asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Kedy ste povinní registrovať sa za platcov DPH?

28.07.2015

Platné právne predpisy presne vymedzujú podmienky, za ktorých je podnikateľ povinný registrovať sa za platcu DPH. Môžete tak však urobiť aj dobrovoľne. Ak sa začítate, zistíte, či sa vám to oplatí alebo nie.

Všetci živnostníci alebo firmy, ktorých obrat za posledných 12 mesiacov presiahne 49 790 eur, sa musia povinne registrovať za platcov dane z pridanej hodnoty. To znamená, že k cene svojich výrobkov a služieb si musia pripočítať 20-percentnú DPH.


Ak napríklad stolár predáva posteľ za 500 eur, v prípade, že sa stane platcom DPH, ju bude musieť predávať o 100 eur drahšie. Na druhej strane si takýto podnikateľ bude môcť odrátať DPH zo všetkých výdavkov, ktoré má na podnikanie. Ak napríklad tento stolár pri výrobe postele použije materiál, za ktorý zaplatí 200 eur s DPH, bude si môcť pri podaní daňového priznania odrátať DPH, ktorá je v tomto prípade 33,33 eura. Rovnaké to je aj s ostatnými výdavkami na podnikanie. Keď sa podnikateľ stane platcom DPH, bude môcť prakticky hneď nakupovať veci na podnikanie bez DPH. Pri nákupe síce daň zaplatí, ale následne si ju odpočíta z dane, ktorú má zaplatiť.


Aj keď vďaka plateniu DPH musia živnostníci ponúkať svoje služby drahšie, niektorým sa to môže aj vyplatiť. V prípade, že niekto ponúka svoje služby alebo výrobky iným firmám, ktoré sú platcami DPH, nebude to pre ne znamenať žiadne výdavky navyše. Napríklad, ak živnostník, ktorý nie je platcom DPH, dodá firme služby v hodnote 1 000 eur, uhradí mu faktúru vo výške 1 000 eur. V prípade, že by bol platcom DPH, musí mu síce zaplatiť o 200 eur viac, ale následne si týchto 200 eur odpočíta z dane, ktorú má sama zaplatiť. Preto budú jeho služby firmu stáť rovnako, ako keby nebol platcom DPH. Tento živnostník však môže profitovať z toho, že vďaka tomu, že je platcom DPH, si môže odpočítať daň z pridanej hodnoty zo všetkých výdavkov. Horšie sú na tom tí podnikatelia, ktorí ponúkajú svoje služby bežným ľuďom. Vďaka plateniu DPH ich služby a výrobky zdražejú, čo môže znamenať odliv zákazníkov.

Ukážme si to na príklade
Živnostník, ktorý nie je platcom DPH, dodáva služby iným firmám, ktoré sú platcami DPH. Za rok im vyfakturuje 30 000 eur. Jeho náklady spojené s podnikaním sú vo výške 15 000 eur. Všetky tieto výdavky uskutočňuje u iných firiem, preto sú tieto výdavky s DPH. V prípade, že sa stane platcom DPH, bude musieť k svojim faktúram pripočítať daň z pridanej hodnoty. Celkovo tak od svojich zákazníkov vyfakturuje namiesto 30 000 eur o 6 000 eur viac. Keďže sú však jeho zákazníkmi firmy, ktoré platia DPH, túto zmenu nijako nepocítia. On sám si však bude môcť odpočítať DPH zo všetkým nákupov, ktoré uskutoční. Keďže jeho ročné výdavky dosahujú 15 000 eur, odpočíta si DPH v hodnote 2 500 eur. Od zákazníkov vyberie na DPH 6 000 eur, no keďže si odpočíta 2 500 eur, daňovému úradu odvedie DPH len vo výške 3 500 eur. Na dani z príjmov odvedie 2 602 eur, čo je o 474 eur viac, ako keď nebol platcom DPH. Ale vďaka tomu, že sa stal platcom DPH, si v konečnom zúčtovaní polepší o viac ako 2 000 eur za rok.

Dobrovoľná registrácia
Ak podnikateľ nedosiahne obrat 49 790 eur, ale chce byť platcom DPH, môže sa zaregistrovať aj dobrovoľne. Daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov Iveta Jobová to však neodporúča. „Nikdy by som neodporúčala registrovať sa dobrovoľne, pretože daný subjekt musí absolvovať proces, v rámci ktorého je potrebné doložiť veľa vecí a nakoniec musí zaplatiť zábezpeku,“ vraví.


Daňové úrady posudzujú individuálne každú jednu žiadosť o dobrovoľnú registráciu na DPH. V prípade, že sú splnené podmienky, zaregistruje žiadateľa do 21 dní alebo do 60 dní, ak je žiadateľ povinný zaplatiť zábezpeku. Zábezpeku pritom musia zaplatiť všetci podnikatelia, ktorí podľa zákona o DPH spadajú do okruhu takzvaných rizikových osôb. Medzi rizikové osoby patria také, ktoré dlhujú na daniach viac ako 1 000 eur, ale aj také, ktoré sú alebo boli konateľmi v spoločnosti, ktorá dlhuje na daniach. Zároveň sa za rizikové osoby považujú aj tie, ktoré ešte aktívne nepodnikajú, ale vykonávajú len prípravnú činnosť na podnikanie. To znamená, že každý, kto chce byť hneď na začiatku svojho podnikania platcom dane z pridanej hodnoty, bude musieť zaplatiť zábezpeku. Jej výška dosahuje 1 000 až 500 000 eur. O konkrétnej sume rozhodne daňový úrad na základe toho, aké je riziko vzniku nedoplatku na dani danej osoby. Zábezpeka sa vkladá na účet daňového úradu, druhou možnosťou je, že podnikateľ predloží daňovému úradu bankovú záruku. Daňový úrad vráti zábezpeku po uplynutí 12 mesiacov. Ak však vznikne nedoplatok na dani, daňový úrad ho odráta z tejto zábezpeky.

Povinnosti platcov DPH
Kto sa stane platcom DPH, tomu pribudnú aj nové povinnosti. Platcovia DPH musia okrem každoročného daňového priznania k dani z príjmov podávať aj daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Všetci platitelia, ktorí boli zaregistrovaní od 1. októbra 2012, majú zdaňovacie obdobie jeden mesiac. To znamená, že každý mesiac do 25. dňa musia podať daňové priznanie k DPH za predchádzajúci mesiac. Po uplynutí jedného roku však môžu požiadať o zmenu na štvrťročné zdaňovacie obdobie. V takom prípade budú daňové priznanie podávať každé tri mesiace za predchádzajúci štvrťrok. O túto zmenu môžu zároveň požiadať len tí podnikatelia, ktorých obrat za posledných 12 mesiacov nebol vyšší ako 100 000 eur. Kto vyfakturoval viac, musí aj naďalej podávať daňové priznanie každý mesiac. Zdaňovacie obdobie možno zmeniť vždy len k začiatku kalendárneho štvrťroku. Kto sa rozhodne pre túto zmenu, musí to oznámiť daňovému úradu do 25 dní od skončenia mesiaca, v ktorom splnil stanovené podmienky.


Ak však niekto podáva daňové priznanie každé tri mesiace a jeho obrat za posledných 12 mesiacov prekročí 100 000 eur, musí sa znovu stať mesačným platcom. Takúto zmenu nemusí vôbec hlásiť daňovému úradu, ale automaticky musí začať podávať priznanie každý mesiac.


Spolu s daňovým priznaním k DPH musia živnostníci aj firmy od roku 2014 podávať aj kontrolný výkaz DPH. Ministerstvo financií zaviedlo výkaz ako súčasť boja proti daňovým podvodom. V roku 2014 platilo, že kontrolný výkaz je potrebné podať v rovnaký deň ako daňové priznanie. Od januára tohto roku je však výkaz možné podať aj skôr alebo neskôr ako priznanie. Treba ho však vždy podať najneskôr do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia.
Do kontrolného výkazu sa uvádzajú podrobné údaje o všetkých vystavených a prijatých faktúrach. Na základe toho vie daňový úrad skontrolovať, či sú odpočty DPH oprávnené alebo nie. V minulosti boli totiž časté podvody, do ktorých bolo zapojených niekoľko desiatok firiem. Navzájom si vystavili faktúry a jedna firma v reťazci neodviedla daň. Pre daniarov bolo zložité prekontrolovať celú sieť firiem, preto zaviedli kontrolný výkaz. Pre podnikateľov to však znamená povinnosť navyše.


Kontrolný výkaz sa nepodáva len vtedy, ak daňovník nie je povinný podať daňové priznanie, ak podáva nulové daňové priznanie alebo ak v daňovom priznaní uvádza len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane.


Každý, kto sa stane platcom dane z pridanej hodnoty, musí s daňovým úradom komunikovať elektronicky. To znamená, že všetky daňové priznania a kontrolné výkazy bude musieť podávať cez internet. Netýka sa to len daňových priznaní k DPH, ale aj k dani z príjmov či dani z motorových vozidiel.

Čo musia obsahovať faktúry
Podnikatelia, ktorí začnú platiť daň z pridanej hodnoty, musia vystavovať faktúry, ktoré obsahujú nasledujúce náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o DPH:
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala;
b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba;
c) poradové číslo faktúry;
d) dátum, kedy bol tovar dodaný alebo kedy bola dodaná služba, alebo dátum, kedy bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry;
e) dátum vyhotovenia faktúry;
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby;
g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene;
h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“;
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť;
j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru;
k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby;
l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku;
m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava;
n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava.
Každý podnikateľ si pritom musí uchovávať faktúry počas 10 rokov. Faktúra by počas tohto obdobia mala byť neporušená, aby bolo možné zabezpečiť vierohodnosť jej pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť. Všetky tieto podmienky sú povinní splniť dodávatelia, ako aj odberatelia. Faktúry pritom musia byť čitateľné ľudským okom. Ak sú faktúry napríklad vyblednuté, nie je táto podmienka splnená. V prípade elektronických faktúr zase platí, že počas celého obdobia musí mať daňovník k dispozícii prehliadač, pomocou ktorého je možné faktúru zobraziť.

Zrušenie registrácie
Firmy a živnostníci, ktorí sú platcami DPH a bolo by pre nich výhodnejšie, aby túto daň nemuseli platiť, môžu požiadať o zrušenie registrácie. Urobiť tak môžu za predpokladu, že uplynul aspoň jeden rok, odkedy sa stali platiteľmi dane, a zároveň ich obrat za posledných 12 mesiacov nedosiahol 49 790 eur.

Peter Matula
Ilustračné foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Viera Toporeková
Mám otázočku: Keď pri stavbe domu firma alebo živnostník vystavia faktúty bez DHP platí túto daň objednávateľ?
Odpovedať | 12.09.2018, 19:38

Ďalšie z JAGA GROUP