Zvýšenie bezpečnosti dopravy na diaľniciach a rýchlostných cestách

Fenoménom týchto dní možno v odbore pozemných komunikácií nazvať zvodidlá. Tie sa na diaľniciach a rýchlostných cestách konečne po dlhom čase dočkali pozornosti, akú si taký významný prvok bezpečnosti zasluhuje.

Zvodidlá sa dočkali zásadnej rekonštrukcie, ktorou sa sleduje jediný cieľ, a to zvýšenie bezpečnosti. V súčasnosti sa začali stavebné práce na zvýšení bezpečnosti dopravy na piatich úsekoch rýchlostných ciest a diaľnic. Naša projektová spoločnosť CEMOS, s. r. o., mala možnosť zúčastniť sa na projektovej príprave stavby Zvýšenie bezpečnosti dopravy na diaľniciach a rýchlostných cestách na úseku R1 Trnava – Nitra. V súčasnosti spracúvame dokumentáciu na vykonanie prác (DVP) uvedenej stavby, stavby Diaľnica D1 Trnava – Križovatka Lúka (D1 v km 49,500 – 95,450) – Zvýšenie bezpečnosti dopravy na diaľniciach a rýchlostných cestách a stavby Diaľnica D1 Ivachnová – Važec (v km 437,458 – 482,500 D1) – Zvýšenie bezpečnosti dopravy na diaľniciach a rýchlostných cestách. V článku sa podrobnejšie zameriame práve na stavbu, v rámci ktorej sme sa podieľali na kompletnej projektovej príprave pred realizáciou aj v štádiu výstavby.

Zvýšenie bezpečnosti dopravy na diaľniciach a rýchlostných cestách na úseku R1 Trnava – Nitra

Všeobecný opis stavby

V rámci stavby ide o demontáž starých nevyhovujúcich zvodidiel a návrh osadenia nových oceľových a betónových zvodidiel s úrovňou zachytenia v zmysle platných technických noriem a predpisov na úseku rýchlostnej cesty R1 Trnava – Nitra. Predmetom stavby je úsek rýchlostnej cesty R1 v km 0,000 – km 38,177 a úsek privádzača R1A v km 0,000 – km 6,590 (pôvodne starý úsek rýchlostnej cesty spájajúci mesto Nitra s novým úsekom R1 PRIBINA). Celková dĺžka úseku rýchlostnej cesty a jeho privádzača je 44,767 km.

Predmetný úsek rýchlostnej cesty R1 Trnava – Nitra sa budoval a postupne uvádzal do prevádzky v niekoľkých úsekoch a etapách od roku 1975 až po rok 2007. Toto pomerne dlhé obdobie sa prejavilo aj na návrhu a realizácii záchytných bezpečnostných zariadení. Najstaršia časť úseku bola daná do prevádzky v roku 1980, čo prestavuje 30 rokov prevádzky. Zvodidlá na najstarších úsekoch sú už za predpokladanou fyzickou životnosťou a niektoré sú na jej hranici. Zvodidlá sú za hranicou morálnej životnosti, ktorú reprezentuje ich schopnosť zabezpečiť požadovanú bezpečnosť. Veľká časť záchytných bezpečnostných zariadení osadených v súčasnosti na predmetnom úseku rýchlostnej cesty R1 nezodpovedá požiadavkám na bezpečnosť v zmysle aktuálne platných noriem a predpisov.

Existujúce oceľové zvodidlá, ktoré sa osadili na rýchlostnej ceste R1 ešte v čase jej výstavby, nemajú stanovené úrovne zachytenia, ktoré predstavujú základný parameter zvodidla charakterizujúci jeho schopnosť zadržať automobil počas kolízie. Úroveň zachytenia zvodidla predstavuje overenú veľkosť bočného nárazu vozidla, ktorému je schopné zvodidlo vzdorovať bez toho, aby bolo prekonané vozidlom, a to pri zabezpečení požadovanej hodnoty prudkosti nárazu a prijateľnosti správania sa zvodidla.

Problémom týchto existujúcich záchytných bezpečnostných zariadení je aj ich zlý technický stav, pričom ich schopnosť vzdorovať nárazu vozidla nie je overená žiadnymi skúškami. Na predmetnej časti rýchlostnej cesty sa nachádzajú úseky, kde zvodidlá úplne chýbajú, takže vôbec nie je zabezpečená potrebná ochrana posádok vozidiel pred nárazom do prekážok popri rýchlostnej ceste. Podľa platných technických noriem treba navrhovať zvodidlá pri výške cestného násypu, čiže tam, kde sa v minulosti nenavrhovali. Pozdĺž ciest však bola vysadená zeleň, ktorá postupne prerástla do takých rozmerov, že v súčasnosti tvorí prekážku, pred ktorou je potrebné osadiť zvodidlo.

Navrhovaná výmena a doplnenie zvodidiel na rýchlostnej ceste R1 zabezpečí súlad bezpečnostných opatrení vo forme záchytných bezpečnostných zariadení s požiadavkami na bezpečnosť v zmysle v súčasnosti platných noriem a predpisov. Tým sa dosiahne bezpečnosť premávky z pohľadu ochrany účastníkov cestnej premávky a majetku v okolí rýchlostnej cesty podľa najnovších poznatkov.

Cieľom stavby je osadiť nový záchytný bezpečnostný systém, ktorý bude mať významný vplyv na bezpečnosť cestnej premávky v súlade s európskymi normami, ktoré sú súčasťou systému slovenských technických noriem.

Navrhované parametre zvodidiel
Základnými charakteristikami nových zvodidiel sú požadované úrovne zachytenia. Generálne sa pri strednom deliacom páse navrhujú oceľové zvodidlá pre úroveň zachytenia H2, pri krajniciach sa navrhujú oceľové zvodidlá pre úroveň zachytenia N2. Nie všetky miesta je však možné a odôvodnené chrániť osadením uvedených zvodidiel. Na stavbe je veľa lokálnych miest, pri ktorých sa navrhujú individuálne parametre zvodidiel. Ide predovšetkým o osamelé prekážky, napríklad mostné piliere. Popri nich sú navrhnuté betónové zvodidlá pre zvýšenú úroveň zachytenia H3.

Špecificky sa riešia prechody medzi jednotlivými typmi zvodidiel, predovšetkým prechody medzi oceľovým a betónovým zvodidlom. V týchto miestach treba osadiť prechodové úseky oceľových zvodidiel so zvýšenou tuhosťou, aby sa postupne pri prechode na betónové zvodidlo zvyšovala tuhosť oceľového zvodidla vzhľadom na to, že betónové zvodidlo je neporovnateľne tuhšie ako oceľové zvodidlo.

Navrhované zvodidlá
Zhotoviteľ stavby navrhol a investor následne schválil v rámci uvedenej stavby osadenie oceľových zvodidiel VOEST-ALPINE, ktorých výrobcom, prípadne dovozcom (pri niektorých typoch) je ELEKTROVOD ŽILINA, a. s. Tieto zvodidlá, označované aj Kremsbarrier, plne vyhovujú technickým požiadavkám stavby a spĺňajú všetky kritériá dané zákonom o stavebných výrobkoch a inými technickými predpismi na to, aby sa mohli osadiť na cestách na Slovensku. Všetky osadzované zvodidlá boli podrobené bariérovým skúškam nárazom skúšobnými vozidlami s kladným výsledkom.

Na stavbe sa osadia tieto typy zvodidiel:

Cestné oceľové zvodidlá Kremsbarrier:
JOZC KB 1 RN2 C – jednostranné oceľové zvodidlo cestné; úroveň zachytenia N2
JOZC KB 1 RH1 C – jednostranné oceľové zvodidlo cestné; úroveň zachytenia H1
JOZC KB 1 RH1 V – jednostranné oceľové zvodidlo cestné; úroveň zachytenia H1
JOZC KB 2 RH2 C – jednostranné oceľové zvodidlo cestné; úroveň zachytenia H2
JOZC KB 1 RH2 – jednostranné oceľové zvodidlo cestné; úroveň zachytenia H2
OOZC KB 2 MH2 C – obojstranné oceľové zvodidlo cestné; úroveň zachytenia H2
Mostné oceľové zvodidlá Kremsbarrier:
JOZM KB 2 RH2 – jednostranné oceľové zvodidlo mostné; úroveň zachytenia H2
JOZM KB1 RH2 BZ – jednostranné oceľové zvodidlo mostné; úroveň zachytenia H2
OOZM OSPNH4/H3 – obojstranné oceľové zvodidlo mostné; úroveň zachytenia H3
JOZMZ KB 1 RH2 K – jednostranné oceľové zvodidlo mostné zábradlové; úroveň zachytenia H2

Cestné betónové zvodidlá Doprastav:
JBZ DPS BZV/09 J-120 – jednostranné betónové zvodidlo; úroveň zachytenia H3
OBZ DPS BZV/09 O-100 – obojstranné betónové zvodidlo; úroveň zachytenia H2
JBZ DPS-BZV-J-81 – jednostranné betónové zvodidlo; úroveň zachytenia N2

Z prehľadu jednotlivých typov zvodidiel je zrejmé, že problematika návrhu zvodidiel na takom dlhom úseku cesty, akým je predmetná stavba, predstavuje pomerne zložitý problém. Sťažené podmienky návrhu zvodidiel predstavoval aj technický stav jestvujúcej komunikácie a jej technické parametre ovplyvnené prirodzeným opotrebovaním krajníc a stredových deliacich pásov. Tie treba upraviť tak, aby zvodidlá správne fungovali. Sprievodným javom správnej funkcie zvodidiel je aj dostatočná šírka nespevnenej časti krajnice cesty, do ktorej sa zvodidlo osadzuje. Možno konštatovať, že akokoľvek dobré oceľové zvodidlo osadené do nedostatočnej krajnice stráca svoj účinok. Preto sa na úsekoch, kde sa navrhuje nové zvodidlo, rozširuje krajnica tak, aby spolu so zvodidlom plnila požadovanú funkciu.

