Znamená práca na živnosť vyšší plat a nižšie odvody?

image 65706 25 v1

Desaťtisíce ľudí namiesto toho, aby boli riadnymi zamestnancami, pracujú na živnosť. Každý deň chodia do práce ako ostatní ľudia, len nedostávajú výplatu, ale dávajú svojmu zamestnávateľovi faktúru, ktorý im ju prepláca.

Takýto spôsob spolupráce je výhodný jednak pre firmy a z krátkodobého hľadiska aj pre zamestnanca. Firma má so živnostníkom oveľa menej administratívnej práce ako so zamestnancom a predovšetkým je pre ňu lacnejší. Za každého zamestnanca musí zamestnávateľ okrem hrubej mzdy platiť aj odvody v celkovej výške 35,2 percenta z hrubého platu. Ak napríklad zamestnanec dostáva hrubú mzdu vo výške 700 eur, svojho zamestnávateľa stojí ďalších 246,40 eura. Okrem toho musí firma prispievať zamestnancom aj na stravné lístky, platiť im diéty či preplácať prvých desať dní práceneschopnosti.

Na čo nemá živnostník nárok?

Keďže živnostníci si musia platiť dane aj odvody sami, firmy, pre ktoré pracujú, nemusia za nich odvádzať navyše ďalšie peniaze. Ak živnostník zarobí 700 eur, firma mu pošle túto čiastku a nikde inde už nemusí nič platiť. Čiže aj v prípade, že živnostník dostane celkovú cenu práce, teda hrubú mzdu navýšenú o odvody zamestnávateľa, je pre firmu výhodnejšie využiť živnostníka. Živnostník nemá nárok na stravné lístky či dovolenku. Firma mu zároveň nemusí preplácať prvých desať dní v prípade choroby ani poskytnúť platené voľno na návštevu lekára. To všetko sú pre firmu náklady navyše.

Vyšší čistý príjem?

Pre mnohých zamestnancov je zase lákavá predstava práce na živnosť pre vyšší čistý príjem. Vďaka paušálnym výdavkom a spôsobu výpočtu odvodov platia živnostníci v porovnaní so zamestnancami výrazne nižšie dane aj odvody. Zostane im preto vo vrecku viac peňazí. Napríklad zamestnancovi s hrubou mzdou 1 000 eur zostane v čistom 762 eur. V prípade, že by tento zamestnanec pracoval na živnosť a firma by mu vypláca celkovo 1 352 eur, teda toľko, koľko ju dnes reálne stojí, zaplatil by na daniach a odvodoch mesačne priemerne 348 eur. Jeho čistý mesačný príjem by tak bol 1 004 eur. Mesačne by si polepšil o 242 eur, pričom by firmu stál rovnako ako doteraz.

Falošní živnostníci (ne)dobrovoľne

Predovšetkým pre tieto výhody využíva podľa zistení Štatistického úradu SR prácu na živnosť asi 100-tisíc ľudí, ktorí by inak mali byť zamestnancami. Nie všetci falošní živnostníci si však kariéru podnikateľa vybrali dobrovoľne. Mnohí z nich na to pristúpili, pretože v opačnom prípade by zostali bez práce. Mnohí zamestnávatelia totiž živnostníkov preferujú, pretože je pre nich jednoduchšie a lacnejšie najať živnostníka, ako niekoho zamestnať. Navyše, prepustiť živnostníka je oveľa jednoduchšie ako zamestnanca. Zamestnancov totiž chráni Zákonník práce a môžu dostať výpoveď len podľa presne daných pravidiel. Po zvýšení odvodov pre živnostníkov v minulom roku sa navyše mnohí živnostníci začali pozerať po možnosti založiť si spoločnosť s ručením obmedzeným. Vďaka založeniu firmy môžu ušetriť ďalšie peniaze na odvodoch. Tento rok však vláda zaviedla daňové licencie, ktoré bude potrebné zaplatiť prvýkrát začiatkom roku. Podnikanie sa tým predraží. Pocítia to najmä firmy, ktoré dlhodobo neplatili žiadne dane. Pracovať na živnosť však nemusí byť vždy v poriadku. „Práca na živnosť, prípadne s využitím jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, nemusí byť v súlade s ustanovením Zákonníka práce o závislej činnosti. Nie každá práca sa tak dá vykonávať formou živnosti či spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby hrozilo riziko právneho konfliktu práve s týmto ustanovením,“ vraví Jana Mesárová z personálnej spoločnosti McROY Slovakia.

