Vymáhanie dlhu pri bezpodielovom spoluvlastníctve

image 69816 25 v1

Povinnosť platiť za byt zálohové platby a platby súvisiace s užívaním bytu majú obidvaja manželia, až kým neprebehne majetkové vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva. Medzi rozvedeným párom sa počas rozvodu a ani po ňom zatiaľ neuskutočnilo majetkovoprávne vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Bývalá manželka sa odsťahovala a v byte ostal bývať bývalý manžel.

Manželka po svojom odchode z bytu ohlásila predsedovi spoločenstva zmenu počtu osôb. V byte síce už nebýva, ale stále je zapísaná na liste vlastníctva ako bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1. Manžel za byt neplatil, a tak spoločenstvo schválilo na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, že pohľadávku bude vymáhať dražbou, pretože dlh je už taký vysoký, že vo veľkej miere zaťažuje fond prevádzky, údržby a opráv spoločenstva. Manžel dostal od spoločenstva oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, proti ktorému sa však bráni tým, že keďže aj jeho bývalá manželka je ešte stále spoluvlastníčkou bytu, mala sa aj ona podieľať na platbách za byt a dražba sa týka aj jej. Ako by malo spoločenstvo postupovať v takomto prípade? Má bývalý manžel pravdu?V uvedenom prípade argumenty manžela užívajúceho byt obstoja, má pravdu. Spoločenstvo nepostupovalo správne a v súlade s právnymi predpismi. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa v zmysle ustanovenia § 151a a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dotýka aj bývalej manželky, spoluvlastníčky predmetu dražby. Všetky písomnosti je potrebné doručiť do vlastných rúk všetkým spoluvlastníkom bytu, teda aj bývalej manželke, ktorá byt neužíva.

V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka platí, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na tieto veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. V zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka zároveň platí, že na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Počas existencie bezpodielového spoluvlastníctva zakladajú uvedené ustanovenia pasívnu solidaritu bezpodielových spoluvlastníkov v prípade dlhov spojených s vlastníctvom, užívaním a udržiavaním spoločnej veci. Keďže medzi bývalými manželmi nedošlo k vyrovnaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva, platí, že mesačné zálohové platby za byt sú zaviazaní platiť spoločne a nerozdielne. To znamená, že spoločenstvo ako ich veriteľ môže požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z manželov. Aj keby sa manželia medzi sebou dohodli, že zálohové platby bude uhrádzať len jeden z nich, takáto dohoda by bola voči spoločenstvu neúčinná – bývalí manželia by si len medzi sebou určili pomer na dlhu, na ktorom však naďalej participujú spoločne a nerozdielne. V zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o bytových a nebytových priestoroch platí, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Z citovaného ustanovenia zákona je zrejmé, že povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby nie je spojená s užívaním alebo neužívaním bytu, ale s jeho vlastníctvom.

Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov možno všeobecne definovať ako spoločenstvo vlastníckych práv oboch manželov na veci, ktoré manželia nadobudli počas trvania ich manželstva. Základným charakteristickým znakom tohto majetkového spoločenstva je to, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve na spoločnú vec. Vzhľadom na bezpodielovosť tohto spoluvlastníctva platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych práv.

Podľa §143 Občianskeho zákonníka: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka“. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, aktíva a pasíva, ktoré nadobudol niektorý z manželov alebo obaja manželia počas trvania manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká zo zákona dňom vzniku manželstva, teda dňom, ktorý je zapísaný ako deň vzniku manželstva na sobášnom liste, a zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva. V tejto súvislosti treba upozorniť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniká zrušením spoločnej domácnosti manželov, teda nezaniká z dôvodu, že manželia žijú oddelene.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov však nepatria veci získané dedičstvom či darovaním, veci ktoré svojou povahou slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci reštitúcie majetku len jedného z manželov.
Všetky veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne a spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním, respektíve udržiavaním vecí.

Napriek tomu, že bývalá manželka v byte nebýva a oznámila spoločenstvu zmenu počtu osôb, nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na jej povinnosti podieľať sa na uhrádzaní mesačných zálohových platieb.Zmena počtu osôb užívajúcich byt môže mať vplyv len na výšku mesačných zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu, ale nie na vznik alebo zánik povinnosti platiť. Ak spoločenstvo schválilo na zhromaždení, že pohľadávku bude vymáhať dražbou, je nevyhnutné oznámiť začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby obom bezpodielovým spoluvlastníkom bytu (ako je už uvedené, povinnosť uhrádzať zálohové platby je spojená s jeho vlastníctvom).V prípade vydraženia bytu bezpodielové spoluvlastníctvo oboch bývalých manželov vydražením zaniká a vlastníctvo prechádza na vydražiteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, kto v byte býval a užíval ho. Pokiaľ spoločenstvo eviduje pohľadávku súvisiacu s bývaním, je oprávnené začať úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V prípade ďalších krokov pri vymáhaní pohľadávky dobrovoľnou dražbou odporúčame využiť pomoc a skúsenosti subjektu, ktorý má štatút dražobníka v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a ktorý zabezpečí právne úkony spojené s dražbou na profesionálnej úrovni.

Text: JUDr. Attila Nagy, Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o.

JUDr. Attila Nagy
Advokát a zakladateľ advokátskej
kancelárie JUDr. Attila Nagy, s. r. o.
Právnickú fakultu UK v Bratislave ukončil v roku 2005. Po ukončení štúdia pôsobil ako advokátsky koncipient v etablovanej advokátskej kancelárii. Počas svojej praxe sa venoval najmä právnemu poradenstvu v oblasti nehnuteľností, pracovného a občianskeho práva, ako aj právu obchodných spoločností. V roku 2007 absolvoval rigoróznu skúšku. Od roku 2009 pôsobí ako advokát, venuje sa najmä oblasti obchodného a občianskeho práva a poskytuje komplexné právne poradenstvo svojim firemným klientom.

FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Komentáre