image 79073 25 v2
Galéria(8)

Rýchlostná cesta R2 Pstruša – Kriváň

Navrhovaný úsek rýchlostnej komunikácie R2 významne predĺži súvislú sieť rýchlostných komunikácií v novom smere na východ od Zvolena v polohe južného rýchlostného cestného ťahu na východné Slovensko. Základným cieľom stavby je vybudovať modernú a kapacitnú pozemnú komunikáciu – rýchlostnú cestu – na bezpečné a plynulé vedenie prevažne tranzitnej automobilovej dopravy v riešenom území.

01 Strabag
02 Strabag
03 Strabag
04 Strabag
05 Strabag
06 strabag
07 strabag

Úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň vedie mimo súvislej zástavby, len okrajovo zasahuje mesto Detva a obec Kriváň (rozptýlenú zástavbu). Charakter cesty neumožňuje priame napojenie na okolitú zástavbu, ale len cez privádzač, resp. cesty I/50 a II/526. V miestach, ktoré si to vyžadujú na základe hlukovej štúdie, sú navrhnuté protihlukové steny. Predmetný úsek rýchlostnej cesty je navrhnutý v zmysle STN 73 6101 v kategórii R 24,5/100, križovatky sú navrhnuté v zmysle STN 73 6102. Kategórie preložiek, úprav a rekonštrukcií ostatných komunikácií a ciest sú navrhnuté v zmysle platných technických predpisov a noriem.

Celková dĺžka navrhovaného úseku je 10,375 00 km. Rýchlostná cesta R2 sa začína v staničení 0,000 00 pred mimoúrovňovou križovatkou Pstruša, kde sa napája na predchádzajúci úsek R2 Zvolen, východ – Pstruša. Trasa vedie v inundačnom území povodia rieky Slatina, pozdĺž jestvujúcej cesty I/50 a železničnej trate Zvolen – Lučenec. Koniec úseku v staničení 10,375 00 je situovaný za mimoúrovňovou križovatkou Kriváň. Za ním nadväzuje úsek R2 Kriváň – Lovinobaňa. Spracovávaný úsek rýchlostnej cesty je priamo aj nepriamo napojený na cestu I/50. Na začiatku trasy, v obci Vígľaš, časť Pstruša, je toto napojenie navrhnuté priamo cez mimoúrovňovú križovatku osmičkovitého tvaru ciest R2 a I/50. V meste Detva je rýchlostná cesta napojená na cestu I/50 cez privádzač. V obci Kriváň je rýchlostná cesta napojená na cestu I/50 nepriamo, prostredníctvom cesty II/526 v mimoúrovňovej križovatke deltovitého tvaru ciest R2 a II/526.

V miestach vedenia rýchlostnej cesty v súbehu s inými cestnými komunikáciami alebo pri ich križovaní sa tieto komunikácie upravia v nevyhnutnom rozsahu. Hlavný objekt stavby (rýchlostná cesta R2) sa pravdepodobne vybuduje naraz, keďže jeho prevažná časť predchádza mimo jestvujúceho dopravného systému. Špecifikom tejto stavby je však súbeh rýchlostnej cesty s jestvujúcou cestou I/50 – hlavne v km 7,0 – 8,0 cesty R2, kde bude realizácia prebiehať po viacerých etapách pri plnej premávke. Dopravné obmedzenia na ceste I/50 budú vyznačené prenosným dopravným značením a svetelnou signalizáciou. Postup odovzdávania stavby do užívania bude závisieť od požadovaného termínu výstavby diela a od kapacít budúceho zhotoviteľa stavby.

Rýchlostná cesta R2 Pstruša – Kriváň s kategóriou cestnej komunikácie R 24,5/100

Rýchlostná cesta R2 Pstruša – Kriváň s kategóriou cestnej komunikácie R 24,5/100

Umiestnenie stavby

Trasa rýchlostnej cesty R2 vedie údolím rieky Slatina. Riešený úsek sa začína v km 0,000 v navrhovanej mimoúrovňovej križovatke Pstruša. Obchádza sprava prírodnú rezerváciu Pstruša, križuje železničnú trať Zvolen – Fiľakovo a dostáva sa do súbehu s cestou I/50, riekou Slatina, neskôr pri Stožku aj s prírodnou rezerváciou Rohy a areálom Slovnaftu. V ďalšom úseku prechádza trasa medzi riekou Slatina a železničnou traťou Zvolen – Fiľakovo v súbehu s tranzitným produktovodom. Po vstupe do Detvy križuje rieku Slatina v priestore pri areáli Autoškoly Gonda. Za uvedeným areálom pokračuje v súbehu Slatiny a cesty I/50 a vedie k úpätiu vrchu Voliarky. Koniec úseku v km 10,37500 je situovaný na konci dočasnej mimoúrovňovej križovatky Kriváň. Za ním nadväzuje úsek R2 Kriváň – Lovinobaňa.
Trasa rýchlostnej cesty prechádza rovinatým až pahorkovitým územím inundácie rieky Slatina. Územie trasy tvoria v prevažnej miere intenzívne využívané poľnohospodárske pozemky a lúky – biotopy národného a európskeho významu v prvom stupni ochrany. Okrajovo prechádza trasa R2 lesným územím pri Voliarkach.

Rýchlostná cesta prechádza ponad cestu I/50.

Rýchlostná cesta prechádza ponad cestu I/50.

Stavebné objekty

Z množstva stavebných objektov a prevádzkových súborov, ktoré sú súčasťou stavby, treba spomenúť aspoň križovatky, mostné objekty, protihlukové steny či zárubné a oporné múry.
V trase riešeného úseku sú navrhnuté 3 mi­moúrovňové križovatky. Trasa rýchlostnej cesty sa začína v mimoúrovňovej križovatke Pstruša, ktorá rieši prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/50. Približne v km 5,900 je navrhnutá mimoúrovňová križovatka Detva rúrkovitého tvaru, ktorá sa privádzačom napája na cestu I/50 cez okružnú križovatku s bypassom v meste Detva. Posledná mimoúrovňová križovatka Kriváň, deltovitého typu, je navrhnutá na konci predmetného úseku rýchlostnej cesty. Táto križovatka rieši dopravné prepojenie rýchlostnej cesty a cesty II/526, ktorá je prostredníctvom okružnej križovatky napojená na cestu I/50.

Na predmetnom úseku je 13 trvalých mostných objektov, ktorým sa budeme bližšie venovať v ďalšom odseku článku. Prevažne ide o predpäté železobetónové mosty s rôznymi typmi konštrukcií s vyváženými tvarmi nad príslušnými prekážkami. Súčasťou stavby je aj 13 protihlukových stien s celkovou dĺžkou 10 380,11 m. Na trase sú navrhnuté 2 oporné múry a 1 zárubný múr. Popri päte násypových svahov sú v niektorých miestach navrhnuté pätné múriky gabionovej konštrukcie, ktoré slúžia na minimalizáciu záberov poľnohospodárskej pôdy.

Súčasťou stavby je aj clona proti oslneniu s celkovou dĺžkou 495,0 m.

Súčasťou stavby je aj clona proti oslneniu s celkovou dĺžkou 495,0 m.

Vozovka

Na riešenom úseku rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň je navrhnutá polotuhá konštrukcia vozovky určená na dopravné zaťaženie triedy I. s takýmto zložením:

  • asfaltový koberec, mastixový, modifikovaný, SMA 11, 40 mm; STN EN 13108-5,
  • spojovací postrek, katiónaktívny, emulzný, modifikovaný, PS CP (0,25 kg/m2); STN 73 6129; 2009,
  • asfaltový betón pre ložnú vrstvu, modifikovaný, ACL 16-I, 50 mm; STN EN 13108-1,
  • spojovací postrek, katiónaktívny, emulzný, modifikovaný, PS CP (0,25 kg/m2); STN 73 6129; 2009,
  • asfaltový betón pre hornú podkladovú vrstvu ACP 22-I, 90 mm; STN EN 13108-1,
  • infiltračný postrek, katiónaktívny, emulzný, PI CBP (0,80 kg/m2); STN 73 6129; 2009,
  • cementom stmelená vrstva CBGM C 5/6, 200 mm; STN 73 6124-1,
  • nestmelená vrstva zo štrkodrviny ŠD 31,5 GC, 200 mm; STN 73 6126.

Celková hrúbka vozovky je minimálne 580 mm. Polotuhá vozovka v takomto zložení bola overená na už realizovaných rýchlostných cestách v podobných klimatických pomeroch. Zloženie vozoviek na preložke cesty I/50, cestách II. a III. triedy, miestnych komunikáciách, poľných a lesných cestách je rozdielne podľa dopravného zaťaženia a výpočtov vozoviek príslušných stavebných objektov. Priečny sklon vozovky rýchlostnej cesty je navrhnutý v hodnote základného priečneho sklonu 2,5 %. Klopenie vozovky je navrhnuté okolo vonkajších okrajov vnútorných vodiacich prúžkov. Smerové vedenie pozostáva z 9 smerových oblúkov a 2 priamych úsekov. Štyri oblúky sú pravostranné, 5 je ľavostranných. Polomery smerových oblúkov majú od 900 do 1 760 m. Krajné prechodnice smerových oblúkov sú navrhnuté s dĺžkou 150 až 250 m. V priamych úsekoch vedie 778,93 m trasy, čo predstavuje 7,3 % z celkovej dĺžky predmetného úseku rýchlostnej cesty R2. Parametre smerového vedenia trasy sú v súlade s STN 73 6101/O1 pri návrhovej rýchlosti 100 km/hod.

Výškové vedenie je charakterizované výškovým polygónom so 17 stranami so sklonmi od 0,50 do 2,57 %. Lomy výškového vedenia sú zaoblené 8 vrcholovými oblúkmi s polomermi 10 000 až 29 000 m a 8 údolnicovými oblúkmi s polomermi 15 000 až 65 000 m. Parametre výškového priebehu nivelety trasy sú v súlade s STN 73 6101/O1 pri návrhovej rýchlosti 100 km/hod. V trase prevažujú násypy so strmými svahmi, zárezy majú len minimálny rozsah. Svahy zemného telesa rýchlostnej cesty sa zatrávnia a vysadia kríkmi podľa správcom odsúhlasených vegetačných úprav.

Úsek rýchlostnej cesty prechádza ponad rieku Slatina.

Úsek rýchlostnej cesty prechádza ponad rieku Slatina.

Mostné objekty

Mostné objekty sú navrhované v zmysle požiadaviek normy STN 73 6201. Z celkového počtu 13 trvalých mostných objektov (celkový počet sa oproti DÚR znížil na základe záverov zo vstupných rokovaní) sa 10 nachádza priamo na rýchlostnej ceste, 1 most tvorí nadjazd nad rýchlostnou cestou a 2 mosty sú na vetve mimoúrovňovej križovatky Detva. Mostné objekty premosťujú prírodné a umelé prekážky. Z prírodných sú to korytá potokov, rieka Slatina, melioračné kanály, Detviansky potok, miestne komunikácie, preložka cesty I/50 a poľné cesty. Z umelých prekážok sú to cesta I/50, trať ŽSR č. 115 Zvolen – Fiľakovo, cesta III/05096, melioračný kanál, MK Krné, cesta III/05098 a poľné cesty.

Z navrhovaných konštrukcií mostov je navrhnutých 5 doskových mostných konštrukcií z dodatočne predpätého betónu (objekty 201-00, 205-00, 208-00, 209-00 a 212-00), ktoré pôsobia v pozdĺžnom smere ako spojitý nosník. Ďalej sú navrhnuté spojité spriahnuté konštrukcie, ktoré pozostávajú z tyčových predpätých prefabrikátov a železobetónovej spriahajúcej dosky (obj. 202-00, 203-00, 206-00, 207-00 a 214-00). Dva objekty sú navrhnuté ako doskové jednopoľové spriahnuté konštrukcie, pozostávajúce z tyčových predpätých prefabrikátov a železobetónovej spriahajúcej dosky (obj. 204 a 210). Najdominantnejší most stavby (obj. 211-00 Most na R2 nad Slatinou a cestou III/050 98) je navrhnutý ako spriahnutá konštrukcia z oceľových nábehových nosníkov a spriahajúcej dosky. Použitie technológie betonáže na pevnej podpornej skruži bolo navrhnuté na mostných objektoch, ktoré prekonávajú cestu I/50 a rieku Slatina s jej inundačným územím a množstvom inžinierskych sietí. Pri návrhu týchto mostov sa zohľadnili viaceré aspekty ako spôsob prekonania umelých prekážok bez zásahu do ich stavebných konštrukcií či minimalizácia ovplyvňovania dopravy na ceste I/50.

Veľký dôraz sa kládol na spôsob prekonania koryta rieky Slatina, kde sú navrhnuté maximálne rozpätia konštrukcií v snahe minimalizovať počty pilierov v koryte rieky, a tým aj zásah do samotného koryta a jeho brehových porastov. To všetko, samozrejme, pri rešpektovaní staticky koncepčnej správnosti návrhu konštrukcií, ktorá úzko súvisí s ekonomickosťou mostných objektov, ako aj s ich pohľadovou proporčnosťou. Trať ŽSR bude premostená konštrukciou spriahnutou z nosníkov z dôvodu čo najmenšieho zásahu do grafikonu dopravy na trati Zvolen – Fiľakovo. Maximálne rozpätia polí sú 37,0 m (obj. 201-00), 32 m (obj. 212-00) a 28 m (obj. 205). V maximálnych poliach, ako aj v ich nadväzujúcich poliach je konštrukcia priamopásová. Iba oceľová konštrukcia mosta 211 má nábehy nad piliermi. Na trase rýchlostnej cesty sú navrhnuté 2 monolitické päťpoľové doskové mostné konštrukcie, ktoré prekonávajú cestu I/50 križo­vatky Pstruša a preložku cesty I/50. Tieto konštrukcie sa budú budovať na podpornej skruži. Založenie pilierov, ako aj krajných opôr je hĺbkové a plošné, mostný objekt 207 má jednu oporu založenú na vystuženom násype. Päty svahov kužeľov sú opevnené, aby zvládli Q100-ročnú hladinu rieky Slatina, a nadväzujú na opevnenie násypových svahov komunikácie. Návrh viacerých mostných objektov rešpektuje aj požiadavky na zabezpečenie migračných koridorov pre zver.