Okrem právnej stránky musia falošní živnostníci počítať aj s tým, že nízke odvody sa im v budúcnosti môžu vypomstiť v podobe nižších dávok zo Sociálnej poisťovne a nízkeho dôchodku. Výška dávok a dôchodku sa totiž priamo odvíja od výšky odvodov, ktoré si živnostníci platia. „V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ tvrdí riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Ak by v tomto roku požiadal o dôchodok živnostník, ktorý si celý život platil minimálne odvody, dostal by penziu približne vo výške 222 eur. Priemerný dôchodok pritom dosahuje približne 400 eur. A ak ochorie živnostník, ktorý si platí najnižšie možné odvody, dostane v tomto roku v prípade 30-dňovej práceneschopnosti nemocenskú dávku vo výške 201 eur. Zamestnanec s priemerným platom pritom dostane dávku vo výške 410 eur. Minimálne odvody si na Slovensku pritom platí až takmer 90 percent zo všetkých živnostníkov. Živnostníci, ktorí sa obávajú nízkych dávok a dôchodku, môžu okrem povinného sociálneho poistenia uzatvoriť aj dobrovoľné poistenie. Rovnako ako pri povinnom poistení, aj pri dobrovoľnom poistení existuje minimálny vymeriavací základ. To znamená, že živnostník, ktorý uzatvorí dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie, musí do poisťovne posielať navyše aspoň 133,42 eura. Zamestnanec s hrubým platom 800 eur, ktorý prejde na živnosť, pričom bude dostávať celkovú cenu práce, a okrem povinného poistenia si bude platiť aj dobrovoľné odvody, získa dávky v približne rovnakej výške, ako keby zostal zamestnancom. V tomto prípade mu odvody pohltia zo mzdy mesačne 323,19 eura a jeho priemerná mesačná daň bude vo výške 4 eur. Jeho čistý príjem preto dosiahne 754,41 eura. V porovnaní s platom zamestnanca bude v čistom dostávať o 133 eur viac. Ak by si neplatil dobrovoľné odvody, jeho zisk by bol takmer dvojnásobný. V takom prípade by však musel počítať s výrazne nižšími dávkami, ako keď bol zamestnancom. Falošní živnostníci však môžu doplatiť na svoje podnikanie v prípade pracovného úrazu. Keďže nie sú zamestnaní, za takýto úraz nezodpovedá firma, pre ktorú pracujú, ale zodpovední sú sami. To znamená, že nedostanú ani žiadne odškodnenie. Keďže živnostníci si neplatia ani úrazové poistenie, nemôžu získať úrazové dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Živnostník ako zamestnanec v mnohých firmách

Mesárová odhaduje, že na Slovensku využíva živnostníkov namiesto zamestnancov asi 10-tisíc firiem. „Využívanie jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným je podľa nás výrazne nižšie a nemalo by dosiahnuť ani 10 percent z objemu falošných živností,“ dodala. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať na živnosť alebo si chcú založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, musia počítať s tým, že v porovnaní so zamestnaním im pribudnú povinnosti. Za zamestnanca všetky daňové a odvodové povinnosti vykonáva zamestnávateľ. Zamestnanec sa nemusí starať, či firma, pre ktorú pracuje, odviedla odvody alebo nie. Keďže odvody musí platiť zamestnávateľ, aj v prípade, že by tak neurobil, má zamestnanec nárok na všetky dávky.  Sociálna poisťovňa či zdravotná poisťovňa bude prípadný nedoplatok vymáhať od zamestnávateľa. Živnostníci si však musia odvody platiť sami. Každý mesiac musia posielať peniaze do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne. Zároveň musia viesť účtovníctvo alebo evidenciu a sami podávajú daňové priznanie a platia daň. Ak živnostník nezaplatí správnu sumu do Sociálnej poisťovne, hrozí mu, že v prípade choroby nedostane dávky. Ak bude dlhovať zdravotnej poisťovni, nebude mať napríklad nárok na kúpele. Poisťovne navyše všetky dlhy od živnostníkov vymáhajú. A ak sa dlh dostane až k exekútorovi, môže suma, ktorú bude musieť podnikateľ nakoniec zaplatiť, výrazne narásť.

