asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Poplatok za rozvoj: Bratislava a okolie na najvyšších sadzbách, ostatné krajské mestá sú opatrnejšie

17.03.2017

Novela zákona priniesla nové výnimky, iné zrušila. Platiť sa bude aj za rodinné domy a developeri sa stále obávajú vynútených investícií.

Písanie zákonov je hra so slovami a exaktnými vyjadreniami, aby nebolo možné rôzne vyloženie jednotlivých ustanovení a formulácií. V prípade zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj urobil jazykový škriatok svoju prácu hneď v názve zákona. Spojenie poplatok za rozvoj vyvoláva totiž asociáciu nenásytného zlého developera, ktorý za to, že mu vôbec bolo dovolené niečo postaviť, musí zaplatiť. Naopak, výraz poplatok na rozvoj, alebo ešte lepšie príspevok na rozvoj, by omnoho lepšie vystihoval iniciatívu, s ktorou pred niekoľkými rokmi prišli sami developeri. Gabriel Tóth, hovorca Penta Investments, zdôrazňuje: „Ako developer, ktorý má záujem na slovenskom trhu pôsobiť dlhodobo, sme od začiatku podporovali myšlienku upraviť poplatky či investície do verejnej infraštruktúry zákonom.“ Zároveň dodáva: „Avšak prijatý zákon má v tejto podobe viacero zásadných nedostatkov.“

Chýbali pravidlá
Je všeobecne známe, že vyschnuté pokladne bratislavských mestských častí aj magistrátu zachraňujú väčší či menší investori, ktorí rovnako s väčšou či menšou ochotou prispievajú na rôzne viac či menej vynútené investície. Nové kruhové objazdy, svetelné križovatky či detské a školské ihriská vznikajú zo súkromných peňazí. Proti iniciatíve samospráv dohodnúť sa s developermi na takýchto príspevkoch nemožno nič namietať, azda iba toľko, že chýbali jasné pravidlá hry. Druhým dôležitým aspektom výstavby je zásadný rozdiel medzi veľkým investorom a individuálnym stavebníkom. Ten prvý do lokality prichádza s niekoľkými stovkami bytov v jednom komplexe, nákupným centrom či veľkou administratívnou budovou. Tým druhým, ktorých sú tisíce, sa podarilo najmä v okolí krajských miest postupne vybudovať satelitné prstence. Rodinné domy na minimálnych parcelách sa tam rozprestierajú do podoby novodobých horizontálnych králikární. Dohodnúť sa s veľkým investorom je omnoho jednoduchšie. Nehovoriac o tom, že „vynútené“ investície zrealizované developerom majú veľkú výhodu – sú vybudované rýchlo, efektívne a hospodárne. Na rozdiel od verejných zákaziek podliehajúcich verejnému obstarávaniu, kde sa takéto prívlastky dajú použiť naozaj len ojedinele. O zúfalstve miestnych samospráv, ktorým pribudli v krátkom časovom úseku stovky obyvateľov bez toho, aby sa prihlásili na trvalý pobyt, zato s dvomi autami a dvomi školopovinnými ratolesťami a s očakávaním, že obec zariadi všetko od udržiavaných a osvetlených ciest cez škôlky, školy až po funkčnú kanalizáciu, sa už popísalo mnoho článkov. Tiež sú známe snahy niektorých starostov zaviesť pomocou všeobecne záväzného nariadenia akýsi dobrovoľný príspevok stavebníkov do obecnej kasy – tieto pokusy sa však skončili neúspechom. Platby odvíjajúce sa od veľkosti nadzemných podlažných plôch sa preto javia ako racionálne a spravodlivé.

Za rodinný dom tisíce eur
Špecifickosť slovenského priestoru sa prejavila aj v zrode zákona o poplatku za rozvoj. Neprebehla žiadna verejná ani odborná diskusia či právna analýza. Narýchlo naskicovaný a doslova nedonosený zákon, ktorý sa dostal do parlamentu ako návrh dvoch poslancov – primátorov Igora Chomu zo Žiliny a Richarda Rašiho z Košíc –, bol v roku 2015 v národnej rade schválený, prezidentom podpísaný a v celej svojej nedokonalosti mal od 1. 11. 2016 vstúpiť do platnosti. Aby mohli mestá a obce vyberať poplatok, ktorého horná hranica sa vyšplhala na 35 eur za každý (aj začatý) 1 m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, museli prijať všeobecne záväzné nariadenie. V Bratislave, kde je pretlak investorov a ich potenciálny finančný „výtlak“ najvyšší (a najmä o tieto peniaze, ako sa ukazuje, v podstate ide), sa rozprúdila medzi mestskými časťami a magistrátom diskusia o tom, ako sa inkasovaný balík peňazí prerozdelí. Do tohto procesu na konci roku 2016 vstúpila novela zákona, ktorá s platnosťou od 1. 1. 2017 priniesla niekoľko zásadných zmien. „Asi najvýznamnejšou je to, že poplatok sa nebude vyberať pri rekonštrukcii či modernizácii bytoviek. To zahŕňa aj zatepľovanie,“ uvádza Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja. Dodáva: „A tiež to, že sa zrušila výnimka pre rodinné domy s výmerou podlahovej plochy do 150 m2.“ Zrušenie výnimky pre rodinné domy bude mať výrazný pozitívny dosah na príjmy z poplatku pre bratislavské mestské časti s prevažujúcou individuálnou bytovou výstavbou. Vo svojich pripravovaných „VZN-kách“ napríklad Záhorská Bystrica, Devín, Devínska Nová Ves, ako aj Jarovce a Čunovo počítajú so spoplatnením stavieb na bývanie v najvyššej sadzbe. Pri štandardnom rodinnom dome, ktorý bežne presahuje spomínaných 150 m2, si stavebníci budú musieť nachystať sumu viac ako 3 000 eur na poplatok. Spornou novinkou je odpočítateľná plocha 60 m2 z celkovej plochy, z ktorej sa poplatok bude vypočítavať. V praxi to opäť zvýhodňuje stavebníkov rodinných domov, ktorí do územia prinášajú väčšiu záťaž ako bytové domy. V prípade bytoviek sa totiž odpočítateľná plocha uberie z kompletnej podlahovej plochy, takže úľava na jeden byt vyjde v prepočte len na niekoľko metrov.

V Nitre aj Trenčíne bez poplatku
Veľmi zaujímavé bude sledovať, ako budú jednotlivé samosprávy hospodáriť so získanými prostriedkami a najmä, či individuálni stavebníci budú následne dohliadať na hospodárnosť a transparentnosť vynaložených prostriedkov. Igor Kňazovický zo sekretariátu miestneho úradu vo Vajnoroch priblížil, ako sa chystajú tieto financie využiť: „Na zákonom stanovený účel, čiže na občiansku vybavenosť – školy, škôlky, dopravnú infraštruktúru. Prostriedky budú prúdiť na účelový fond mestskej časti, ktorý zriadime na tento účel.“ Na budovanie infraštruktúry sú podľa jeho slov pripravení: „... už máme stavebné povolenia aj na nadstavbu štyroch tried škôlky, aj na dostavbu štyroch tried školy. Priebežne budeme dopĺňať najmä dopravné projekty a projekty na občiansku vybavenosť v prospech obyvateľov mestskej časti. Je to aj v prospech záujemcov o kúpu bytu od investora,“ dodáva. Podobne sa vyjadril aj Jozef Krúpa, starosta mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica: „Poplatok bude zavedený na celom území mestskej časti, sadzby budú také, ako ich poslanci schvália. Účel použitia určuje zákon a prioritne sú to kapitálové výdavky v oblasti materského a základného školstva, ciest a verejných priestranstiev. O použití financií budú rozhodovať poslanci pri schvaľovaní rozpočtu a o každej investícii informujeme v našich infokanáloch, na webe, v novinách, na Facebooku a v miestnom rozhlase.“ Okresné mesto Senec sa tiež chystá zaviesť poplatok na celom území mesta vo výške 20 eur za 1 m2. Použitie takto získaných financií spresnila Martina Ostatníková, tlačová hovorkyňa mesta: „Na výstavbu a rekonštrukcie škôl, škôlok, na zdravotnícke zariadenia, čističku odpadových vôd, cyklochodníky k lokalitám a pod. Na developeroch zostanú náklady vyplývajúce z podmienok daných k stavebnému povoleniu. Všetko ostatné bude zabezpečené z rozpočtu mesta alebo z eurofondov, dotácií a pod., prípadne v závislosti od rokovaní s developermi.“ Hovorca mesta Žilina Pavol Čorba na otázku, či mesto plánuje zaviesť poplatok, odpovedal kladne s tým, že mesto zatiaľ nemá schválené všeobecne záväzné nariadenie a výška poplatku a spoplatnené územia ešte budú predmetom posudzovania. Zaujímavá je situácia v Nitre, kde príchod novej automobilky a súvisiaca výstavba vyvolali dopyt po nehnuteľnostiach zo strany developerov aj koncových klientov. K poplatku však mesto pristupuje len veľmi opatrne, nechce investorov odplašiť. Za mesto sa vyjadril Andrej Jančovič z útvaru propagácie a cestovného ruchu mestského úradu v Nitre: „Mesto Nitra neplánuje zavedenie miestneho poplatku za rozvoj, keďže prichádza veľký investor a ďalší noví investori.“ Uviedol, že získať tieto prostriedky od veľkých investorov a zároveň im dávať nejaké úľavy na daniach by bolo kontraproduktívne. „Radšej nezavedieme ten poplatok, aby sme investorov prilákali a potom budeme uvažovať, v ktorom roku by bol poplatok zavedený. Čo sa týka investícií, mesto bude investície realizovať z vlastného rozpočtu, ale uchádzať sa tiež bude o dotácie z eurofondov, resp. iných dotačných zdrojov. Mesto je kapacitne pripravené na dobudovanie infraštruktúry,“ doplnil Andrej Jančovič. Vydýchnuť si môžu aj stavebníci na východe Slovenska. Hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová potvrdila, že „v tomto roku sa bude realizovať len zber informácií zo stavebných úradov a útvaru hlavného architekta mesta Košice.“ Primátor Trenčína Richard Rybníček považuje poplatok za rozvoj v princípe za dobrý nápad: „Ide o systém, ako developerov a stavebníkov primäť k tomu, aby sa citlivejšie správali k verejnému priestranstvu a konali i nad rámec svojich aktivít.“ Mesto však poplatok neplánuje zaviesť. „V tomto štádiu je však táto myšlienka, ako to už býva zvykom, pokrivená politickými záujmami. Snahy politikov robiť z tejto témy koalično-opozičný boj v parlamente je nezmysel,“ vysvetľuje trenčiansky primátor. Nepozdáva sa mu ani spoplatňovanie stavebníkov rodinných domov. Hranicu výnimky, ktorú medzičasom novela zrušila, by posunul až na 300 m2 podlahovej plochy. „Predstavme si rodinný dom, ktorý má prízemnú podlahovú plochu 10 × 8 m a ďalšie podlažie tiež 10 × 8 m. Nejde o žiadnu haciendu, ale úplne bežný rodinný dom, no už by pri súčte oboch podlahových plôch (160 m2) podliehal poplatku za rozvoj. Toto sa mi zdá byť zbytočne tvrdé,“ zdôvodnil svoj postoj Richard Rybníček.


Skleník ako kuriózna výnimka
Ako sme už uviedli, od poplatku sú oslobodené údržby, opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie bytových domov, kde sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a tiež iných stavieb, pri ktorých sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania (§ 3 ods.3 písmeno a) a b)). V prípade, že sa obyvatelia bytového domu chystajú na celkovú významnú obnovu spojenú napríklad s nadstavbou objektu (stačí viac ako 25 m2) či doplnením nových balkónov do bytov, sa situácia mení. Výnimku dostali okrem rôznych sociálnych, školských, cirkevných a iných verejnoprospešných stavieb aj tie, ktoré budú slúžiť na športové účely či skleníky, alebo stavby na pôdohospodársku produkciu, či s využitím na skladovanie tejto produkcie do rozlohy 1 000 m2. Ojedinelá a mimoriadne presná špecifikácia podľa písmena f): „stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2, ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou,“ zase vyvoláva dojem konkrétneho lobistického záujmu. Platiť poplatok nebudú ani tí, ktorých stavba sa zo zákona považuje podľa osobitného predpisu za tzv. významnú investíciu. Juraj Suchánek ešte upozorňuje: „Novela tiež znížila spodný limit poplatku. Ak obec, mesto či v Bratislave mestská časť poplatok schváli, jeho výška môže byť od 3 do 35 eur. Pôvodný limit bol od 10 do 35 eur. Obec ďalej po novom nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby. Zmien je, samozrejme, viac. Niektorými sa upravili chyby v zákone, od iných možno očakávať ďalšie zmätky pri uplatnení zákona v praxi. A niektoré nezrovnalosti z predchádzajúceho obdobia zákonodarcovia úplne odmietli riešiť, hoci sme na ne upozorňovali.“

Penta dala na cesty 31 miliónov
Z pohľadu veľkých investorov ide najmä o možnosť vzniku dvojitého finančného zaťaženia stavebníkov. Ani novela totiž nevyriešila duplicitu platieb cez poplatok a tiež cez financovanie vyvolaných investícií. Podľa zákona (§ 11 ods. 2) bude môcť obec poplatok použiť na zariadenia starostlivosti o deti či na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, sociálne bývanie, zdravotnícke či školské zariadenia a zariadenia slúžiace na praktické vyučovanie, verejne prístupný park, úpravu verejnej zelene a na miestne komunikácie, parkovacie plochy a technickú infraštruktúru. „Zákonodarcovia sa v prechodnom ustanovení novely sami pokúsili odstrániť neželanú duplicitu. Ustanovili, že predmetom poplatku za rozvoj nie je ,stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2.‘ Podľa nášho názoru tak zákonodarca predpokladal, že obce po prijatí novely a zároveň po zavedení poplatku už nebudú takéto povinnosti stavebníkovi ukladať, keďže budovanie infraštruktúry budú zabezpečovať sami z výnosu z poplatku. V tomto duchu bude IUR komunikovať aj s obcami a stavebnými úradmi, aby tieto neuvádzali do rozhodnutí požiadavky nad rámec zákona,“ vysvetľuje Juraj Suchánek a upozorňuje, „problematické stále ostanú vynucované investície v konaniach, v ktorých územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po 30. 12. 2016. Rovnako problematický ostáva súbeh vynútených investícií ukladaných s odvolaním sa na cestný zákon, keďže § 11 ods. 2 písm. g) zákona zahŕňa len miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie a technickú infraštruktúru.“ Gabriel Tóth z Penty na možné duplicitné platby reaguje: „Ak poplatky vyplývajúce zo zákona nahradia doterajšie vyvolané investície do infraštruktúry, ktoré pokrývali samotní developeri, môže sa v praxi stať, že mestá nebudú mať dostatok zdrojov na vybudovanie novej infraštruktúry, teda nových ciest, križovatiek či chodníkov. Napríklad, len v rámci projektu Bory sme preinvestovali do verejnej infraštruktúry cca 31 miliónov eur a táto infraštruktúra nám obslúži cca 625 000 m2 hrubej podlažnej plochy nadzemných podlaží. To znamená, že na 1 m2 to je investícia cca 49 eur. Konkrétne sme v tomto prípade budovali hlavne nadradenú cestnú infraštruktúru – zjazdy z diaľnice D2, štátnu cestu II/505, päť veľkých okružných križovatiek atď.“ Igor Kňazovický z Vajnor približuje zámer tejto mestskej časti: „Rozvojový poplatok sa chystáme vyberať ako nový poplatok s presne určeným účelom využitia, čo sa nebije s vyvolanými investíciami na pozemku investora. Pri dopravných a iných investíciách mimo pozemku investora sa to bude určite primerane zvažovať v našej stavebno-dopravnej komisii. Bude to záležať aj na rozsahu a dosahu investície na verejný priestor.“ O tom, že investície developerov často presahujú hranice ich vlastných pozemkov a dokonca aj oblasť možného použitia vyberaného poplatku za rozvoj, hovorí aj Peter Bečár, managing director Point Park Properties pre strednú a východnú Európu: „Je zvykom, že sa podieľame na rozširovaní infraštruktúry, ktorá je však vyžadovaná priamo alebo nepriamo na prevádzkovanie danej industriálnej zóny. Často sú takéto zóny mimo intravilánu obcí, bez akejkoľvek cestnej či technickej infraštruktúry. A preto si ako developeri musíme takúto základnú infraštruktúru vybudovať sami a na vlastné náklady. Následne z toho často profitujú aj obyvatelia zo širokého okolia, takže prínos poplatku za rozvoj je pri logisticko-industriálnom developmente často otázny.“
Inštitút urbánneho rozvoja sa veľmi intenzívne venuje tomuto zákonu a jeho transparentnosti.

Náklady len v zmysle zákona
V otvorenom liste z 2. 12. 2016 poslancom a primátorovi Bratislavy, teda ešte pred prijatím novely, upozorňoval IUR vedenie mesta na fakt, že developeri investovali len za posledných päť rokov viac ako 50 miliónov eur. „Išlo najmä o náklady na rozširovanie verejnej cestnej infraštruktúry, budovanie križovatiek, kruhových objazdov, cestných svetelných signalizácií, prekládky technickej infraštruktúry, rozširovanie verejných distribučných sietí (napr. vodovody, plynovody, zberače atď.), budovanie nových chodníkov, parkov, zelene, dary na opravu sociálnej infraštruktúry (škôlky, školy, športové zariadenia a pod.).“ V liste sa tiež zdôrazňuje, že „z týchto nákladov je však len časť ukladaná v zmysle zákona, a to v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, a iba pri výstavbe pozemných komunikácií a ich zmene vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného diela, a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Ostatné investície vynakladajú stavebníci nad rámec svojich zákonných povinností. Opakujú sa prípady takých úprav komunikácií, ktoré výrazne presahujú zákonom oprávnené požiadavky. V týchto prípadoch je priťaženie spôsobené stavbou (obvykle v jednotkách percent) z celkového objemu dopravy. V uvedených prípadoch sú navyše požadované investície násobne vyššie ako prípadný poplatok za rozvoj pri maximálnej sadzbe za danú stavbu. Vo všeobecnosti tam, kde je takýto miestny poplatok zavedený, sa stavebník podieľa týmto príspevkom na financovaní investícií do majetku, ktorý obvykle patrí samospráve alebo inej osobe a slúži verejnosti. Očakávame preto, že po jeho zavedení bude obec pripravovať verejnú infraštruktúru pre stavebníkov tak, aby sa nové stavby jednoducho len ‚pripájali‘ na verejnú infraštruktúru.“ Juraj Suchánek intenzívne komunikoval s ministerstvom financií, s viacerými poslancami NR SR, ZMOS-om, ako aj s primátorom Bratislavy a starostami mestských častí Bratislavy. „Každý z týchto subjektov má na poplatok prirodzene odlišný názor, a preto nám je ľúto, že novela zákona neprebehla pod gesciou ministerstva, ale ako poslanecká novela zákona. Štandardný proces vrátane pripomienkového konania by určite prispel k vyššej kvalite novely,“ konštatuje. V liste ešte upozorňuje na riziko súvisiace so zavedením uvedeného systému na území Bratislavy. Podľa neho je otázna schopnosť Bratislavy ako hlavného mesta, resp. mestských častí, v dostatočnom predstihu pripravovať územie na záťaže vyvolané novými projektmi vrátane pripojenia nových stavieb na infraštruktúru. Veľkí developeri združení v IUR v liste vyslovujú obavu nad tým, kto bude budovať zvyšné vyvolané investície – prekládky sietí, zberače, väčšie vyvolané investície nad rámec zaťaženia podľa dopravno-kapacitného posúdenia, a to bez ohrozenia času plánovanej kolaudácie nových stavieb. Mnohí developeri majú skúsenosti aj s výstavbou mimo Slovenska. Suchánek k tomu dopĺňa: „V zahraničí je bežné, že sa stavebník finančne podieľa na rozvoji dotknutého územia. A zároveň je bežné, že keď začína stavať svoj projekt, napája sa rovno na hotovú infraštruktúru a nemusí riešiť rozširovanie križovatiek, budovanie vodojemu a pod. Ak toto nebude splnené, je otázne, prečo sa vlastne zákon o miestnom poplatku za rozvoj prijal. Nie je to len vec developerov, ako sa zvyčajne nesprávne prezentuje. Ak v obci postavia novú časť ulice občania v rámci individuálnej výstavby, rovnako by mali očakávať, že budú mať hneď aj chodník, poriadnu cestu a že pred ich domom bude verejné osvetlenie. Developer má jedinú možnosť – ísť so svojím projektom tam, kde to samospráva vie zabezpečiť. Občan svoju nespokojnosť môže vyjadriť aj v komunálnych voľbách. To, že ide o veľkú zodpovednosť, si mnohé mestá a obce uvedomili a poplatok sa bude až na výnimky odvádzať len v Bratislave a obciach v okolí.“

Vysoké náklady na predevelopment
Zvažovanie lokality podľa spoplatnených území môže mať vplyv najmä na segment logistiky. Martin Baláž, riaditeľ pre prenájom a výstavbu spoločnosti Prologis v Českej republike a na Slovensku, sa vyjadril diplomaticky: „Teoreticky by tento poplatok mohol spôsobiť spomalenie rozvoja niektorých developerov a viesť k menšiemu záujmu o logistické a priemyselné priestory zo strany zahraničných investorov, a to predovšetkým v lokalitách, kde príslušná obec zvolí vyšší poplatok, a pri firmách, ktoré operujú s nižšími maržami. Je však potrebné zdôrazniť, že náklady na výstavbu nehnuteľností a nájomná cena sú pre zákazníkov len dva z mnohých rozhodujúcich faktorov.“ Dodáva, že Slovensko je jedinou krajinou v strednej Európe, ktorá tento poplatok zaviedla. „Každá krajina má však svoj vlastný daňový systém. Bude zaujímavé sledovať, či obce budú tieto získané prostriedky investovať do zlepšenia infraštruktúry a podpory ďalšieho rozvoja alebo ich použijú len ako dodatočný príjem do obecného rozpočtu,“ upozorňuje Martin Baláž. Peter Bečár z P3 otvorene pripúšťa, že poplatok môže mať vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska v tomto segmente: „V oblasti výstavby industriálnych komerčných nehnuteľností to ovplyvní výber pozemkov a lokalít, teda aj ďalšiu výstavbu a cenotvorbu pre konečného užívateľa. P3 ako spoločnosť pôsobiaca v 11 krajinách s aktívnou výstavbou v štyroch krajinách precízne zohľadňuje rozširovanie svojho portfólia a pri nákupe pozemkov zohľadňuje všetky faktory. Pri rozširovaní našich aktivít to ovplyvní náš výber lokalít na Slovensku.“ Slovensko napriek svojej výhodnej polohe zápasí so silnou konkurenciou – Českou republikou, Poľskom a Rumunskom. „Každé znevýhodnenie môže spomaliť rozširovanie logistických parkov, ktoré sú veľmi dôležite pre výrobné, ale aj pre retailové spoločnosti. Klienti v oblasti výrobných a logistických hál tieto faktory proaktívne porovnávajú. Už pri selekcii krajín, kde nové projekty chcú umiestniť, zisťujú celkovú štruktúru nákladov. Porovnávanie nákladovosti a benefitov lokalít je základom výberu, a to súvisí aj s oblasťou daní a poplatkov. Zavedením poplatku sa dostáva Slovensko na popredné miesta v CEE v rebríčku nákladov za predevelopment, teda nákladov na prípravu výstavby,“ zdôrazňuje Peter Bečár.


Obce, ktoré chcú zaviesť poplatok na svojom území, musia prijať VZN k 1. 1. kalendárneho roka. Výnimkou je tento rok, keďže novela zákona vstúpila do platnosti od nového roka. Bratislavské mestské časti budú odsúhlasovať zavedenie poplatku na svojich februárových zasadaniach. Dôsledky zavedenia poplatku sa ukážu v priebehu roka. Na rozdiel od developerov, ktorí sú s problematikou veľmi dobre oboznámení a v súčasnosti sa zaoberajú najmä právnymi formuláciami a znením vydávaných územných rozhodnutí a stavebných povolení, najväčšie prekvapenie čaká na stavebníkov rodinných domov. Tam poslancov čaká ešte veľký kus práce na vysvetľovaní a osvete.

Text: Mária Nováková

Ilustračné foto: Wikimedia Commons, Lestat (Jan Mehlich)

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP