Váhostav v reštrukturalizácii

5. novembra 2014

„Pádom Doprastavu a Váhostavu do reštrukturalizácie môže byť ohrozená výstavba diaľnic“, ozvalo sa v hlavných správach. Ide ma poraziť. Čo je toto za komentár? Kde je hlbší zmysel tejto udalosti? Prečo komentátora nezaujíma, čo sa to tu vlastne deje? Včera Doprastav a TTS Grade a dnes Váhostav, mimochodom plný zákaziek mieri do reštrukturalizačného procesu, v ktorom sa legálne zbaví záväzkov, legálne okradne desiatky subdodávateľov, živiteľov rodín dostane do smútku a tu sa akože nič nedeje?

Desiatky subdodávateľov, ktorým vo Váhostave a Doprastave uviazli nezaplatené faktúry posunie čierneho Petra stavebninárom a výrobcom stavebných hmôt. Väčšina výrobcov stavebných hmôt dnes nedosahuje zisk a tak nezaplatené faktúry môžu spôsobiť ďalšie reštruktúry. Rozbieha sa domino efekt. Avšak tento nebude mať ozdravný účinok, ktorý by trh potreboval. Naopak, slovenské stavebníctvo posadí do ešte hlbšieho blata.

Slovenský stavebný trh by sa potreboval zbaviť prebytočných kapacít a konečne dostať normálne európske pravidlá. To sa ale nemôže stať, pretože naša legislatíva, nevedno prečo, počíta s možnosťou takmer nekonečného beztrestného reinkarnovania a tunelovania firiem, ktoré sa vykradnuté buď predajú bezdomovcom alebo sa v procese reštrukturalizácie zbavia dlhov, s možnosťou bezbrehého a v podstate ničím neobmedzeného vypaľovania investora v procese schvaľovania projektovej dokumentácie. Takto sa navzájom okrádame jeden druhého dokola už dvadsať rokov. Pardon mýlim sa, okrádame sa podstatne dlhšie. Arizácia, kolektivizácia, znárodnenie, privatizácia, reštrukturalizácia… Násobené a delené, sčítané a odčítané, ale nemenné a dookola sa opakujúce princípy zmeny vlastníkov spôsobom nám vlastným. Tu niekde asi tkvie aj naše historické zaostávanie za západom.

Chápem prečo nekoná „ľavicová“ vláda, ale nechápem, prečo sa aspoň tá neschopná a rozhádaná opozícia nechytí takejto témy, keď počínanie veľkých firiem a ich majiteľov a oligarchov navidomoči ohrozuje existenciu tisícok ľudí.

Otázky typu : „Prečo by sa mal majiteľ Váhostavu tešiť na zisky z nových zákaziek, keď okradnutým chudákom budú exekútori predávať strechy nad hlavou?“ alebo : „Prečo aspoň nenavrhnúť novelu zákona, ktorou by sa veritelia stali majiteľmi Váhostavu a mohli profitovať z jeho uzdravenia?“ opozícia nevedno prečo nekladie. Radšej bude odvolávať premiéra, prestupovať zo strany do strany, zamykať a nahrávať sa navzájom a zažívať ďalšie debakle.

Stavebníctvo na Slovensku je jedno mimoriadne postihnuté odvetvie. Ale nie je na tom nič divného. Je skutočným obrazom toho, čo sme. Na Slovensku dnes nie je zdravej stavebnej firmy. Je to okrem iného dôsledok korupcie, nevymožiteľnosti práva a zlých alebo neexistujúcich pravidiel. Bolo by na čase, aby sa konečne niekto z politikov, alebo politických strán otázkou odberateľsko- dodávateľských vzťahov na Slovensku zaoberal komplexne.

Politikmi obľúbené HDP ako nosná ekonomická veličina nie je chlieb. A zlepšenie podnikateľského prostredia tým, že odbúrame administratívnu náročnosť, čoho výsledkom bude asi len založenie, ale aj likvidácia „jednoeurovej eseročky“ do 24 hodín iste nie je cesta. Dnes máme HDP na obyvateľa 7 násobné oproti roku 1989 a nežije sa nám lepšie.

Stavebníctvo je naša realita a posledné príklady dôsledkov zlého zákona o reštrukturalizácii, ktorí umožní anulovať dlhy a z veriteľov spraví iba sprosto okradnutých / nehovoriac o tom, že títo chudáci ešte odviedli aj DPH a dlžník DPH od štátu dostal / a azda aj bezdomovcov a nie nových majiteľov reštrukturalizovaného podniku, iba podtrhuje nutnosť doplniť politický slovník o nové témy.