Klopenie vozovky je navrhnuté okolo vonkajších okrajov vnútorných vodiacich prúžkov. Na fotografii vidieť aj protihlukovú stenu.

Klopenie vozovky je navrhnuté okolo vonkajších okrajov vnútorných vodiacich prúžkov. Na fotografii vidieť aj protihlukovú stenu.

Odvodnenie

Odvodnenie rýchlostnej cesty sa rieši jej pozdĺžnym a priečnym sklonom a zahŕňa odvedenie zrážkových vôd z vozovky, cestných svahov a priľahlých pozemkov. Celý navrhovaný úsek rýchlostnej cesty bude vybavený cestnou kanalizáciou (obj. 501-00) umiestnenou v strednom deliacom páse. Do cestnej kanalizácie sú zaústené uličné vpusty umiestnené v odvodňovacom žľabe. Odvodňovací žľab bude lemovať spevnenú krajnicu rýchlostnej cesty, resp. vnútorný vodiaci prúžok. V miestach, kde sa bude budovať pozdĺžna drenáž, sa navrhuje jej zaústenie do uličných vpustov. Trativod pod stredným deliacim pásom sa vzhľadom na predpoklad budovania násypu z kvalitného vodopriepustného materiálu budovať nebude. Všetky vody z vozovky sa budú prečisťovať v odlučovačoch ropných látok a až následne budú ústiť do recipientov. Zrážková voda zo svahov telesa rýchlostnej cesty sa bude odvádzať do priľahlých recipientov priekopami v zárezoch a násypoch s privráteným svahom. Odvodnenie pláne vozovky sa zabezpečuje priečnym sklonom pláne 3 %. Odvodnenie ostatných pozemných komunikácií sa rieši povrchovými a podzemnými odvodňovacími zariadeniami v zmysle príslušných STN a platných vzorových listov.

Rýchlostná cesta R2 Pstruša – Kriváň

Miesto stavby: Banskobystrický kraj, okres Detva
Katastrálne územie: Vígľaš, Stožok, Detva, Kriváň
Druh stavby: novostavba
Kategória cestnej komunikácie: R 24,5/100

Základné údaje o stavbe:

Rýchlostná cesta

  • kategória: R 24,5/100
  • dĺžka: 10,375 00 km
  • zemné práce: výkop 7 093 m3, násyp: 1 752 178 m3

Križovatky rýchlostnej cesty

  • počet: 3
  • názvy: Pstruša, Detva a Kriváň

Cesta I. triedy

  • počet úprav: 3
  • kategória: C 9,5/70
  • dĺžka úprav: 2,600 km

Ostatné cesty

  • počet: 23

Mosty

  • počet: 13 nových
  • celková plocha mostov: 26 700,395 m2

Múry

  • počet: 3 (1 zárubný, 2 oporné)
  • celková dĺžka múrov: 272 m

Protihlukové steny

  • počet: 13
  • celková dĺžka: 10 380,11 m

Záver

Jednotlivé sídla na trase majú tendenciu ďalšieho rozvoja, ktorému pomôže vybudovanie modernej a kapacitnej pozemnej komunikácie. Veľký význam, najmä z hľadiska ekonomickej aktivity v tejto oblasti, bude mať opätovné oživenie či ďalší rozvoj ťažkého priemyslu v Detvianskom okrese, no rozvoj sa očakáva prakticky vo všetkých sídlach na trase. Z rekreačných oblastí dotknutých navrhovanou rýchlostnou cestou treba spomenúť najmä oblasť okolo vodnej nádrže Ružina.

Text vznikol v spolupráci s Jánom Ozoroczym, ktorý je vedúcim projektu R2 Pstruša – Kriváň v spoločnosti Strabag, s. r. o.
FOTO: Strabag

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby