Košice 2013: Čo prinesie titul?

Európske hlavné mesto kultúry je prestížny titul, ktorý udeľuje Európska komisia mestám členských štátov EÚ od roku 1985. Od roku 2009 titul získavajú vždy dve mestá, jedno z pôvodných krajín únie a jedno z nových členských štátov. Košice so svojím projektom Interface 2013 sú zo slovenských miest prvé, ktoré sa týmto titulom môžu popýšiť.

Cieľ podporiť kreativitu a s pomocou rôznych záujmových skupín transformovať kultúrne, spoločenské a ekonomické prostredie je vznešený a ambiciózny.

Sympatickým aspektom celého projektu je, že sa v snahe zvýšiť a prehĺbiť záujem o kultúru v meste zameral na najmä udržateľný rozvoj s dlhodobou perspektívou. Existujúcim, ale nevyužívaným a chátrajúcim objektom plánuje dodať oživujúci impulz v podobe novej funkcie. Ide najmä o strategicky v centre mesta umiestnené opustené kasárne na Kukučínovej ulici so zámerom vytvoriť novú kreatívnu štvrť, Laboratórium živej kultúry. Stará krytá plaváreň pri mestskom parku by sa mala zmeniť na Halu umenia a poskytnúť priestory na medzinárodné výstavy a tvorivé dielne. A napokon je tu projekt premeny nevyužívaných výmenníkových staníc na komunitné a kultúrne centrá. Uznesením vlády SR dostala investičná časť projektu finančnú injekciu zo štrukturálnych fondov vo výške 60 miliónov eur.

Keďže rok 2013 sa nezadržateľne blíži, boli sme sa pozrieť, v akom stave sa jednotlivé priestory nachádzajú. Sprievodcu nám robil Ing. arch. Martin Jerguš, ktorý pracuje na Útvare hlavného architekta na košickom magistráte. Útvar sa venuje architektonicko-projekčnej príprave týchto objektov pre projekt Interface 2013.

Kasárne
Bývalé kasárne a vojenské sklady sú z architektonického hľadiska nesmierne zaujímavý priestor. Medzinárodnú súťaž na revitalizáciu areálu na multižánrové kultúrne centrum vyhral prešovský ateliér Zero Zero, ktorý vedie architekt Irakli Eristavi. Vo svojom návrhu dôsledne sledoval pamiatkovú hodnotu objektov a nechal vyznieť ich originalitu. Pôvodne uzatvorený areál sa obyvateľom otvorí v podobe novovytvoreného námestia a zrekonštruo­vané objekty sa prirodzene začlenia do existujúcej mestskej štruktúry. Jednotlivé budovy v sebe ukrývajú fantastické oceľové stĺpové konštrukcie a výťahové klietky, drevené stropy či originálne murivo. Základný kameň stavby bol položený 19. júna 2012 a výsledok rekonštrukcie so šibeničným termínom ukončenia do konca roku, ktorý musí spĺňať dnešné stavebno- technické a požiarno-bezpečnostné normy, verejnosť očakáva s napätím.

Plaváreň
Nemenej ambiciózny je projekt premeny starej krytej plavárne na Kunsthalle. Budovu pravdepodobne staticky narušilo nahradenie mlynského náhonu komunikáciou pred vyše 30 rokmi. Plaváreň už celé roky neslúži svojmu účelu, ale ako jedna z architektonicky najzaujímavejších stavieb v Košiciach by bola skutočne dôstojným a originálnym priestorom s eventuálnou možnosťou využitia vodnej plochy. Plaváreň je, navyše, súčasťou celého športovo rekreačného komplexu v tesnom susedstve mestského parku pri železničnej stanici. Je tam funkčné vonkajšie kúpalisko, bývalý krasokorčuliarsky pavilón, tenisové kurty a napokon aj rozsiahly park, ktorého revitalizácia je tiež aktuálnou otázkou. Realizačná fáza však uviazla na verejnom obstarávaní. Architekt Jerguš k tomu dodáva: „Architekti musia projekt robiť po nociach obrazne povedané „v mihu oka“, stavbári sú tlačení do neuveriteľne krátkych lehôt a naháňajú sa ako zmyslov zbavení, ale právnici so svojimi námietkami k verejnému obstarávaniu majú čas a svoje lehoty.“ Výsledkom je, že vzletná myšlienka multifunkčného centra určeného na výstavy a rôzne exteriérové projekty ostávala dlho len papieri. Rekonštrukčné práce však uprostred leta začali. Kvôli prestavbe ­ostalo zatvorené aj vedľajšie kúpalisko, tak­že Košičania sa nových reprezentatívnych výstavných priestorov nevedia dočkať.

Výmenníky
Výmenníkové stanice sú objemovo najmenším článkom projektu, ale práve vďaka tomu, že sú roztrúsené na viacerých sídliskách Košíc, je v nich veľký potenciál. Majú neformálnu atmosféru, sú adaptovateľné podľa aktuálnej potreby. Dva z piatich už majú stavebné úpravy za sebou a žijú čulým životom materského centra, tvorivých dielní či hudobných happeningov. Menšia časť budovy stále slúži ako výmenníková stanica a ostatné priestory sú transformované na viacúčelovú miestnosť so skladovým a hygienickým zázemím. Prázdny podzemný priestor výmenníka na Brigádnickej ulici je dokonca adaptovaný na otvárateľné stupňovité hľadisko.

Očakávania
Samotný názov Interface, teda rozhranie, je presne to, čo projekt obyvateľom môže ponúknuť: pôdu, podmienky, priestory, šancu. Stavebná pripravenosť jednotlivých objektov je v niektorých prípadoch naozaj diskutabilná. Namieste je aj otázka, či adaptácia plavárne alebo rozsiahleho areálu kasární nie je pre mesto z hľadiska financií a termínov príliš veľkým sústom. Či mali tieto projekty pomôcť naštartovať kultúrne dianie v Košiciach, alebo práve naštartované kultúrne dianie ukáže opodstatnenosť revitalizácie týchto objektov a obyvatelia sa dočkajú ich rekonštrukcie? A ako hovorí architekt Jerguš: „Na základe skúseností iných miest by bolo prehnané očakávať, že zrazu v Košiciach, prípadne v celom regióne bude chodiť dvakrát viac ľudí na kultúru. Ide skôr o to, podporiť rozvoj rôznych komunít a ich kultúrnych aktivít. Za úspech možno považovať naštartovanie takých akcií, ktoré zabezpečia trend zvyšovania kultúrnej úrovne a získané zručnosti napomôžu zvýšiť zamestnanosť v sektore kultúrnych a kreatívnych služieb. Tu vidím možnosti, ako v Košiciach, napr. v spojení s informačnými technológiami, zabezpečiť trvalú udržateľnosť celého projektu.“

Mária Nováková
Foto: Dano Veselský
Vizualizácie (kasárne a plaváreň): Interface 2013 

Článok bol uverejnený v časopise ASB.