Nádejou stavebníctva je súkromný sektor, zatiaľ pomáhajú eurofondy
Čo pomôže slovenským stavebným firmám z červených čísiel?
Kto môže za neuhradené faktúry?
Kedy konečne budeme mať nový stavebný zákon?
Ako si zákon poradí s čiernymi stavbami?
Vecná debata lídrov slovenského stavebníctva sa pokúsila priniesť odpovede na dlhodobo kladené otázky. Podľa ostatnej kvartálnej analýzy, ktorú štyrikrát ročne pripravuje spoločnosť CEEC Research, sa stavebné spoločnosti na rok 2015 pozerajú s nádejou na rast. Ten im má zabezpečiť najmä prílev štátnych zákaziek na výstavbu diaľnic, opravu ciest 1. triedy a rekonštrukciu železničných koridorov. Ak sa však s významnejšími investíciami neprihlási aj súkromný sektor, očakávania rastu môžu ostať len zbožným prianím.
Diaľničné rekordy
Na decembrovom stretnutí lídrov slovenského stavebníctva sa minister Ján Počiatek pochválil rekordom v podobe 140 kilometrov rozostavaných diaľnic a rýchlostných ciest. Len v októbri tohto roku išlo o preinvestovanie 60 miliónov eur prevažne z eurofondov z Operačného programu Doprava. Ako minister uviedol, z veľkých investícií sa na najbližšie obdobie pripravuje obchvat Bratislavy D4 s predpokladanými nákladmi 1,3 miliardy eur či rýchlostná cesta R7. V nasledujúcich rokoch do štátnych stavebných zákaziek potečú ďalšie 3 miliardy eur z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.
Zatiaľ čo sa súkromní developeri sústreďujú na Bratislavu a jej okolie, štát je najväčším investorom líniových stavieb v ostatných regiónoch. Najbližšie roky zrejme na tom nič nezmenia. Okrem podpory výstavby nájomných bytov cez úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania minister neavizoval žiadne významné investície do pozemného staviteľstva, ako sú školy, kultúrne či športové stavby alebo nemocnice. Minister si neodpustil apel na zodpovednosť stavebných firiem. Zdôraznil, že sklzy v harmonogramoch stavebných prác spôsobuje nepripravenosť stavebných spoločností. Napriek tomu Ján Počiatek očakáva, že sa slovenské stavebníctvo definitívne odrazí od dna a začne vytvárať nové pracovné miesta.
Kde hľadať vinníka
Miroslav Beka, riaditeľ organizačnej zložky Slovensko (divízia Dopravné stavby) v spoločnosti HOCHTIEF CZ, a. s., namietol, že stavebné firmy sa venujú riešeniu existenčných problémov, nie harmonogramu stavebných prác. Téma neuhradených faktúr, zlej vymožiteľnosti práva a s tým súvisiacej platobnej neschopnosti sa bytostne dotýka najmä stredných a malých stavebných firiem, ktoré tvoria subdodávateľské jadro veľkých stavebných zákaziek.
Štefan Holý, riaditeľ Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, poznamenal, že dodávatelia prichádzajú za právnikmi, až keď sú v koncoch. Obvykle sa ukáže, že majú za sebou sériu manažérskych chýb. Prvou z nich je často podpísaná zmluva, ktorú „nik poriadne nečítal“.
Róbert Šinály, generálny riaditeľ Eurovia SK, dodal, že pri bonitne rizikových klientoch je nevyhnutné vyžadovať garanciu platieb. Podľa neho platí jednoduché pravidlo: Ak sa na garancii nedohodneme, tak sa do zákazky nejde. Potvrdil, že Národná diaľničná spoločnosť či Slovenská správa ciest patria medzi spoľahlivých platiteľov. Jeho skúsenosti hovoria, že mestá a obce môžu meškať s platbami z dôvodu pomalšej administrácie projektov. Otázku, či by verejní investori nemohli subdodávateľom uhrádzať platby priamo – obídením problematického generálneho dodávateľa –, zhodne so Štefanom Holým komentoval slovami: „Nechcite od štátu, aby preberal garancie za zlé manažérske rozhodnutia.“
Na margo tvorby pracovných miest sa vyjadril aj Juraj Hermann, ktorý stojí za architektúrou obytných veží Panorama city. Najväčší rozostavaný rezidenčný projekt za 60 miliónov eur podľa neho generuje rovnako významný počet pracovných miest ako líniové stavby, navyše, na samotnú stavbu s vyše 600 bytmi nadväzuje celé ďalšie spektrum zapojených profesií.
Dožije sa štyridsiatky?
Podobným súkromným investíciám by mohol pomôcť nový stavebný zákon. Minister Počiatek aj štátny tajomník František Palko svorne potvrdili, že na rokovanie vlády by sa znenie nového zákona malo dostať vo februári 2015 a mohlo by vstúpiť do platnosti ešte pred nelichotivým výročím existujúceho zákona z roku 1976. Za kľúčovú zmenu považuje František Palko spojenie územného a stavebného konania na základe schválených zastavovacích plánov, ktoré by mali mať postupne všetky obce. Otáznou stále ostáva kompetentnosť stavebných úradov v obciach, kto zaplatí fundovaných úradníkov a kde budú obce hľadať zdroje na obstaranie vyžadovanej územnej dokumentácie.
Pardon alebo exekúcia
Majitelia čiernych stavieb by podľa štátneho tajomníka mali dostať pardon v podobe jednoročnej lehoty na ich zlegalizovanie, inak obce pristúpia k zbúraniu objektov. Zdroje na to by mali získať aj za pomoci exekúcie. Líniové stavby generujú množstvo problémov pri vyvlastňovaní súkromného majetku. Vyriešiť by ich mal samostatný exekučný zákon, ktorý je už v príprave.
Text: Mária Nováková
Foto: CEEC Research
