala najmä bytov, v ktorých sa z pomerových rozdeľovačov tepla odpočítal minimálny počet indikovaných jednotiek, čím sa im pri nízkom percente podielu základnej zložky rozpočítali minimálne náklady na dodávku tepla.

V tomto článku je porovnané rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na vykurovanie v dvoch bytových domoch postavených v rovnakom konštrukčnom systéme, umiestnených na jednej ulici vedľa seba. V jednom dome mali za rok 2014 odsúhlasený pomer rozdelenia základnej a spotrebnej zložky 20 % k 80 % a v druhom 70 % k 30 %. Ako sa tento takmer obrátený pomer odzrkadlil na rozpočítaní nákladov pre jednotlivé byty a bolo rozhodnutie vlastníkov bytov objektívne a správne?

Stručný opis a špecifikácia bytových domov

Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica zabezpečuje v meste Banská Bystrica okrem iného aj výkon správy v 12 bytových domov postavených v konštrukčnom systéme MBD U65. Z týchto bytových domoch sme vybrali dva, ktoré sú postavené na sídlisku Radvaň a stoja na jednej ulici tesne vedľa seba. Tieto bodové bytové domy boli do užívania odovzdané v roku 1982, v domoch je po 65 bytov na 12 poschodiach. V každom dome je 36 trojizbových bytov, 23 dvojizbových bytov a 6 jednoizbových bytov.

Celková podlahová plocha všetkých bytov v dome predstavuje výmeru 4 301,52 m2, pričom v dome sa vykurujú aj spoločné priestory s podlahovou plochou 622 m2. Dodávku tepla na vykurovanie bytov a spoločných priestorov vrátane dodávky tepla na prípravu teplej vody v každom dome zabezpečuje kompaktná odovzdávacia stanica tepla napojená na primárne teplo z centrálnej výhrevne Radvaň.

Ležaté a stúpačkové rozvody ústredného vykurovania sú od roku 1996 hydraulicky vyregulované a pred všetkými 255 vykurovacími telesami sú inštalované regulačné ventily. Vo všetkých bytoch sú na regulačných ventiloch namontované termostatické hlavice a na vykurovacích telesách sú inštalované digitálne pomerové rozdeľovače tepla s rádiovým modulom. Na bytových domoch sa vykonali nasledujúce práce – dodatočné zateplenie obvodových stien a plochej strechy, zateplenie stropov pivníc a spoločných priestorov, obnova vstupov a spoločných okien lódžií.

Výsledkom uvedených prác bolo významné zníženie spotreby tepla na vykurovanie. Meranie dodaného tepla na vykurovanie a rozpočítanie nákladov podľa pomerových rozdeľovačov tepla sa v obidvoch domoch realizuje od roku 1999. V rozpočítaní nákladov sa pôvodne používal v obidvoch domoch pomer rozdelenia základnej a spotrebnej zložky 30 % k 70 %, ale od roku 2014 majú odsúhlasené rozdielne pomery – 20 : 80 %, resp. 70 : 30%.

Dodávka tepla v rokoch 2012 až 2015 v dome na Bernolákovej 1

Dodávka tepla na vykurovanie sa v domoch meria určenými fakturačnými meradlami na primárnej strane kompaktných odovzdávacích staníc tepla. V grafe na obr. 1 je uvedená spotreba tepla na vykurovanie v bytovom dome na Bernolákovej ulici číslo 1 za roky 2012 až 2015. Množstvo tepla je uvedené v kilowatthodinách a trendová čiara vyjadruje podiel množstva tepla a počtu tzv. dennostupňov v príslušnom roku.

Z grafu je zrejmé, že za rok 2014, ktorý je predmetom skúmania, bola v dôsledku priaznivých poveternostných podmienok spotreba tepla na vykurovanie najnižšia za všetky sledované roky. V roku 2015 sa množstvo dodaného tepla na vykurovanie bytov zvýšilo. V porovnaní s rokom 2014 bolo toto zvýšenie o 6,08 %, pričom počet dennostupňov sa za rok 2015 zvýšil o 10,9 %.Obr. 1 Graf spotreby tepla na vykurovanie za roky 2012 až 2015, dom na ulici Bernolákova 1Obr. 1 Graf spotreby tepla na vykurovanie za roky 2012 až 2015, dom na ulici Bernolákova 1

Dodávka tepla v rokoch 2012 až 2015 v dome na Bernolákovej 3

V grafe na obr. 2 je uvedená spotreba tepla na vykurovanie v bytovom dome na Bernolákovej ulici číslo 3 za roky 2012 až 2015. Množstvo tepla je uvedené v kilowatthodinách a trendová čiara vyjadruje podiel množstva tepla a počtu dennostupňov v príslušnom roku.

Z grafu je zrejmé, že za rok 2014, ktorý je predmetom skúmania, bola v dôsledku priaznivých poveternostných podmienok potreba tepla na vykurovanie najnižšia. V roku 2015 sa zvýšilo množstvo dodaného tepla na vykurovanie bytov v porovnaní s rokom 2014 o 8,43 %, pričom počet dennostupňov sa za rok 2015 zvýšil o 10,9%.
Obr. 2 Graf spotreby tepla na vykurovanie v rokoch 2012 až 2015 v dome na Bernolákovej 3

Obr. 2 Graf spotreby tepla na vykurovanie v rokoch 2012 až 2015 v dome na Bernolákovej 3

Rozpočítavanie tepla podľa PRT za rok 2014

Vlastníci bytov si na schôdzach odsúhlasili, že od roka 2014 sa pri rozpočítaní nákladov za dodávku tepla na vykurovanie v bytovom dome na Bernolákovej 1 použije pomer základnej a spotrebnej zložky 20 % k 80 % a v bytovom dome na Bernolákovej 3 pomer 70 % k 30 %.

Odporúčané hodnoty príslušných korekčných koeficientov vyjadrujúcich orientáciu a polohu miestnosti bytu v bytovom dome uvedené v prílohe číslo 1 Vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. sa použili v bytovom dome na Bernolákovej 3, pričom v dome na Bernolákovej 1 sa polohové koeficienty priznali iba bytom situovaným nad nevykurovanými pivničnými priestormi.

Rozpočítavanie tepla v bytovom dome na Bernolákovej 1

V grafe na obr. 3 je pre všetky byty uvedený a porovnaný parameter, ktorý vyjadruje vyúčtované náklady na dodávku tepla na vykurovanie vydelené podlahovou plochou bytu v dome na Bernolákovej 1, v ktorom sa pri rozpočítaní nákladov použil pomer 20 k 80 %. Z grafu je zrejmé, že najvyšší náklad 10,971 €/m2 podlahovej plochy sa zistil v byte číslo 033 na siedmom poschodí (počet indikovaných korigovaných jednotiek odpočítaných z PRT bol 4 734).

Hodnoty nad vypočítaným priemerom nákladov (4,388 €/m2) sa zistili v 32 bytoch. Percentuálny rozdiel medzi maximálnymi a priemernými nákladmi bol 60 %. Najnižšia potreba tepla bola vyúčtovaná v byte číslo 044 na deviatom poschodí (počet indikovaných korigovaných jednotiek odpočítaných z PRT bol 4). Percentuálny rozdiel medzi minimálnymi a priemernými nákladmi bol 65,2 %. Percentuálny rozdiel medzi maximálnymi a minimálnymi nákladmi bol 86,1 %.

Obr. 3 Graf nákladov na dodávku tepla podľa PRT (€/m2 podlahovej plochy bytu) v roku 2014 v dome na Bernolákovej 1

Obr. 3 Graf nákladov na dodávku tepla podľa PRT (€/m2 podlahovej plochy bytu) v roku 2014 v dome na Bernolákovej 1


V grafe na obr. 4 sú prehľadne zobrazené finančné rozdiely medzi nákladmi za rok 2014 a vypočítanými priemernými nákladmi. Tento graf poukazuje na zistenie, že pri základnej zložke vo výške 20 % z celkových nákladov sú finančne znevýhodnené byty, ktoré mali za sledovaný rok vyšší počet indikovaných korigovaných jednotiek odpočítaných z pomerových rozdeľovačov tepla.

Obr. 4 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na ÚK (€/m2 podlahovej plochy bytu) za rok 2014 v dome na Bernolákovej 1Obr. 4 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na ÚK (€/m2 podlahovej plochy bytu) za rok 2014 v dome na Bernolákovej 1

Rozpočítavanie tepla v bytovom dome na Bernolákovej 3

V grafe na obr. 5 uvádzam porovnanie v prípade domu na Bernolákovej 3, v ktorom sa pri rozpočítaní nákladov použil pomer 70 % k 30 %. Najvyšší náklad 9,13 €/m2 sa zistil v byte číslo 022 na štvrtom poschodí (6 304 indikovaných jednotiek).

Hodnoty nad vypočítaným priemerom nákladov 5,28 €/m2 sa zistili v 26 bytoch. Rozdiel medzi maximálnymi a priemernými nákladmi bol 42,2 %. Najnižšia potreba tepla 3,903 €/m2 sa vyúčtovala bytu číslo 017 na štvrtom poschodí (267 indikovaných jednotiek). Percentuálny rozdiel medzi minimálnymi a priemernými nákladmi bol 26,1 %. Percentuálny rozdiel medzi maximálnymi a minimálnymi nákladmi je 57,3 %.

Obr. 5 Graf nákladov na dodávku tepla podľa PRT (€/m2 podlahovej plochy bytu) v roku 2014 v dome na Bernolákovej 3

Obr. 5 Graf nákladov na dodávku tepla podľa PRT (€/m2 podlahovej plochy bytu) v roku 2014 v dome na Bernolákovej 3

V grafe na obr. 6 sú uvedené finančné rozdiely medzi nákladmi za rok 2014 a vypočítanými priemernými nákladmi. Pri zvýšenom percente pomeru základnej a spotrebnej zložky v prospech základnej zložky (70 %) sa dosiahla väčšia vyrovnanosť rozpočítaných nákladov na jednotlivé byty a tým aj zmierňovanie nákladov bytom, ktorých vlastníci sú nútení svoje byty riadne vykurovať, nielen ich temperovať a teplo získavať inými spôsobmi ako vykurovacími telesami.

Obr. 6 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na ÚK (€/m2 podlahovej plochy bytu) za rok 2014 v dome na Bernolákovej 3

Obr. 6 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na ÚK (€/m2 podlahovej plochy bytu) za rok 2014 v dome na Bernolákovej 3

Porovnanie parametrov a dôležitých údajov

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že až taký veľký rozdiel sa medzi dosiahnutými parametrami, hodnotami a údajmi, ktoré sa zistili pri rozpočítavaní nákladov na teplo na vykurovanie v obidvoch bytových domoch, na Bernolákovej ulici neprejavil. Avšak aj napriek vyšším nákladom na dodávku tepla sa v dome na Bernolákovej 3 zistil nižší počet indikovaných jednotiek, a to o 15,4 %.

Toto zistenie určitou mierou potvrdzuje skutočnosť, že všetky byty v bytom dome na Bernolákovej 3 mali pri rozpočítaní nákladov priznané korekcie, zohľadňujúce nepriaznivú polohu miestnosti týchto bytov. Pri vyššom percente podielu základnej zložky v rozpočítaní nákladov sú rozdiely medzi jednotlivými bytmi nižšie a najmä byty, ktoré ich vlastníci len temperujú, nie sú v porovnaní s ostatnými bytmi zvýhodňované vyúčtovaním neprimerane nízkych nákladov.

Čo z toho vyplýva?

Pripravovaná vyhláška MH SR, ktorá má nahradiť ešte doteraz platnú vyhlášku ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky ÚRSO č. 358/2009 Z. z., ktorou sa stanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, by nemala pripustiť dohodu vlastníkov bytov o neuplatňovaní jej príslušných ustanovení.

Je pravdou, že si vlastníci bytov a nebytových priestorov vo svojom bytovom dome, v ktorom majú spoluvlastnícky podiel, môžu uplatňovať svoje návrhy, ale tie by nemali byť nesprávne a neskôr spochybniteľné. Tepelná energetika má svoje špecifické danosti, a preto sa dodávka, meranie a rozpočítavanie množstva tepla musí realizovať v súlade s jej technickými vlastnosťami.

Stanovenie a použitie ideálneho pomeru základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie pri jeho rozpočítaní medzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konkrétnom bytovom dome by malo rešpektovať niekoľko hľadísk. Z doterajších skúseností považujem za rozhodujúce správanie vlastníkov bytov.

Ak je toto správanie špekulatívne so snahou o získanie tepelnej pohody mimo prevádzky vykurovacích telies, potom je ideálny pomer základnej a spotrebnej zložky 70 % k 30 %, t. j. taký, aký vlastníci bytov odsúhlasili v bytovom dome na Bernolákovej 3.

TEXT + OBRÁZKY: Jozef Buzaši, Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica

Ilustračné foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 3/2016.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP