na co sa najcastejsie pytaju stavbari svojho ministra
Galéria(8)

Na čo sa najčastejšie pýtajú stavbári svojho ministra?

Partneri sekcie:

„Kam sa stratil minister?“ To bola azda otázka najčastejšie kladená z publika na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, ktoré zorganizovala spoločnosť CEEC Research 2. decembra 2013. Druhou v poradí bola „Kde je pes zakopaný?“, ktorú niekoľkokrát sám zopakoval profesor Horňák.

na co sa najcastejsie pytaju stavbari svojho ministra 7419 big image
5d3 3346 big image
vacek 5d3 3384 big image
pociatek 5d3 3430 big image
5d3 3454 big image
5d3 3450 big image
5d3 3425 big image
5d3 3423 big image
Sľubujem pred svojimi druhmi
Hoci účasť prisľúbil aj premiér Robert Fico, jeho iný neodkladný program je akceptovateľný. Čo však môže byť pre rezortného ministra dôležitejšie ako stretnúť sa zoči-voči s lídrami stavebníctva? Ján Počiatek na stretnutí zotrval necelú hodinu a vo svojom úvodnom príhovore prítomným riaditeľom stavebných firiem a projekčných kancelárií pripomenul, že vláda stále nezabudla na sľub preinvestovať z európskych zdrojov osem miliárd eur na dopravné infraštruktúrne projekty na Slovensku. Sľub stále trvá, tentoraz by to malo byť do roku 2016. V príhovoroch pána ministra to niekedy vyzerá tak, ako keby mu len niekto prepisoval dátumy, chlácholivé slová o očakávanom raste či prinajmenšom stabilizácii aj naďalej ostávajú hojivou náplasťou na všetky bolesti slovenského stavebníctva. Ján Počiatek však zdôraznil, že od začiatku roka už boli uzatvorené diaľničné tendre v hodnote presahujúcej 735 miliónov eur. Hodnota všetkých dnes rozostavaných cestných a železničných projektov štátu je takmer dve miliardy eur. Minister je presvedčený, že sa v najbližšom čase podarí uzatvoriť zmluvy aj na ďalšie diaľničné úseky, takže do sektora natečú ďalšie stovky miliónov, a že plán o príleve financií do rezortu je úplne reálny. Skôr vyslovil obavu, či momentálne voľné kapacity v stavebníctve budú na budúci rok schopné reagovať na vysúťažené zákazky. Zotrvanie v diskusii zrejme nie je silnou stránkou pána ministra, pretože pred lídrami dal prednosť slávnostnému rozoberaniu bratislavského Starého mosta.

Kto čaká lepší zajtrajšok?
Na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva Jiří Vacek, riaditeľ spoločnosti CEEC Research, už tradične predstavil výsledky poslednej kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva. Okrem realizačných firiem CEEC Research zapojila do diskusie aj projekčné firmy. Predpoklad je, že slovenské stavebníctvo by sa po piatich rokoch konštantných poklesov mohlo začať v budúcom roku stabilizovať. Lepšie zajtrajšky očakávajú hlavne firmy z inžinierskeho staviteľstva, a to vďaka veľkým štátnym zákazkám. Rok 2015 by už mal priniesť prvý výraznejší rast objemu stavebných zákaziek a nových prác. Od začiatku krízy sa ceny projektových prác znížili takmer až o tretinu. Ide o výsledok prepadu dopytu a aktuálneho previsu ponuky kapacít projektových spoločností. V dôsledku nízkych cien až každá tretia spoločnosť potvrdzuje zhoršenie kvality nimi realizovaných projektov. V budúcom roku by mohlo dôjsť k prvej stabilizácii objemu projektových prác, prvý viditeľnejší rast sa ale očakáva až od roku 2015.

Vyplýva to z najnovšej Štúdie slovenských projektových spoločností 2013 analytickej spoločnosti CEEC Research. Podľa riaditeľov projektových spoločností klesli ceny projektov v posledných piatich rokoch takmer o tretinu (31 percent). Každý tretí riaditeľ projektovej spoločnosti (36 percent) uvádza, že za peniaze, ktoré v súčasnej dobe investor za projekt platí, nie sú schopní ponúknuť rovnako kvalitné projekty, ako realizovala ich firma predtým. Prijímanie zákaziek s nulovou alebo i zápornou maržou potvrdzuje každá približne piata projektová firma (22 percent). Náklady na projekt pritom tvoria spravidla tri až päť percent hodnoty stavby, teda v celkovom rozpočte stavby veľmi malý objem nákladovej kapitoly. Šetriť na ňom ale môže mať závažné negatívne dôsledky na následnú realizačnú fázu. Možné dosahy vymenoval predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko: „Kvôli fetišu jediného výberového kritéria – najnižšej cenovej ponuky, zlacňovaniu v čase krízy – sa bežnou stala potreba opravovať nekvalitné stavby ešte pred kolaudáciu. Ešte horšie sú však prípady totálneho zlyhania stavieb s následkami strát na ľudských životoch.“

Obstarávatelia si uľahčujú prácu
Na tomto fóre bolo už mnohokrát prezentované (a teraz to opäť pripomenul Zsolt Lukáč zo ZSPS), že stavebné spoločnosti najviac sužuje 90- až 120-dňová lehota po dni splatnosti faktúr na splatenie dodávok a subdodávok pri realizovaných stavebných prácach. Druhým závažným problémom, na ktorý sa zatiaľ nepodarilo nájsť liek, je vysúťažená cena pri verejnom obstarávaní. Zsolt Lukáč vyzval verejnú správu, aby verejné obstarávanie neprebiehalo len na základe kritéria najnižšej ceny, pretože v takom prípade firmy nedokážu súťažiť o kvalitu. K tomu stihol ešte minister Počiatek povedať, že ministerstvo nemá vplyv na to, že firmy sú ochotné ísť do takých nízkych cien, aké v tendroch ponúkajú.

Dodal, že si nevie predstaviť, ako by sa to dalo zmeniť, a že zákon o verejnom obstarávaní síce neobľubuje, ale treba ho rešpektovať. Na to Zsolt Lukáč pripomenul, že tento zákon umožňuje neposudzovať ponuky len podľa ceny. Treba však priznať aj reálny fakt, že mnohokrát sú obstarávateľmi predstavitelia verejnej správy v mestách a obciach, ktorí často nie sú odborne zdatní posúdiť kvalitu ponúkanú zúčastnenými firmami. Ich jediným relevantným kritériom je logicky cena. Potvrdila to aj Zita Táborská z Úradu pre verejné obstarávanie: „Kritériom najnižšej ceny si obstarávatelia uľahčujú prácu.“ Jednou z možností, ako tento problém začať riešiť, je osveta vo verejnej správe, najmä medzi starostami a primátormi miest a obcí. Magdaléna Dobišová zo spoločnosti Skanska zdôraznila, že „stav stavebníctva sa nedá oddeliť od celospoločenskej situácie.“ Odkaz Antona Barcíka z Považskej cementárne je jasný: „Aj v slovenskom stavebníctve sa už musí začať platiť.“

Možno príde aj riešenie
Organizátori stretnutia v druhom paneli vytvorili priestor aj pre projektantov a architektov. Žiaľ, dynamické tempo z predchádzajúcej „stavbárskej“ diskusie sa vytratilo, ktovie, či to bolo únavou diskutujúcich, publika, či len množstvom pozvaných panelistov. Kým sa každý z nich dostal k slovu a preniesol svoj príspevok, neostal priestor na skutočnú diskusiu, čo je na takomto veľkom fóre škoda. Hoci sa z ponôs zúčastnených veľmi ľahko skladá článok, fakt je, že na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva sa neustále opakujú rovnaké témy. Dúfať, že ďalšie stretnutie by mohlo priniesť riešenie (či na neplatenie faktúr alebo nízke ceny) je azda príliš ambiciózne, ale konštruktívna debata lídrov s kompetentnými odborníkmi zo štátnej správy by bola rozhodne zaujímavejšia.

Text: MN
Zdroj: CEEC Research
Foto: CEEC Research