Pavol Kollár: Investor musí neraz riešiť aj výstavbu siete, ktorej nie je vlastníkom

V investičnom procese existuje niekoľko kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú celkovú investíciu. Základným faktorom sú tzv. vyvolané investície, s ktorými musí investor vo svojej kalkulácii nákladov počítať.

Nie je tajomstvom, že iniciatívu investora si mnohí vysvetľujú ako príležitosť na realizovanie svojich zámerov. Politici chcú, aby sa riešili parky a chodníky, najnovšie aj škôlky a školy. Správcovia sietí požadujú rekonštrukcie svojich zanedbaných vedení. Ak chce investor naozaj realizovať svoju investíciu, neraz sa ocitne v bizarnej situácii, v ktorej okrem svojej investície musí riešiť aj výstavbu siete, ktorej nie je vlastníkom. Špecifické postavenie v tejto oblasti má vodárenská a kanalizačná sieť, ktorá je spravidla v danej lokalite absolútnym monopolom.

Donedávna mohol investor polemizovať s takouto myšlienkou: sieť si nechám a budem ju prevádzkovať alebo sieť si nechám a dám do správy alebo sieť jednoducho prevediem za symbolickú sumu do vlastníctva vodárne. Vlastnenie vodovodnej a kanalizačnej siete totiž neprinášalo investorovi žiadne výhody, pretože vlastník dominantnej siete bol vždy pripravený účtovať vlastníkovi pobočkovej siete iba maximálne sumy za dodávku pitnej vody a odvod vody splaškovej. Tu je dramatický rozdiel medzi majiteľmi elektrických a vodárenských sietí. Zatiaľ čo je zriadenie pobočkovej elektrickej siete možné aj z pohľadu ekonomického, pri kanalizácii a vodovode takáto možnosť nie je.

S účinnosťou od 1. 1.2022 môže byť vlastníkom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu už iba zákonom určený verejnoprávny subjekt (napr. obec). Pokiaľ výstavbu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie realizovala súkromná obchodná spoločnosť, je povinná ich vlastníctvo previesť na určený verejnoprávny subjekt.

Zákon neuvádza, že zmluva musí byť bezodplatná, ani nijak inak nešpecifikuje spôsob určenia odplaty za prevod vlastníckeho práva. Nie je preto vylúčené, že súčasťou zmluvy o prevode bude dojednanie o zmluvnej cene za prevod vlastníckeho práva k VV a VK. V praxi je však bežný model, v ktorom investor bezodplatne prevedie vybudované vodohospodárske dielo monopolnému hráčovi, čím fakticky buduje ďalej jeho dominanciu a dáva mu bezplatne do rúk predmet podnikania spolu s kmeňom zákazníkov.

Ide o výrazný zásah do základného práva nakladať s vlastným majetkom. Zákon de facto určuje konkrétny subjekt, ktorému musí VV a VK previesť, keďže nemožno predpokladať, že ktorákoľvek iná obec než obec, resp. obce, na ktorých území je VV a VK vybudovaná, by mala vzhľadom na svoju územnú pôsobnosť záujem ich nadobudnúť. Rovnako okruh oprávnených právnických osôb bude v konkrétnom prípade limitovaný. V praxi teda možno očakávať, že záujemca o prevzatie VV a VK do vlastníctva bude len jeden. Takto výrazne obmedzená disponibilita limituje možnosti vlastníka vyjednávať o podmienkach prevodu vlastníckeho práva vrátane ceny prevádzaného majetku na minimum.

Je potrebné si uvedomiť, že vodárenské spoločnosti sú tiež podnikateľské subjekty, ktoré sú schopné produkovať zisk. Nie je tajomstvom, že práve pre túto schopnosť boli v minulosti pokusy o ich privatizáciu.

Riešením daného stavu by mohla byť novela zákona, ktorá by donútila monopolistu splácať investíciu napríklad vo forme lízingu.

Pavol Kollár, konateľ skupiny IN GROUP