Ako sa zmení príjem pri práci na živnosť?

Pán Milan pracuje za 800 eur mesačne. Zamestnávateľ mu ponúka, že môže začať pracovať na živnosť, pričom mu bude vyplácať celkovú cenu prácu, čo je 1 081,60 eura. Pokiaľ pracuje ako zamestnanec, odvody mu mesačne pohltia 107,20 eura a daň 71,42 eura. V čistom mu tak každý mesiac príde na účet 621,38 eura. Ak by pristúpil na ponuku zamestnávateľa a začal pracovať na živnosť, každý mesiac by dostával na účet 1 081,60 eura. Z týchto peňazí by musel sám platiť odvody a daň. Ak by využil paušálne výdavky, musel by pri takomto príjme posielať do Sociálnej poisťovne mesačne 137,07 eura (prvý rok by bol od platenia sociálnych odvodov oslobodený) a do zdravotnej poisťovne 57,89 eura. Celkovo by mu tak odvody mesačne pohltili 194,96 eura. Jeho celoročná daň by dosiahla 354,11 eura, čo je priemerne 29,51 eura mesačne. Jeho mesačné náklady na dane a odvody by tak dosiahli 224,47 eura. To znamená, že by mu v čistom zostalo 857,37 eura. Každý mesiac by tak v porovnaní so súčasnosťou bol jeho čistý príjem vyšší o 235,75 eura. Úspora na odvodoch sa však prejaví aj na nižších dávkach zo Sociálnej poisťovne. Ak zostane zamestnancom, dostane v prípade 30-dňovej choroby nemocenskú dávku vo výške 416 eur. Keď sa stane živnostníkom, dostane pri rovnako dlhej práceneschopnosti 215 eur, čo je o 201 eur menej ako v prípade zamestnanca. Navyše, v prvom roku podnikania, keďže nebude povinne nemocensky poistený, nebude mať ako živnostník nárok na žiadnu nemocenskú dávku, pokiaľ sa nepoistí dobrovoľne. Prácu na živnosť by tento človek pocítil aj pri žiadosti o dôchodok. Kým je zamestnancom, jeho plat sa pohybuje približne na úrovni priemernej mzdy, takže za každý odpracovaný rok sa jeho penzia zvýši o približne 10,25 eura. Ako živnostník s minimálnymi odvodmi dostane za každý odpracovaný rok len niečo nad päť eur. To znamená, že ak napríklad zamestnanec celý život dostáva priemernú mzdu, dostane po 40 odpracovaných rokoch dôchodok približne 420 eur. Ak by však celý život pracoval na živnosť, dostal by len približne 220 eur.

Uprednostniť prácu na klasický pracovný pomer?

Ponúka zamestnancovi v slovenských podmienkach najvyššiu pracovnoprávnu ochranu, a to od výpovednej lehoty a odstupného cez limitovanie nadčasov až po ochranu pred neoprávnenou výpoveďou. Nevýhodou je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré na Slovensku pri tomto type zmlúv platí. Výsledkom je nielen nižší čistý príjem v porovnaní s celkovými nákladmi práce (tu existuje viacero online kalkulačiek, ktoré dokážu tieto rozdiely pomerne spoľahlivo prepočítať), ale často aj nemožnosť získať zamestnanie na klasickú pracovnú zmluvu. Mnohé firmy si totiž takto človeka nemôžu dovoliť zamestnať a preto radšej volia spoluprácu so živnostníkmi.

Uprednostniť prácau na živnosť?

Medzi výhody patria vyšší čistý príjem pri rovnakej celkovej cene práce, vyššia flexibilita, možnosť pracovať pre viaceré firmy (klientov) naraz alebo možnosť vôbec si získať prácu. Nevýhodou je vyššia administratíva (takýto človek si sám musí viesť účtovníctvo, platiť odvody a pod.), absentujúca pracovnoprávna ochrana zakotvená v Zákonníku práce či ručenie celým majetkom.