Na predmetnom úseku rýchlostnej cesty sa v nedávnom čase osadili nové zvodidlá, ktoré riešili bezpečnostnú otázku súvisiacu s modernizáciou dopravného značenia, prípadne s osadzovaním oplotenia rýchlostnej cesty. Ak tieto zvodidlá spĺňajú požiadavky platných predpisov, ponechávajú sa a integrujú do systému novonavrhovaných zvodidiel.

Ďalšie prvky záchytných bezpečnostných zariadení
Na zabezpečenie bezpečnosti sa na niektorých lokálnych miestach navrhujú tlmiče nárazu. Sú to bezpečnostné prvky, ktoré svojou funkciou nahrádzajú zvodidlo tam, kde je pred prekážkou nedostatočná dĺžka na jeho osadenie. Sú to predovšetkým miesta, kde sú osadené dopravné značky v jazykoch odbočovacích vetiev križovatiek. Navrhnuté tlmiče nárazu budú spojené s priľahlými úsekmi zvodidiel tak, aby v plnej miere zabezpečovali požadované zvýšenie bezpečnosti.

Vodiace prvky
Medzi konštrukčné prvky na zvýšenie bezpečnosti patria aj vodiace prvky. Na predmetnej stavbe sú to predovšetkým smerové stĺpiky. Tie sa v miestach osadených oceľových zvodidiel nahrádzajú tzv. zvodidlovými nadstavcami a v miestach osadenia betónových zvodidiel tzv. zvodidlovými betónovými odrážačmi.

Uvedené prvky sú navrhnuté tak, aby boli pre vodičov spoľahlivým sprievodcom hlavne v nočných hodinách, pretože uľahčujú bezpečné smerové vedenie vozidla po cestnej komunikácii.

Organizácia dopravy počas prác
Medzi sprievodné javy prebiehajúcej stavby patrí, samozrejme, aj obmedzenie dopravy na rýchlostnej ceste. Práve to predstavuje pomerne zložité a verejnosťou ťažko prijímané opatrenie. Treba si však uvedomiť, že bez toho sa dobrý úmysel správcu cesty nedá dosiahnuť. Na zabezpečenie dopravy počas prác sa vypracovala a riadne odsúhlasila projektová dokumentácia dočasného dopravného značenia. Skutočné uplatňovanie navrhnutej organizácie dopravy preukázalo, že pre plynulý priebeh prác a primerané obmedzenie dopravy bolo potrebné operatívne prehodnotiť navrhované riešenia. Tým sa sledovalo dosiahnutie kompromisu medzi požiadavkou zhotoviteľa na plynulý postup prác v požadovaných termínoch a potrebou správcu cesty zabezpečiť primeranú plynulosť dopravy počas stavebných prác.

Súhrnné informácie

V súčasnosti je rozostavaných 5 stavieb súvisiacich so zvýšením bezpečnosti na diaľniciach a rýchlostných cestách – ide o úseky diaľnic a rýchlostných ciest uvedené v tab. 1.

Záver

Uvedené stavby, ktorými sa má dosiahnuť zvýšenie bezpečnosti dopravy na diaľniciach a rýchlostných cestách, treba hodnotiť veľmi pozitívne tak z odborného, ako aj z užívateľského hľadiska. Technický stav existujúcich bezpečnostných zariadení je na veľmi nízkej úrovni. Realizáciou navrhovaných technických riešení sa bezpečnosť na predmetných úsekoch ciest zvýši zásadným spôsobom.

Uvedené stavby možno realizovať iba preto, že na ich financovanie sa použijú prostriedky z fondov Európskej únie, z Kohézneho fondu a Operačného programu Doprava (OPD) 2007 – 2013. Zaradenie týchto stavieb do OPD bolo zásadným kladným rozhodnutím Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR v zastúpení investorom, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
Celkovo sa týmto spôsobom výrazným spôsobom zvýši bezpečnosť na diaľniciach a rýchlostných cestách v celkovej dĺžke 174,213 km. Celkové náklady bez DPH predstavujú finančnú čiastku 80 574 332,04 € (pri predpokladanej hodnote 118 916 533,58 €).

TEXT: Ing. František Brliť
FOTO: CEMOS, s. r. o.

František Brliť je riaditeľom spoločnosti CEMOS, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.