Ako znížiť v bytovom dome spotrebu tepla na vykurovanie a ohrev vody
Ceny energie neustále stúpajú. Existuje celý rad možností, ako znížiť náklady na vykurovanie a teplú vodu, ktoré do veľkej miery zaťažujú domáci rozpočet. Sú medzi nimi jednoduché riešenia za málo peňazí aj finančne náročnejšie opatrenia. Dôležité je vopred vedieť, či sa vám investícia oplatí, aby ste si mohli na základe toho stanoviť priority.
Čo je nevyhnutné vedieť pred obnovou domu
V našich klimatických podmienkach je potrebné vykurovať domy najmenej štyri až päť mesiacov v roku, v horských oblastiach nezriedka šesť až osem mesiacov. Výraznejšie zníženie nákladov na teplo možno dosiahnuť až po rekonštrukcii budov a vykurovacích systémov. Či už sa pustíte do týchto finančne nákladnejších opatrení alebo nie, mali by ste vedieť, aká je potreba tepla v dome a aké sú vaše nároky na teplo.
Zistite, aké sú tepelné straty vášho domu
Množstvo tepla potrebné na vykúrenie budovy závisí aj od toho, koľko tepla unikne vonkajšími obvodovými stenami, oknami, dverami, strechou a podlahou. Treba rátať s tým, že väčšina stavebných materiálov používaná v minulosti nie je schopná zabezpečiť energeticky hospodárnu prevádzku budovy. Tepelné straty, ktoré závisia od tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií, sa dajú pomerne presne vyčísliť. Pracujú s nimi projektanti. Hoci ide o teoretické hodnoty, mali by vás zaujímať pred každým rozhodnutím o investícii do obnovy budovy aj pri hľadaní najhospodárnejšieho spôsobu vykurovania.
 Priemerná ročná spotreba tepla v bežnej domácnosti v bytovom dome |
 Energetická náročnosť vykurovania domu |
Spoznajte skutočnú energetickú spotrebu
Ak chcete vedieť, ako hospodárne využívate teplo vo svojom bytovom dome, treba vychádzať z reálnej energetickej bilancie. V ročnom zúčtovaní nákladov bytových domov je uvedená spotreba tepla na vykurovanie za prechádzajúce obdobie nielen číselne, ale aj graficky. Orientačnú energetickú náročnosť na vykurovanie domu vypočítate, ak ročnú spotrebu tepla vydelíte podlahovou obytnou plochou. Keď je tento údaj väčší ako 150 kWh/(m2 . rok), mali by ste sa zamyslieť nad opatreniami, ktoré znižujú spotrebu energie. Údaj menší ako 100 kWh/(m2 . rok) poukazuje na to, že spotreba energie na vykurovanie vám nie je ľahostajná.
Spotreba tepla klesá
V bytových domoch využíva dodávku tepla z centrálnych zdrojov necelá polovica domácností. Za posledných 15 rokov sa znížila potreba tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom o 40 %. Dôvodom bolo ukončenie odberu tepla priemyselnými odberateľmi a najmä zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody. Príčin je viacero. Výrazné úspory sa dosiahli po hydraulickom vyregulovaní a inštalácii termoregulačných ventilov. Pokles dodávky tepla zásadne ovplyvnila aj zmena správania sa konečných spotrebiteľov. Šetrenie sa prejavilo najmä po inštalácii pomerových rozdeľovačov tepla. Významné zníženie súvisí aj s rozmachom zatepľovania bytových domov.
| Za čo sa platí pri plyne Vedeli ste, že už niekoľko rokov neplatíte dodávateľovi za objem spotrebovaného zemného plynu v m3, ale za kWh energie z paliva? Pri výpočte množstva dodanej energie v zemnom plyne sa nepoužíva hodnota výhrevnosti, ale spaľovacieho tepla. Dôvod? Pri jeho spaľovaní vznikajú spaliny, ktoré obsahujú CO2, vodu a malé množstvo iných splodín. Voda sa v spalinách nachádza vo forme pary. Teplo v nej obsiahnuté sa môže získať späť v kondenzačných kotloch tým, že para skondenzuje a odovzdá teplo vode na vykurovanie alebo ohrev vody. Toto teplo predstavuje rozdiel medzi výhrevnosťou a spaľovacím teplom (približne 10,6 %). V porovnaní s inými fosílnymi palivami možno zemný plyn považovať za ekologické palivo. |
Individuálne alebo centrálne
Obyvateľov bytov v bytových domoch veľmi často zaujíma, či je pre nich výhodnejšie pripravovať teplo priamo v dome alebo naďalej odoberať teplo z centrálneho zdroja. Ak riešite túto dilemu, mali by ste vedieť, že do nákladov na teplo z individuálneho zdroja alebo z domovej kotolne treba okrem počiatočnej investície a nákladov na palivo započítať aj iné prevádzkové náklady, napríklad na povinné kontroly, servis a opravy kotla, na elektrinu potrebnú na prevádzku kotla a vykurovacej sústavy (obehového čerpadla), náklady na dopravu paliva, čistenie komína a podobne. Na všetky tieto položky treba myslieť najmä pri porovnávaní s nákladmi na teplo od dodávateľov zo systémov centrálneho zásobovania teplom. Pri centrálnom zásobovaní teplom je cena tepla regulovaná, presnejšie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schvaľuje jednotlivým dodávateľom maximálnu cenu tepla. Tá pozostáva z variabilnej a fixnej zložky. Variabilná zložka nákladov závisí od dodaného množstva tepla, ktoré sa meria na vstupe do domu. Táto zložka zohľadňuje hlavne ceny palív a elektriny, ktoré v posledných rokoch výrazne narástli. Fixná zložka ceny sa určuje na základe objednaného, respektíve zmluvne dohodnutého množstva tepla na nasledujúci kalendárny rok prostredníctvom regulačného príkonu v €/kW. Zvyčajne sa regulačný príkon na ďalší rok určuje podľa skutočného dodaného množstva tepla v predchádzajúcom roku. Keď po zateplení bytového domu klesne spotreba tepla, zníži sa následne nielen platba za namerané množstvo tepla, ale aj regulačný príkon.
Dôležitá je účinnosť kotla
Slovensko patrí medzi najviac plynofikované krajiny v Európe. Zemný plyn je dostupný pre viac ako 90 % populácie a využíva ho aj väčšina bytových domov, ktoré majú individuálne kotolne. Technický vývoj kotlov na spaľovanie zemného plynu zaznamenal v posledných rokoch výrazný pokrok. Ak máte doma kotol starší ako 15 rokov, mali by ste vážne uvažovať o jeho výmene. Moderné plynové kotly s optimalizáciou spaľovacieho procesu vám môžu znížiť náklady na palivo minimálne o 10 až 15 %. Dosahujú pritom účinnosť vyššiu ako 94 %.
Po zateplení sa oplatia kondenzačné
Pri kondenzačných kotloch môžu byť úspory ešte výraznejšie. Keďže dokážu využívať teplo z kondenzácie spalín, môžu mať vyššiu účinnosť využitia energie z paliva ako štandardné kotly. Aby kotol mohol pracovať v kondenzačnom režime, teplota vody ako teplonosného média by mala byť čo najnižšia. Teplota spalín, pri ktorej dochádza pri spaľovaní zemného plynu ku kondenzácii, je približne 57 °C. Čím nižšiu teplotu pod touto úrovňou má voda na vstupe do kotla, tým lepšie sa využíva kondenzácia. A vďaka tomu klesá aj spotreba zemného plynu. Vhodný je najmä nízkoteplotný vykurovací systém s teplotami vstupu napríklad 45 °C a výstupu 30 °C. Nové kondenzačné kotly možno využiť aj v starých systémoch. V minulosti sa vykurovacie systémy väčšinou projektovali na teplotný spád 90/70 °C. No kondenzačný kotol napojený na takúto vykurovaciu sústavu by sa prevádzkoval v kondenzačnom režime iba na začiatku a na konci vykurovacieho obdobia, keď na vykurovanie stačia nižšie teploty vykurovacej vody. V čase prevádzky na maximálny výkon by pracoval v režime ako nízkoteplotný kotol. Ak sa však vymenia okná za nové, prípadne zateplia vonkajšie obvodové steny, pôvodné vykurovacie telesá sa stanú predimenzovanými a na dosiahnutie požadovaného tepelného výkonu im bude stačiť nižšia teplota vykurovacej vody. To pozitívne ovplyvní prevádzku kondenzačného kotla. Pozor treba dať na čistotu vykurovacej vody a jej množstvo prúdiace cez navrhovaný kotol. Ďalšou možnosťou je využitie nízkoteplotných radiátorov so zväčšenou odovzdávacou plochou.
Správajme sa šetrne a rozumne
Začať šetriť sa dá hneď aj bez veľkých investícií do zlepšenia tepelnoizolačných vlastností budovy alebo drahej výmeny vykurovacieho systému a kotla. Ako na to? Využívajte možnosti, ktoré vám dáva hlavica termoregulačného ventila. Hlavica, ktorá ovláda termoregulačný ventil, reaguje na teplotu v miestnosti a ovplyvňuje prietok vykurovacej vody. Preto je potrebné, aby bola dobre obtekaná vzduchom. Ak je skrytá pod krytom vykurovacieho telesa, závesom, záclonou alebo kusom nábytku, sníma teplotu iba v prehriatom priestore v jej okolí. Ak je táto teplota vyššia ako teplota nastavená na hlavici, regulačný ventil zatvorí prívod vody do radiátora, a to bez ohľadu na skutočnú teplotu v celej miestnosti. K dispozícii sú už aj hlavice s oddeleným snímačom, ktorý sa dá namontovať na stenu do vzdialenosti 2 až 5 m od vykurovacieho telesa. Maximálna dosiahnuteľná teplota závisí od teploty vykurovacej vody. Rozpätie nastaviteľných teplôt sa líši podľa typu termoregulačného ventila s hlavicou. Škála nastavenia zodpovedá zväčša rozsahu vnútorných teplôt od 12 do 26 °C. Ako dosiahnuť tepelnú pohodu a nemrhať energiou? Najcitlivejšie budú vaše radiátory reagovať na teplotu v miestnosti, ak hlavice necháte nastavené okolo stupňa 3. To vám zabezpečí primeranú tepelnú pohodu aj v miestnostiach, kde sa zdržujete najviac.
| Nastavenie a účinok termoregulačných ventilov 1 – 2: v miestnosti sa nezdržujeme, pri odchode do práce, na dlhší čas alebo v spálni (pre zdravý spánok je optimálna teplota vzduchu 16 až 18 °C) 2 – 3: miestnosti s občasným pobytom, spálňa pre otužilých 3 – 4: miestnosti s trvalým pobytom – hlavica citlivo reaguje na tepelné zisky, vonkajšie (oslnenie cez okná) aj vnútorné (varenie, žehlenie, pobyt osôb) 4 – 5: pre teplomilných – hlavica zohľadňuje tepelné zisky menej 5: plytvanie – ventil je otvorený naplno, nereguluje prietok a radiátor dodáva teplo bez zohľadnenia tepelných ziskov |
Akú teplotu nastaviť
Obytné miestnosti zbytočne neprekurujte. Každé zvýšenie teploty o jeden stupeň Celzia nad odporúčanú teplotu predstavuje približne 6 % energie navyše. Teplotu v miestnosti neznižujte neprimeraným vetraním, ale privretím ventilov, ktoré obmedzia výkon vykurovacieho telesa. Ak odchádzate v zime na dovolenku, stačí udržiavať teplotu v rozpätí 16 až 18 °C. Určite nevypínajte kúrenie úplne. Je totiž podstatne drahšie vykúriť celkom studenú a vlhkú miestnosť, ako v nej udržiavať minimálnu teplotu.
Odporúčané teploty
|
Kedy dôverovať regulácii, hoci je radiátor studený
Ak do miestnosti svieti slnko alebo teplo produkujú vnútorné zariadenia, stúpa vnútorná teplota vzduchu. Pri nastavení medzi stupňami 2 až 4 dáva okamžite povel na zmenu prietoku teplej vody cez radiátor. Spodná časť radiátora môže byť potom chladnejšia alebo aj studená, prípadne môže byť chladný aj celý radiátor. Je to v poriadku. Znamená to, že hlavica správne reguluje množstvo dodávaného tepla. Keď skončí vplyv oslnenia a sálania z oslnených vnútorných stien a zariadení, je opäť teplá celá plocha radiátora.
Vymeňte staré ventily
Výmenou nefungujúcich ventilov na vykurovacích telesách za termoregulačné ventily možno pri následnom optimálnom využívaní ročne usporiť až 15 % tepla na vykurovanie. Výmena piatich starých ventilov za termoregulačné stojí asi 160 €. Pri predpokladanej ročnej spotrebe tepla na vykurovanie v byte 12 500 kWh a cene tepla 0,09 €/kWh sa investícia vráti späť za menej ako dve vykurovacie sezóny.
Nezabudnite na odvzdušnenie
Na začiatku vykurovacej sezóny nezabudnite na odvzdušnenie. Skontrolujte vykurovaciu sústavu a odvzdušnite radiátory – naplno otvorte termoregulačné ventily, aby sa vykurovacia sústava mohla riadne naplniť vodou a odvzdušniť.
Vlhkosť vzduchu
Tepelná pohoda vo vykúrenej miestnosti do veľkej miery závisí od vlhkosti vzduchu. Je vhodné udržovať vlhkosť vzduchu na úrovni 50 až 65 % pomocou odparovačov vody, kvetov, akvárií a pod. Vlhkosť vzduchu a vetranie majú priamu spojitosť s vykurovaním. Pamätajte na to, že pri vlhkosti vzduchu 30 % a teplote 23 °C máte rovnakú tepelnú pohodu ako pri teplote 21 °C a vlhkosti vzduchu 60 %. Ušetríte pritom približne 12 % tepla.
Vetrajte krátko a intenzívne
Dôvodom vetrania je nevyhnutná výmena vzduchu, ktorá zabraňuje hromadeniu škodlivých látok v miestnosti. Keďže vzduch vnútri budovy je vo vykurovacom období teplejší ako vonkajší, dochádza k určitej strate tepla. Ako teda vetrať? Tak, aby sa neochladili steny a vnútorné zariadenie. Hygienické kritérium hovorí, že za jednu hodinu sa musí vymeniť minimálne polovica objemu vzduchu v obývanej miestnosti. Staré konštrukcie okien svojimi netesnosťami spôsobovali až nadmernú výmenu vzduchu v miestnosti, hlavne pri veternom počasí. Pri súčasných moderných oknách je situácia opačná, prirodzená infiltrácia je nedostatočná. Lepším riešením je mať dobre zaizolované okná a potrebnú výmenu vzduchu zabezpečiť pravidelným krátkym a intenzívnym vetraním. Najefektívnejšie je otvoriť okná na rôznych stranách budovy. Pri takto vytvorenom prievane je vďaka rýchlej výmene takmer celého objemu vzduchu tepelná strata spojená s vetraním menšia, ako pri pomalej výmene vzduchu infiltráciou. Tepelná strata nie je daná len tepelnou kapacitou vzduchu. Značná časť tepla, ktoré do miestnosti uvoľňujú ľudia, je vo forme tzv. latentného tepla vodnej pary (teplo potrebné na odparenie vody). Podobne to platí pre teplo uvoľnené do priestoru pri praní, sprchovaní, varení, sušení bielizne a pod. Výmena vzduchu so sebou odnáša vo forme vlhkosti aj časť tepelných ziskov. Aká veľká strata to bude, závisí predovšetkým od toho, koľko vzduchu sa vymieňa a akým spôsobom. Treba si uvedomiť, že v zimnom období je vonkajší vzduch menej vlhký ako v lete a dlhodobé vetranie znižuje vlhkosť. Pozor treba dať na ochladzovanie stien, pretože vodná para môže kondenzovať a na stene sa tvorí pleseň.
Pri riadenom vetraní sa vzduch vymieňa tak, že z odvádzaného vzduchu z vetraného priestoru sa odoberá teplo, ktorým sa ohrieva privádzaný čerstvý vzduch. Podmienkou na využívanie takého systému vetrania je dobrá tesnosť okien a vonkajších dverí. Tieto systémy vetrania sa väčšinou využívajú pri novostavbách domov a pri nízkoenergetických a pasívnych domoch.
Teplá voda je komfort, za ktorý si treba priplatiť
Priemerná ročná spotreba teplej vody v domácnosti na Slovensku je približne 16 m3 na osobu. Denne spotrebuje jedna osoba v priemere 40 až 75 litrov teplej vody. Požadovaná teplota teplej vody je v rozpätí 45 až 55 °C. Centrálna príprava teplej vody sa využíva v systémoch centrálneho zásobovania pre väčší počet odberateľov. Pripravuje sa v prietokových alebo zásobníkových ohrievačoch alebo v ich kombinácii. Pri dodávke v cirkulačnom potrubí neustále prúdi teplá voda. Cirkulácia umožňuje jej okamžitú dostupnosť v požadovanej kvalite aj na najvzdialenejšom výtoku. Tento komfort však niečo stojí. Dodávka teplej vody patrí medzi najdrahšie služby spojené s bývaním. V niektorých domácnostiach môžu byť náklady na teplú vodu vyššie ako na vykurovanie, napríklad po zateplení domu. Merná spotreba tepla na ohrev vody sa pohybuje v rozpätí od 70 do 140 kWh/m3 v závislosti od miesta jej prípravy a spotrebovaného množstva. So znižujúcou sa spotrebou teplej vody stúpa merná spotreba tepla na jej ohrev a rastú náklady na kubický meter teplej vody. Ako hospodárne máte pripravovanú teplú vodu vo svojom dome alebo pre svoj dom, sa môžete dozvedieť aj z vyúčtovania. Ak tam nie je uvedené konkrétne číslo mernej spotreby, vydeľte celkové množstvo tepla na ohrev vody celkovým množstvom vody. Ak je merná spotreba tepla na ohrev 1 m3 vody vyššia ako 100 kWh/m3, mali by ste hľadať príčiny a odstrániť ich. Ak teplú vodu v dome zabezpečuje dodávateľ, žiadajte vysvetlenie a návrh riešenia od neho.
| Úsporní pomocníci Pákové batérie skracujú čas potrebný na nastavenie požadovanej teploty vody. V porovnaní s klasickými batériami sú približne o 30 % úspornejšie. Perlátory umožňujú premiešavanie vody so vzduchom, znižujú prietokové množstvo vody, zvyšujú objem toku vody a rýchlosť jej prúdenia. Použitím perlátorov môžete ušetriť až 20 % vody. Termostatické batérie automaticky miešajú teplú a studenú vodu podľa nastavenej požadovanej teploty vody na výtoku. Sprchovacie hlavice s nastaviteľným prietokom usmerňujú prietok vody cez nastaviteľný počet dýz. Zvyšuje sa rýchlosť prúdu vody a znižuje sa jej spotreba. |
Náklady na ohrev vody
Náklady na ohrev vody závisia od spôsobu jej prípravy. Pri súčasných cenách elektriny a zemného plynu je najlacnejší prietokový ohrev vody zemným plynom. Naopak, nákladovo najnáročnejší je zásobníkový ohrev vody elektrinou.
Ako znížiť energetickú náročnosť ohrevu vody
V panelových bytových domoch sa veľká časť tepla na ohrev teplej vody spotrebuje na pokrytie „cirkulačných strát“. Najmä v nočných hodinách sa podstatná časť tepla minie práve na pokrytie týchto strát. Tam, kde nie sú zaizolované rozvody a príprava teplej vody sa realizuje mimo budovy, môžu tieto straty pri neprerušovanej dodávke dosahovať 50 až 80 % z tepla spotrebovaného na jej ohrev. Zaizolovaním rozvodov, predovšetkým „stúpačiek“ v domových šachtách, možno časovo riadenou dodávkou a dodržaním požadovanej teploty teplej vody tieto straty znížiť na úroveň 15 až 20 %. Na zabezpečenie predpísanej teploty vody u všetkých konečných spotrebiteľov je dôležité, aby distribučné systémy teplej vody boli hydraulicky vyregulované.
| Náklady na ohrev vody
Náklady na ohrev vody závisia od spôsobu jej prípravy. Pri centrálnej dodávke sú zohľadnené aj cirkulačné straty, pri ostatných spôsoboch ohrevu sa teplá voda spotrebováva v mieste jej prípravy. Pri zabezpečení ohrevu vody priamo v dome je vzhľadom na súčasné ceny elektriny a zemného plynu nákladovo najnáročnejší zásobníkový ohrev vody elektrinou. Najlacnejší je prietokový ohrev vody zemným plynom. Orientačné náklady na ohrev vody bez nákladov na vodu |
Prietokový alebo zásobníkový ohrev
Ak nemáte dodávku teplej vody z centrálnych rozvodov, ale zabezpečujete si ju individuálne, je dôležité zvoliť optimálny spôsob ohrevu. Rozhodujúca je požiadavka na množstvo teplej vody. Prietokový ohrev vody je vhodné použiť pri nízkej spotrebe vody a malom počte odberných miest. Voda sa ohrieva priamo v mieste jej spotreby. Ohrev sa začne okamžite pri vypúšťaní vody z batérie, nevznikajú tepelné straty a je tiež hygienickejší, pretože voda sa okamžite spotrebuje a neskladuje sa v zásobníku, kde sa môže dariť baktériám, ako je napríklad Legionella. Nevýhodou je však nižší užívateľský komfort. Množstvo a teplota vody sú priamo úmerné prietoku vody a výkonu ohrievača. Napríklad prietokový ohrievač na jeden plnohodnotný výtok teplej vody v sprche musí mať tepelný výkon minimálne 14 až 17 kW. V prípade prípravy teplej vody pre celý dom sa využíva zásobníkový ohrev vody. Ten dokáže jednorazovo pokryť aj väčšiu spotrebu teplej vody so stabilnou teplotou na výstupe. Ohrev vody môže byť priamy alebo nepriamy. Priamy ohrev je nezávislý od zdroja tepla na vykurovanie. Elektrické výhrevné teleso alebo plynový horák je umiestnený v zásobníkovom ohrievači. Pri nepriamom ohreve je zásobník ohrievaný vykurovacou vodou z kotla pomocou zabudovaného alebo externého výmenníka. Pri starších zariadeniach môže byť tento spôsob neefektívny v letných obdobiach pre vysoký výkon kotla, ktorý potom pracuje s nižšou účinnosťou. Vhodným riešením sú takzvané bivalentné zásobníky vybavené výhrevným telesom aj možnosťou ohrevu pomocou vodného výmenníka. Takéto zásobníky sa využívajú aj pri ohreve vody slnečnou energiou alebo tepelným čerpadlom.
TEXT: Pripravené podľa brožúry Ako znížiť v domácnosti spotrebu tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody, ktorú v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU vydala Slovenská inovačná energetická agentúra (SIEA). Brožúra je bezplatne k dispozícii v poradenských centrách SIEA.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