Založiť si s. r. o.?

Výhody a nevýhody sú veľmi podobné ako pri živnostiach. Asi najzásadnejším rozdielom je fakt, že spoločník v s. r. o. neručí celým svojím majetkom. Pri s. r. o. treba navyše počítať aj s vyššou mierou administratívy a ťažším vstupom do podnikania, keďže základný vklad už nestačí iba deklarovať, ale je potrebné ho mať reálne aj k dispozícii. Výhodou môže byť aj možnosť nižšieho odvodového zaťaženia s. r. o. než v prípade živnosti a klasického pracovnoprávneho pomeru, to ale za cenu nižšieho poistného krytia a sociálnej ochrany takto pracujúceho človeka.

Kedy musím začať platiť odvody?

V apríli si chcem založiť živnosť. Musím začať platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne hneď? A v akej výške?

Odvody do zdravotnej poisťovne musíte začať platiť ihneď po založení živnosti. Výška odvodov sa vám vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje v tomto roku 402,50 eura. Z tejto sumy budete mesačne platiť 14 percent, čo je 56,35 eura. Poistné sa platí mesačne pozadu vždy do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. To znamená, že poistné za apríl musíte zaplatiť do 8. mája. V prípade, že 8. deň mesiaca pripadne na víkend alebo sviatok, posunie sa termín na zaplatenie odvodov na nasledujúci pracovný deň. Pri zdravotnom poistení však platíte len preddavky. Budúci rok vám zdravotná poisťovňa spraví zúčtovanie a ak bude váš skutočný vymeriavací základ na základe dosiahnutého príjmu vyšší ako minimálny vymeriavací základ, budete jej musieť odvody doplatiť. Od odvodov do Sociálnej poisťovne sú začínajúci živnostníci počas prvého roka oslobodení. Ak si tento rok založíte živnosť, nemusíte do Sociálnej poisťovne až do júla budúceho roku posielať žiadne peniaze. V júli budúceho roku vám vznikne povinné dôchodkové poistenie, ale len za predpokladu, že váš tohtoročný príjem bude vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo je v tomto roku 4 830 eur. Budúci rok bude táto suma ešte vyššia. O tom, či musíte platiť povinné odvody do Sociálnej poisťovne, rozhoduje váš celkový hrubý príjem zo živnosti pred odpočítaním výdavkov a nezdaniteľných častí. Výška odvodov, ktoré budete musieť platiť, závisí od dosiahnutého príjmu v tomto roku. Minimálne odvody, čo musia platiť všetci živnostníci, ktorí sú povinne poistení, sú v tomto roku vo výške 133,42 eur. Keďže v budúcom roku minimálny vymeriavací základ znovu vzrastie, mierne vzrastú aj minimálne odvody. Napriek tomu, že až do júla budúceho roku nebudete musieť platiť povinné odvody do Sociálnej poisťovne, môžete sa poistiť dobrovoľne. V opačnom prípade nebudete mať počas tohto obdobia nárok na nemocenské dávky a obdobie, počas ktorého si nebudete platiť odvody, sa vám nezapočíta ani do dôchodku. Ak sa poistíte dobrovoľne na dôchodkové a nemocenské poistenie, budete musieť mesačne platiť do Sociálnej poisťovne minimálne 133,42 eura. Môžete si však zvoliť aj vyšší vymeriavací základ a potom budete platiť viac.

Oplatia sa mi paušálne výdavky?

Som živnostník. Môj hrubý príjem v roku 2014 dosiahne asi 16 000 eur a skutočné výdavky by mali dosiahnuť 6 000 eur. Okrem toho zaplatím na odvodoch 2 300 eur. Je pre mňa výhodnejšie využiť skutočné výdavky alebo sú lepšie paušálne?

Paušálne výdavky dosahujú 40 percent z príjmov. Od roku 2013 je však stanovená maximálna suma, ktorú si týmto spôsobom možno odpočítať. Za rok si týmto možno znížiť svoj daňový základ o 5 040 eur. To je aj váš prípad, čo znamená, že vo forme paušálnych výdavkov si môžete odpočítať najviac 5 040 eur. Okrem paušálnych výdavkov si môžete daňový základ znížiť aj o zaplatené odvody vo výške 2 300 eur a nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá je v roku 2014 na úrovni 3 803,33 eura. To znamená, že ak využijete paušálne výdavky, váš daňový základ dosiahne 4 856,67 eura a na dani budete musieť zaplatiť 922 eur. V prípade, že využijete skutočné výdavky vo výške 6 000 eur, môžete si okrem nich odpočítať takisto zaplatené odvody vo výške 2 300 eur a nezdaniteľnú časť základu dane 3 803,33 eura. Váš daňový základ v takom prípade dosiahne 3 896,67 eura. Na dani preto budete musieť zaplatiť 740 eur. V porovnaní s využitím paušálnych výdavkov ušetríte na daniach 182 eur. Ak sa však rozhodnete pre skutočné výdavky, budete musieť viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Pri paušálnych výdavkov postačuje jednoduchá evidencia o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach. Ak nemáte zásoby a pohľadávky, tak len spíšete do tabuľky svoje príjmy. Pri skutočných výdavkoch je v prípade daňovej evidencie potrebné evidovať okrem príjmov aj výdavky a viesť evidenciu o hmotnom a nehmotnom majetku a evidenciu o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. Ak zvládnete daňovú evidenciu aj sami bez pomoci účtovníka, je pre vás lepšie využiť skutočné výdavky. V prípade, že by ste museli platiť účtovníkovi za vypracovanie evidencie alebo za vedenie účtovníctva, je možné, že výdavky na tohto účtovníka by boli vyššie ako úspora na daniach. V takom prípade by bolo lepšie využiť paušálne výdavky. Spôsob uplatnenia výdavkov sa však odrazí aj na výške odvodov, ktoré musíte platiť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Ak si zvolíte paušálne výdavky, bude váš vymeriavací základ vyšší, a preto budete musieť mesačne na odvodoch platiť 269,11 eura. V prípade skutočných výdavkov výška mesačných odvodov dosiahne 245,53 eura. Mesačne tak budú vaše odvody nižšie o 23,58 eura.

Ako si mám založiť živnosť?

Aby ste mohli podnikať, potrebujete živnostenské oprávnenie. To vydáva živnostenský úrad v postavení jednotného kontaktného miesta. Živnostenské oprávnenie vám vydá jednotné kontaktné miesto podľa vášho bydliska. Zvyčajne sa nachádza v okresnom meste. Na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení musí žiadateľ splniť všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti a uhradiť správny poplatok vo výške päť eur za každú voľnú živnosť (elektronické ohlásenie voľnej živnosti je bez poplatku). Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť (preukazuje sa výpisom z registra trestov). Ako živnostník sa musíte zaregistrovať na daňovom úrade a vo svojej zdravotnej poisťovni. Tieto inštitúcie však nemusíte osobne navštíviť, ale vybavíte to na jednotnom kontaktnom mieste. Takisto vám tu sprostredkujú aj výpis z registra trestov, ktorý je potrebný na začatie podnikania.

Čo ak nezaplatím odvody včas?

Občas sa stane, že nemám dosť peňazí na to, aby som zaplatil odvody, a preto ich platím neskôr. Hrozí mi za to pokuta? V prípade, že sa omeškáte s platbou do Sociálnej poisťovne, tá vám predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Suma penále pritom nemôže presiahnuť sumu nezaplatených odvodov. Ak zaplatíte neskôr zdravotné poistenie, môže od vás poisťovňa za každý deň pýtať úrok z omeškania. Ten je vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, minimálne však 15 %. Ak budete Sociálnej poisťovni dlhovať viac ako 5 eur, poisťovňa vám odmietne vyplatiť niektoré dávky. Zdravotná poisťovňa vám v prípade dlhu zase nepreplatí kúpele či plánovanú operáciu.

*Zdroj: McROY Slovakia

TEXT: Peter Matula

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.