Východ napreduje
Galéria(1)

Východ napreduje

Priemyselný park Humenné – Gutmanovo, Humenné – Chemes, Kechnec, Spišská Nová Ves, Strážske – Chemko, Veľký Šariš, Bardejov, Bzotín, Kežmarok, Košice-Pereš, Michalovce, Moldava, Poprad, Levoča, Rožňava – priemyselné parky východného Slovenska. Sú realitou, prípadne sa ňou čoskoro stanú. Východné Slovensko sa pomaly prebúdza. Napriek tomu, že ekonomické ukazovatele stále svedčia o bezútešnej situácii predovšetkým v číslach nezamestnanosti, prvé injekcie v podobe investícií do priemyslu už na východ prišli. Ostáva na miestnych, ako dokážu svoj región rozvíjať.

Situácia vo východoslovenskom regióne je naďalej konfrontovaná pretrvávajúcou regionálnou disparitou. Mladá, vzdelaná kvalifikovaná pracovná sila sa prejavuje migračnými tendenciami do bohatších regiónov, západoeurópske nevynímajúc. Zmena v pravidlách poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom, ktorá uprednostňuje investorov prichádzajúcich do zón s najvyššou mierou nezamestnanosti, bola pozitívnym impulzom na rozvoj tohto regiónu.

Východoslovenský región má svoj potenciál zakomponovaný v tradičných priemyselných odvetviach, ako sú hutníctvo, strojárstvo, chémia, textilná výroba alebo spracovanie dreva. „Vieme identifikovať priestor na spoluprácu, poznáme nevyužité kapacity, investorov. Dokážeme optimálne a vyvážene diverzifikovať v celom regióne. Naším „tromfom“ je vzdelaná a pritom nízkonákladová pracovná sila. Spolu s ňou ambície samosprávnych orgánov na všetkých stupňoch vytvárať také podmienky, aby sa cez nových investorov znižovala nezamestnanosť, zvyšovať HDP tak, aby bol tento región pre investorov atraktívny,“ hovorí Ing. Juraj Augustín, generálny manažér regionálneho rozvoja U.S.Steel Košice a výkonný riaditeľ EDC (Economic Development Center).

Toto centrum vzniklo pri spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., ako útvar, ako záväzok zo strany americkej spoločnosti na základe akvizičného dokumentu medzi vládou SR, VSŽ Košice a U. S. Steel Corporation z novembra 2000. Centrum aktívne pôsobí v oblasti regionálneho rozvoja s kompetenciou na priťahovanie priamych zahraničných investícií, s teritoriálnou pôsobnosťou pre región východoslovenského kraja. Dodnes prinieslo na východné Slovensko šestnásť zahraničných investorov, pričom kvantifikácia investičného prínosu hovorí o hmotnom investičnom vklade viac ako 120 mil. USD. Pri plnom rozbehnutí výroby by tieto etablované spoločnosti mali vytvoriť viac ako 2 600 nových pracovných príležitostí.

Zahraniční investori pri rozhodovaní o umiestňovaní výrobných aktivít do priestoru strednej a východnej Európy nikdy neuvažujú iba o jednej lokalite. Často sa rozhodujú aj v rámci cezhraničných dimenzií. Vyhodnocujú sa podmienky, ktoré región ponúka, či už právne, daňové, investičné, nákladovosť výroby, stav infraštruktúry a pod. Na základe nich sa prijímajú strategické rozhodnutia. Východné Slovensko v tomto smere trpelo a dosiaľ trpí hendikepom nedobudovanej dopravnej infraštruktúry. Je tu citeľný paradox rozvoja dopravnej logistiky prostredníctvom maďarskej diaľničnej siete, s napojením sa do systému v neďalekom maďarskom Miškovci. „Domnievam sa, že prekážkou rozvoja bola nevyvážená informačná aktivita zodpovedných štátnych inštitúcií. Dôkazom toho je skutočnosť, že veľkí a strategickí investori sa etablovali najmä v blízkosti hlavného mesta. Neboli k nám usmerňovaní dokonca ani tí strategickí investori, ktorí v konečnom dôsledku ani neboli tak bytostne závislí od diaľničnej siete. Nechcem tým však povedať, že sa nám investori vyhýbali. Mnohí sa rozhodli pre podnikanie v tomto regióne, a dokonca nepožadovali nijaké investičné stimuly,“ tvrdí J. Augustín.

Súčasná investičná situácia tak zrejme nie je až taká neradostná, ako ju vykresľujú hospodárske a štatistické výsledky. Aj pre flexibilitu a diverzifikovanosť investičného potenciálu v regióne ju možno vnímať pozitívne. Výrobný program, resp. komodita nie je pre príchod investorov rozhodujúca. Možno využívať tradičné odvetvia. Východ však má potenciál aj na osvojovanie si nových technológií, prirodzene, s vyšším podielom miery pridanej hodnoty. Rozhodujúcim faktorom je však fenomén zvyšovania regionálnej úrovne cez prílev nových investorov, nových pracovných príležitostí a znižovanie miery nezamestnanosti. Poslední, ktorým EDC asistovalo pochádzajú z Austrálie, zo Spojených štátov amerických, zo Švédska a pripravuje sa oznámenie investície pochádzajúcej z Holandska. Okrem skúseností z tradičných odvetví je citeľný aj zásobník ambicióznej a mladej pracovnej sily, ktorá sa chce na otvorenom trhu práce presadiť.

Druhou stranou mince však ostáva eliminácia odchodu týchto pracovných síl a rozvoj jej potenciálu práve v rámci regiónu. Spomedzi registrovaných 22 lokalít priemyselných parkov a zón na východe Slovenska dosahuje iba jediný, Kechnecký priemyselný park potrebné parametre a na východe je zatiaľ bezkonkurenčný. „Pred nami je časovo obmedzené dvoj- až trojročné obdobie, ktoré treba maximálne využiť na pritiahnutie ďalších investorov. Slovensko, resp. náš región už možno nebude môcť profitovať z nízkonákladovej pracovnej sily a daňových reforiem. V podmienkach Ukrajiny a Rumunska je tento ukazovateľ ešte nižší, Rumunsko má takisto rovnú daň, ktorá je dokonca len 15 percent. Vychádzajúc z vývojových trendov, náš región by mohol, hoci to znie paradoxne, byť aj akousi „výhybkou“ na expanziu do Rumunska, ktoré je v pozícii čakateľa na vstup do EÚ, resp. na Ukrajinu, za predpokladu jej proreformného vývoja. Neznamená to, že by investori mali naše územie opustiť. Mohlo by byť pre nich výhodné etablovať sa v regióne východného Slovenska a pragmaticky využívať výhody, ktoré v spomínaných krajinách existujú,“ konštatuje J. Augustín.

Východné Slovensko pre svoju pestrosť a mnohotvárnosť prírodných krás má potenciál stať sa atraktívnou destináciou turistov. Problém, ktorý má však spoločný aj s ostatnými regiónmi, je jeho slabá propagácia. Výrazný deficit v oblasti ubytovacích služieb a v ponuke služieb hotelového ubytovania vyššieho štandardu, cítiť nielen v Košiciach, ale aj v celom regióne. Náročnejší zahraničný návštevník v podstate ani nemá možnosť ubytovať sa v zariadeniach medzinárodného hotelového reťazca. Mestá ponúkajú viaceré lokality zahraničným investorom zo segmentu cestovného ruchu. Musia však poskytnúť viaceré garancie. „Deklarovanie záujmu už musí mať konkrétnejšiu investičnú podobu. Zahraniční investori majú možnosť vložiť svoje zdroje aj do projektu budovania turistických parkov, jeden z nich už má svoju konkrétnu podobu,“ myslí si J. Augustín.

Samosprávne útvary už pochopili, že ak si regionálny rozvoj nezabezpečia vlastnými silami, môže tempo rozvoja stagnovať a hrozí, že investori začnú odchádzať. Súčasné obdobie je poznamenané najmä konštituovaním nového vnímania funkcie útvarov regionálneho rozvoja na VÚC. „Cítiť aj zásadný obrat filozofie komunikácie štátnej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu – SARIO, ktorá požaduje spätnú väzbu potrieb regiónu. Zdá sa, že agentúra sa stala otvorenejšou k ostatným partnerom na investičnom trhu. Ukončilo sa obdobie uzavretia sa do seba a SARIO sa rozhodlo cez efektívnejšie monitorovanie investičných projektov zvyšovať tvorbu HDP a životnú úroveň aj na východnom Slovensku,“ dodáva J. Augustín.

Zdá sa, že východné Slovensko v zahraničí zaujalo. Zvýšený záujem je zo strany rakúskych, anglických, talianskych, severoamerických aj španielskych investorov. „V júni očakávame veľkú skupinu amerických investorov z USA. Potenciálni investori majú záujem etablovať sa v tunajšom regióne nielen z dôvodu zákazníckych väzieb na naše U. S. Steel Košice, s. r. o. Záujem je však aj z iných sektorov. Záujem investorov nás napĺňa oprávneným optimizmom. Vyžaduje si to však veľa práce a trpezlivosti. Investičné rozhodnutia sa nerodia z noci do rána a niekedy ich realizácia pre rozličné okolnosti nezávisí len od našej snahy a profesionality,“ uzatvára J. Augustín.

Katarína Dudáková
Foto: EDC