Prečo začalo stavebníctvo rásť?

image 68188 25 v1

Na pozícii šéfa spoločnosti Xella pre strednú a východnú Európu je od 1. mája 2014, no skúseností so stavebným trhom na Slovensku má nepomerne viac. Hovorí, že tento rok na ňom eviduje pozitívne signály, ale ako pragmatik si stále kladie otázku, prečo je to tak.

Prečo je to teda tak?

Neviem odhadnúť, či príčinou rastu slovenského stavebníctva bola len teplá zima alebo je to reálne oživenie. V každom prípade Xella Slovensko oproti minulému roku rastie a vyzerá to, že porastie aj najbližšie mesiace. Rast by sa mohol prejaviť nielen v infraštruktúre, na ktorú tlačí vláda, ale aj v oblasti rezidenčného a nerezidenčného stavebníctva.

Máte spoľahlivé indikátory?

Makroekonomický vývoj ukazuje, že rastie ekonomika, klesá nezamestnanosť, s čím súvisí príchod nových investorov. Ak budú ľudia veriť, že bude lepšie, tak budú aj viac investovať. Navyše, hypotéky sú dnes veľmi výhodné, čo zvyšuje schopnosť ľudí zaplatiť stavby. Rád by som tiež veril, že ľudia budú stavať z kvalitných materiálov.

Je tento vývoj pozitívny aj v porovnaní so susedným Českom?

V Česku sú očakávania stále negatívne a vývoj stavebníctva je nastavený veľmi konzervatívne. Na Slovensku by sa však stavebníctvo mohlo konečne odraziť od dna.

Leto na Slovensku však nebolo príliš priaznivé. Bolo slabšie aj v porovnaní s minulým rokom. Aj tak ste optimista?

Vývoj stavebnej produkcie v lete logicky odzrkadlil posun výstavby v dôsledku teplej zimy. Viacero stavebných projektov sa začalo o niekoľko mesiacov skorej, ako sa pôvodne plánovalo. Na druhej strane, pozitívne makroekonomické indikátory naznačujú, že stavebníctvo by mohlo rásť aj vďaka rastu dopytu.

Pre mnohých kríza stále nedoznela. Ako to bolo u vás – aké opatrenia ste museli urobiť?

Xella urobila viacero opatrení na úsporu nákladov a zatvorením závodu v Šaštíne dokonca znížila výrobné kapacity na Slovensku. Dnes zostal iba závod v Zemianskych Kostoľanoch, pričom časť spotreby sa zásobuje z Moravy. Pri kvalite sme však nerobili žiadne kompromisy. Ytong je prémiová značka výnimočného produktu.

Vaše výrobky sú drahšie ako konkurenčné. Udržali ste to aj počas krízy?

Cena odzrkadľuje kvalitu našich výrobkov a služieb. V priebehu krízy cena klesala, ale vždy sa držala nad úrovňou našej konkurencie.

Je to pre firmu výhodné?

Nemôže byť každý lacný či priemerný. Musia byť aj drahšie firmy s vyššou kvalitou pre koncového spotrebiteľa. Ľudia majú rôzne potreby – niekto chce stavať za malé peniaze a veľmi úsporne, iní zase chcú veľmi kvalitné výrobky, aby stavba vydržala niekoľko generácií. V konečnom dôsledku kúpa kvalitného riešenia nakoniec stojí menej prostriedkov ako lacnejšia alternatíva. My sa snažíme našim klientom predávať nielen obyčajné tvárnice, ale poradiť im, ako celú stavbu postaviť systematicky a nakoniec lacnejšie, ako je to v prípade nesystémového riešenia. Zmena musí nastať aj vo vedomí ľudí. Dôležité je, aby človek zostal racionálny. Ako príklad uvediem zatepľovanie. Ak niekto chce zatepľovať, musí si odpovedať na otázku, či sa mu to oplatí. Znižovanie spotreby energie prostredníctvom zatepľovania je najmä politická agenda, ale v prvom rade je nutné zistiť, či je to nutné, koľko na tom usporím a či sa v zateplenom dome budem cítiť príjemnejšie.

Táto otázka čiastočne súvisí aj s faktom, že podľa smernice Európskej únie budú musieť mať všetky novopostavené domy od roku 2020 nulovú spotrebu energie. Je to na Slovensku reálne?

Tá smernica je v mnohom prínosná, ale treba sa opýtať, či bude výhodná aj ekonomicky. Inovácia by nemala byť príliš drahá, ale mala by prihliadať na novú kvalitu života a nižšie náklady na bývanie a výstavbu.

Ako to prebieha v Xelle? Čo všetko sa dá vo vašich produktoch zlepšovať?

Stratégia inovácie produktov spočíva v tom, ako ich urobiť ešte efektívnejšie a kvalitnejšie. Ytong je napríklad známy svojimi vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami. Aj to je jedna z vecí, ktoré ešte chceme zlepšovať. Iný druh inovácie spočíva v rozširovaní portfólia o riešenia, ktoré prinesú hodnotu zákazníkovi. A my chceme rozširovať kvalitu a rozsah služieb. Ak je spotrebiteľ ochotný za ne platiť, tak ich aj dostane.

Kde máte vývojové centrum?

Komplexné inovačné centrum pre celú skupinu zaoberajúce sa zmenami vstupných materiálov sa nachádza v Berlíne, ale o inováciu sa snažíme aj v rámci Slovenska. Posledné slovo má však Berlín. Je to garancia, že riešenie je určite kvalitné.

Vaše referencie sú typologicky veľmi rozmanité – od bytových domov cez obchodné centrá až po sakrálne priestory. Ako sa to dá obsiahnuť?

Nechceme sa sústrediť len na široké spektrum architektúry, ale aj na jej čiastkové oblasti. Nedávno sme na trh uviedli nový druh stropov a uvažujeme aj o ďalších vynovených produktoch. Chceme substituovať iné druhy materiálov.

Ktoré?

Dnes pracujeme na viacerých prvkoch rodinných domov, ktoré zatiaľ nemáme v ponuke, ale kladieme si aj otázku, či by naše výrobky neboli vhodné napríklad aj do infraštruktúrnych projektov.

Vráťme sa k situácii na stavebnom trhu. Ako sa firma takejto veľkosti dostane k zákazke a ako potom spolupracuje s realizátormi, aby bola spokojnosť na obidvoch stranách?

Sú rôzne možnosti, ako prísť k zákazke. Máme silnú značku a časť objednávok k nám príde priamo od ľudí, ktorí idú stavať a už vedia, že chcú Ytong. Druhou možnosťou je, že aktívne hľadáme stavbu. V tomto prípade pracujeme s architektmi, projektantmi, developermi… Diskutujeme s nimi o výhodách a aplikácii našich produktov. Samozrejme, stavebná firma je kľúčový element v celom procese. Tam je namieste otázka, či má daná firma skúsenosť s Ytongom.

A keď nemá?

Máme prepracovaný systém školení, pričom stavebnú firmu veľmi rýchlo naučíme, ako pracovať s materiálom. Veľmi často ideme aj priamo na stavbu a podporíme stavebnú firmu. Môžeme sa oprieť o kvalitný personál, ktorý našim produktom a stavebným riešeniam rozumie. A potom je dôležité, aby stavebná firma ponúkala riešenia pre koncového spotrebiteľa.

O vaše získané zákazky sa určite zaujímajú aj ďalší výrobcovia. Dá sa na Slovensku konkurenčný boj zvládnuť transparentne?

Ak myslíte na korupčné prostredie, pre nás je táto otázka zodpovedaná. Sme medzinárodná firma bez skrytých zdrojov. Musíme ísť stratégiou kvality – služieb, výrobkov a ľudí… Musíme byť lepší ako tí, ktorí chcú korumpovať. Samozrejme, korupcia okolo nás existuje. Kto o tom nehovorí, buď klame, alebo je politikom, ktorý o tom nechce hovoriť. My to nepotrebujeme, snažíme sa reagovať tým, čo vieme robiť najlepšie – kvalitným stavebným materiálom.

K zákazkám sa teda dostanete bez väčších problémov?

To je asi viac otázka pre stavebné firmy. Ako výrobcovia stavebných materiálov nie sme tomuto tlaku natoľko vystavení.

Sú tieto prejavy v centrále vašej spoločnosti kontrolované?

Nejde ani tak o kontrolu ako o kultúru firmy. Vo vedení je jednoznačná filozofia, že nebude podporovať nežiaduce javy, ako je korupcia.

Aké ďalšie limity vidíte na slovenskom stavebnom trhu?

Neviem, či je to len problém Slovenska, ale zo strany firiem mizne stavovská česť. U mladých ľudí sa vytratila hrdosť, že sú murári. A tento trend je aj v západnej Európe – všetci chcú robiť v službách. Bežne sa dnes stretávame s tým, že murárov robia ľudia, ktorí včera pracovali ako pekári či roľníci. A to je veľká slabina Slovenska – je tu slabší vzdelávací proces, pričom dopyt po pracovných silách nereflektuje ponuku na trhu práce.

Môžete to nejako ovplyvniť?

V tejto situácii je úlohou dodávateľov stavebných materiálov pomôcť stavebným firmám pri školení ich pracovníkov, čím však suplujeme úlohu stredných škôl, kde sa tieto postupy učia. V takom Rakúsku je kvalita pracovnej sily vyššia ako u nás a stavby potom aj tak vyzerajú. Žiaľ, na Slovensku ľudia uverili, že lacné je dobré.

Stále vyhráva ten, kto dá menšiu cenu?

Veľmi závisí od typu stavebníka. V prípade stavieb financovaných z verejných zdrojov je často cena hlavné, dokonca jediné kritérium výberu. Lacnejší výrobok väčšinou znamená, že má kratšiu životnosť a zároveň väčšiu rizikovosť. V súkromnom sektore vidieť, že ak ľudia stavajú pre seba alebo s víziou dlhodobej existencie firmy, významne zohľadňujú aj kvalitu.

Ktoré segmenty stavebného trhu budú napredovať v najbližšom období?

Očakáva sa rast v rezidenčnom sektore, čiastočne aj v obchodných centrách a dá sa predpokladať aj ďalší rozmach kancelárií.

Aj napriek rastúcej miere neobsadenosti?

Nové kancelárie sa však darí obsadzovať a sledujeme aj rast dopytu po lepších štandardoch kancelárií. Trendy naznačujú, že Slovensko je veľmi konkurencieschopné v rôznych centrách „zdieľaných“ služieb. Pracovná sila na Slovensku je kvalitná a viac flexibilná vzhľadom na manažment ako napríklad v Rakúsku alebo v Českej republike.

Dotknime sa aktuálnej politickej situácie – môžu sankcie Ruska ovplyvniť aj slovenský stavebný svet?

Zatiaľ smerujú sankcie k iným odvetviam ako k stavebníctvu. Treba podotknúť, že na Slovensku je len veľmi málo výrobcov stavebných materiálov, ktorí predávajú svoje výrobky na ruskom trhu. Na druhej strane, eskalácia napätia sa môže dotknúť vlastníckych vzťahov. V tom prípade môžu utrpieť medzinárodné spoločnosti (vrátane Xelly), ktoré majú obchodné aktivity aj v Rusku. Ak by bol nejaký zásah, tak vplyv sankcií môžeme pocítiť prostredníctvom poklesu investičnej aktivity. Navyše, môže sa to dotknúť aj nášho výrobného závodu v Rusku.

Čo by sa stalo, keby ste prišli o svoje majetky aj investície?

To je skôr otázka na manažment v našej centrále.

Do vedenia Xelly ste nastúpili začiatkom mája 2014. S akými očakávaniami ste tam prišli?

Primárnym očakávaním je rast ziskovosti spoločnosti. Hlavný potenciál teraz nevidím na strane nákladov, hoci aj tam budú programy, ale v raste tržieb. Ako predávať viac a drahšie. Na túto misiu sa pozerám z perspektívy Slovenska, Čiech a Rakúska.

Máte na to aj termín?

Je to spojené s celkovou stratégiou spoločnosti, ktorá je naplánovaná do roku 2017. Ľuďom teda hovorím, ako bude vyzerať Xella o tri roky – aká bude spoločnosť z hľadiska tržieb, ziskovosti a jej pozície na trhu. Ako je vnímaná navonok, s akými ľuďmi a stratégiami.

Priniesli ste si vlastný, nový tím alebo budete svoje vízie napĺňať s pôvodným personálnym obsadením?

Som veľmi pozitívne prekvapený kvalitou tímu, ktorý má Xella Slovensko. Preto zatiaľ neuvažujem o zmenách v personálnej oblasti, ale chcem doplniť jasnú stratégiu, určiť programy na zvýšenie ziskovosti a pomôcť tímu pri vytváraní väčších hodnôt pre konečného spotrebiteľa.


Ing. Patrik Polakovič, MBA  (36 rokov)
Od mája 2014 generálny riaditeľ Xella pre strednú a východnú Európu so zodpovednosťou za aktivity v Českej republike, Rakúsku a na Slovensku. Do apríla 2014 pôsobil v spoločnosti Holcim (Slovensko), a. s., v ktorej prešiel počas deviatich rokov rôznymi pozíciami. Posledné štyri roky pôsobil na pozícii marketingového a obchodného riaditeľa a člena predstavenstva. Predtým pôsobil tri roky na pozícii riaditeľa divízie transportbetónu.

text: Ľudovít Petránsky     

foto: Dano Veselský

Článok bol zverejnený v časopise ASB.

Komentáre