Pozinkované potrubia vodovodov v budovách
Galéria(11)

Pozinkované potrubia vodovodov v budovách

Partneri sekcie:

Oceľové pozinkované potrubie sa u nás používa najčastejšie nielen na rozvody studenej vody, ale aj v distribučných sústavách ohriatej pitnej vody. Takáto prax by však už nemala ďalej pokračovať. Čitateľovi ponúkam podrobnú analýzu skutočností, ktoré použitie oceľových pozinkovaných rúr značne obmedzujú. Dúfam, že po jej prečítaní bude súhlasiť s národnou rakúskou technickou normou, v ktorej je použitie týchto rúr na potrubia teplej vody zakázané.

 U nás sa musíme uspokojiť len s upozornením výrobcu rúr [6], že pozinkované rúry sa nemajú používať na rozvody ohriatej pitnej vody, označovanej zjednodušene ako teplá voda (TV), pretože v nej nefunguje katodická ochrana zinku. To sa potom odzrkadľuje v krátkej životnosti povlaku vplyvom bodovej korózie. Ale to je len jeden z viacerých dôvodov, prečo by sa tieto rúry nemali používať.

Na spresnenie treba ešte uviesť, že aj napriek tomu, že v našich právnych predpisoch sa stále vyskytuje nesprávny výraz teplá úžitková voda, s ohľadom na prebraté európske normy by sa už nemal viac používať.

Všeobecne o korózii
Koróziou sa nazývajú procesy, ktoré vedú k rozrušovaniu materiálov a chemickým zmenám, ktorými sa mení povrch kovov. Najčastejšie sa vo vodovodných potrubiach vyskytujú tieto typy korózie: plošná, bodová, dotyková a korózia eróziou [8], [10].

pozinkované potrubiaKorózia je ako jav všeobecne známa a v technickej praxi riešiteľná. Napriek tomu treba vyhodnotiť rozhodnutie o použití oceľového pozinkovaného potrubia najmä z finančného hľadiska vzhľadom na budúce ochranné opatrenia, ktoré nie sú lacné. Ak sa neakceptujú základné požiadavky proti vzniku a rozširovaniu korózie, dochádza k veľkým škodám. Treba si uvedomiť, že zabudované vodovodné potrubie je zložité vymeniť v prípadoch, keď nie je účinná vhodná metóda pasivácie pozinkovaného potrubia. Príklady korózie vodovodného potrubia sú na obr. 1 a 2.

pozinkované potrubia pozinkované potrubia
Obr. 2  Príklady korózie vnútorného povrchu potrubia z oceľových pozinkovaných rúr

a) plošná korózia, b) bodová korózia fitingu (potrubie bolo inštalované v polyfunkčnom objekte ako pripájacie potrubie pre málo používaný výtok teplej vody v miestnosti pre upratovačku; kal z neupravenej vody a mechanické častice, ktoré sa po montáži neodstránili dôsledným prepláchnutím, sa vrstvili za vyčnievajúcim konopným tesnením na stred spojky, kde po osemnástich mesiacoch prevádzky vznikla perforácia fitingu)

Voda na ľudskú spotrebu (pitná voda) obsahuje celý rad rozpustených látok v rozličných koncentráciách, pričom v najväčšej koncentrácii bývajú zastúpené hydrouhličitany. Okrem nich sú v pitnej vode prítomné aj síranové, chloridové a ďalšie anióny. Zvyčajne nedochádza k ich vypadávaniu z vodnej fázy, ale môžu stimulovať koróziu, pretože majú schopnosť prenikať oxidickými filmami na povrch potrubí. Korozívné účinky sa zmenšujú s rastom obsahu hydrouhličitanových a vápenatých iónov, obsahu kremičitanov, uhličitanov a fosforečnanov – a naopak, korózia sa zvyšuje s obsahom síranov, dusičnanov a chloridov. Základnými procesmi korózie sú oxidačno-redukčné reakcie, pri ktorých sa rozrušuje povrch kovu a menia sa zlúčeniny s nežiaducimi vlastnosťami.

Na rýchlosť korózie vplýva celý rad faktorov, najmä však:

  • kvalita materiálu použitého na potrubie,
  • kvalita vody, jej chemické vlastnosti, minerálne zloženie, obsah rozpustných plynov a obsah rozpustného oxidu uhličitého.

Aby voda nemala ani zvýšené korozívne a inkrustujúce vlastnosti, musí byť v stave vápenato-uhličitanovej rovnováhy. Ak je voda v rovnovážnom stave, na povrchu potrubia sa vytvára pasívna ochranná vrstva, ktorá bráni korózii. Tento rovnovážny stav sa nedocieli vždy automaticky, ale musí sa umelo vytvoriť. K zmene uhličitanovej rovnováhy dochádza najmä v prípade TV, a to vytesňovaním rovnovážneho oxidu uhličitého.

Správnu objednávku rúr netreba podceňovať
Pri objednávaní rúr treba splniť povinné požiadavky (celkom 6) a voliteľné požiadavky (celkom 12). Zo strany projektanta, a najmä dodávateľa stavby sa táto skutočnosť často podceňuje, preto si treba pripomenúť správny príklad objednávky:

80 t rúr W – 42,4 mm – H – EN 10255
– 1, 4, 5, 9, 10:6, 4 m, 11, 12

Slovným vyjadrením sa objednáva: 80 ton rúr vyrobených švovým zváraním s menovitým priemerom 42,4 mm ťažkej série vyrobenej podľa EN 10255 s týmito voliteľnými požiadavkami: konce so závitom (1), uzáver koncov na zabránenie vniknutia cudzích látok (4), konzervovanie alebo ochrana závitu (5), rúry žiarovo pozinkované ponorom podľa EN 10240 s kvalitou povlaku A1 (9), dĺžka rúr pri dodaní 6,4 m (10), požaduje sa dokument kontroly (11), s dočasnou úpravou povrchu (12).

Oceľové rúry vyrábané podľa normy STN EN 10255 + A1
Táto norma z roku 2007 nahrádza STN EN 10255 v plnom rozsahu (ak sa vyskytnú prípadné súdne spory na stavbách realizovaných po tomto roku, odvolávanie sa na normu STN 42 5710 a vtedy platnú STN 73 6660 je neúčinné).

Norma stanovuje požiadavky na nelegované oceľové rúry s vonkajším priemerom 10,2 až 165,1 mm a stanovuje rad voliteľných požiadaviek na kvalitu koncov rúr a povlakov pre dve série – strednú a ťažkú sériu (v STN 73 6660 sa tieto rúry označujú ako bežné a rúry so zosilnenými stenami). Rozmery, možné odchýlky hrúbky stien a dĺžková hmotnosť týchto rúr sú v tabuľke.

Rúry sa vyrábajú ako bezšvové (S) alebo švovým zváraním (W). Za studena pretvárané rúry druhu L sa musia tepelne spracovať. Ostatné série a druhy rúr (L1, L2) sa môžu tepelne spracovať podľa voľby výrobcu. Treba upozorniť, že rúry L, L1, L2 nemožno použiť pre vodovod v budovách (u nás sa vyrábali v minulosti podľa normy STN 42 5712 ako ľahké rúry pre PN 6). Žiaľ, tieto závitové ľahké rúry sa v súčasnosti u nás bežne používajú, keďže sú lacnejšie, tak ako aj v minulosti sa stále vyrábajú a dodávatelia pri haváriách argumentujú tým, že majú certifikát na pitnú vodu, pretože sú pozinkované.

Kvalita povlaku A.1 zinkom sa definuje v norme STN EN 10240. Okrem iného to musí byť súvislá vrstva pozinkovania s najmenšou hrúbkou 55 μm (v našich technických normách z prvej polovice minulého storočia to bola vrstva o takmer 50 % hrubšia, čo sa možno prejavilo aj v skutočnosti, že potrubné systémy z obdobia tzv. hromadnej bytovej výstavby sa obnovujú po 30-tich až 40-tich rokoch).
–>–>
Požiadavky na potrubie podľa STN EN 806-2
Vhodný materiál na potrubie zdravotnotechnických inštalácií (ZTI) musí navrhnúť oprávnená osoba, ktorou je u nás autorizovaný stavebný inžinier – týka sa to všetkých druhov stavieb okrem tzv. drobných, v ktorých sa ZTI takmer nevyskytuje. Autorizovaný stavebný inžinier, samozrejme, vychádza z požiadaviek investora, ktorý by ich mal orientovať na použitie kvalitného rúrového materiálu. Bezdôvodná alebo z úsporných dôvodov vykonaná zámena materiálu dodávateľom nie je seriózna a projektant by s ňou nemal súhlasiť. Dodávateľ ZTI potom na seba preberá všetky následky svojho rozhodnutia.

Pri výbere potrubných materiálov podľa STN EN 806-2 sa musia brať do úvahy tieto faktory:

  • vplyv kvality vody na potrubie a naopak,
  • vibrácie, namáhanie a vplyv sadania na potrubie,
  • vnútorný tlak vody (prevádzkový tlak je 1 MPa, skúšobný, ktorý by mal projektant v technickej správe zdôrazniť, je 1,5-násobok tohto tlaku, teda 1,5 MPa),
  • vnútorná a vonkajšia teplota,
  • vnútorná a vonkajšia korózia,
  • kompatibilita rozdielnych materiálov (meď – oceľ),
  • starnutie, únava materiálu, životnosť (citovaná norma predpisuje životnosť ZTI 50 rokov),
  • vodotesnosť počas životnosti.

Pri návrhu oceľového potrubia treba prihliadať na všetky uvedené faktory. Medzi najdôležitejšie patria vplyv kvality vody na potrubie a, naopak, vnútorná a vonkajšia teplota a vnútorná a vonkajšia korózia. Tieto faktory budeme ďalej analyzovať. Na obdobie životnosti sa musia navrhnúť a prevádzkovať potrebné zariadenia (často energeticky a údržbovo náročné), medzi ktoré patrí napríklad pasivácia vnútorného povrchu pozinkovaného potrubia, úprava vody a podobne.

pozinkované potrubia

Hodnotenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu (pitnej vody)
Na hodnotenie kvality vody existujú viaceré metódy. Pred návrhom oceľového pozinkovaného potrubia sa musí podľa normy STN EN 806-2 zabezpečiť výpočet uvedený v ďalšom odseku.

Hodnotenie kvality vody podľa STN EN 12502-3
Vplyv kvality vody v rozvodných systémoch sa posudzuje na základe koncentračných pomerov hydrouhličitanov, chloridov, síranov a dusičnanov a vyjadruje sa pomerovými koeficientmi S1 (jamková, resp. bodová korózia) a S2 (selektívna, plošná korózia). Pomerne komplikované chemické vzťahy, ako aj celý text normy sú vydané v angličtine (možno teda predpokladať, že sa tento povinný výpočet pred návrhom pozinkovaného potrubia v SR ešte nepoužil). Komentár k tejto norme je v slovenčine uvedený v [4] .

Korózia je veľmi nepravdepodobná pri hodnotách S1 menších ako 0,5 a veľmi pravdepodobná pri hodnotách S1 väčších ako 3. Voda má nízke korozívne účinky, ak je hodnota S2 menšia ako 1, alebo ak je väčšia ako 3, alebo ak je obsah dusičnanov menší ako 0,3 mmol/l. Zníženie korozívnych účinkov vody možno dosiahnuť zmenou pomerov obsahov uvedených látok pomocou úpravy vody a teda aj hodnôt S1 a S2. Analýzu vzoriek môže vykonať len certifikované pracovisko, akým je napríklad Národné referenčné laboratórium (NRL). Požiadavky na odber vzoriek sú uvedené v § 6 Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., pokyny na manipuláciu so vzorkami sú uvedené v STN ISO 5667-3.

Ako príklad možno uviesť výpočet S1 a S2 z analýzy vzoriek vody odobratej v jednej bratislavskej lokalite. Pomerový koeficient S1 mal hodnotu 0,4, preto možno túto vodu z hľadiska bodovej korózie označiť za mierne koróznu – s malou pravdepodobnosťou korózie. Koeficient S2 bol väčší ako 3, čo predstavuje z hľadiska plošnej korózie vodu s malou pravdepodobnosťou korózie. Napriek tomu sa projektantovi odporúčalo navrhnúť vhodnú úpravu vody podľa prílohy B normy STN EN 806-2. K príkladu je vhodné doplniť ešte malú poznámku: pred návrhom pozinkovaného potrubia alebo pri havárii potrubia netreba dať urobiť celý chemický rozbor vody, ale len rozbor zlúčenín, ktoré sa používajú pri výpočtoch koeficientov S1 a S2.

Stanovenie agresivity vody na CaCO3
Experimentálne možno kvalitu vody a jej korozívne vlastnosti posúdiť z hľadiska uhličitanovej rovnováhy na základe Heyrovej skúšky, pri ktorej sa nechá voda pôsobiť na drvený CaCO3 (mramor) počas piatich dní. Na začiatku a na konci skúšky sa stanoví obsah hydrouhličitanov. Rozdiel charakterizuje vlastnosti vody – ak obsah hydrouhličitanov vzrastie, voda má agresívne vlastnosti a tendenciu ku korózii, v opačnom prípade má schopnosť vytvárať inkrusty. V už spomínanej bratislavskej lokalite sa zistilo, že voda z verejného vodovodu má hodnotu Heyer 0 mg/l. Možno teda konštatovať, že táto voda zodpovedá uhličitanovej rovnováhe a nemá zvýšené korozívne účinky.

Modelovanie chemických rovnováh
Problém možnej korózie možno riešiť na zá­klade chemických rovnováh medzi pozinkovanými a železnými časťami potrubí s využitím modelovania pomocou programu PHREEQC (Parkhurst a Appelo, 1999). Program rieši rovnovážne stavy medzi potenciálnymi látkami vo vode a skutočným zložením vody, pričom sa využíva Newtonov-Raphsonov prístup na zistenie nulových hodnôt funkcií, podľa ktorých sa každá funkcia transformuje do jakobiánskej matice s ohľadom na hlavnú neznámu. Následne sa z tejto matice utvorí súbor lineárnych rovníc, ktorý sa rieši tak, aby opakovaním priblížil výsledné hodnoty k nelineárnym rovniciam reakcií. V rámci postupu sa vypočítajú termodynamické rovnováhy pre všetky Fe a Zn fázy pri teplotách 10 až 60 °C. Vypočítané rovnováhy sa vyhodnotia na základe indexu nasýtenia (SI – Saturation Index), ktorý môže mať kladné, nulové alebo záporné hodnoty. Nulová hodnota znamená, že voda je v termodynamickej rovnováhe s danou fázou, záporné hodnoty indexu nasýtenia znamenajú, že roztok je vo vzťahu k danej fáze nenasýtený a môže ju rozpúšťať. Kladné hodnoty SI zase znamenajú, že roztok je danou fázou presýtený a fáza sa môže z roztoku vylučovať.

Ako informáciu možno uviesť, že všetky hodnoty SI boli v spomínanej lokalite pre systém zinková vrstva – voda záporné, teda potenciálne môže dochádzať k rozpúšťaniu. V prípade rovnováh v systéme železo – voda sa ani tu nedosiahla rovnováha so žiadnou z fáz obsahujúcich železo. V tomto prípade sa nezistili žiadne alarmujúce údaje, v systéme sa však môžu vyskytnúť problémy v prípade tvorby mikrobiálnych filmov. Inak povedané, môže vzniknúť korózia indukovaná biológiou. Napriek tomu, že ide o problém, ktorý sa sleduje len krátko, má už svoje medzinárodné označenie MIC. Zjednodušene povedané, mikroorganizmy (aj legionely) produkujú exkrementy, ktoré sa usadzujú na tých miestach, kde nie je voda v pohybe, alebo sa pohybuje malou rýchlosťou. Na fundovanej úrovni je v [2] opísaná aeróbna, anaeróbna a jamková korózia v súvislosti s MIC (napríklad aeróbne baktérie oxidujúce síru sú schopné vytvárať prostredie zodpovedajúce 10 % kyseliny sírovej).

Vnútorná teplota vody
Norma STN EN 806-2 predpisuje výstupnú teplotu TV z ohrievača na úrovni 60 °C, pri nemožnosti vykonať termickú dezinfekciu potrubia je to 70 °C. Maximálny rozdiel medzi teplotami pri výstupe z ohrievača a pripojením cirkulačného potrubia doňho je 5 K. Pri nižších teplotách vzniká a rozmnožuje sa (nielen) baktéria legionela, ktorá sa musí likvidovať adekvátnymi prístrojmi. Ak sa tieto prístroje z akýchkoľvek dôvodov neinštalujú, zhoršia sa kvalitatívne vlastnosti vody až na hygienicky neúnosnú úroveň (záväzný právny predpis, ktorým sa obmedzí výskyt týchto baktérií, sa pripravuje). Okrem hygienických problémov treba očakávať aj negatívne následky pôsobením už opísaných mikrobiálnych filmov.

Pri ohreve pitnej vody sa uvoľňuje železo, ktorú voda obsahuje už pri vstupe vodovodnej prípojky do budovy. Prítomnosť železa vo vode s nežiaducou hodnotou nad 0,2 mg/l (NV SR č. 354/2006 Z. z.) signalizuje nielen začínajúcu koróziu potrubia, ale aj určitý objem železa v distribučnom systéme, ktorý treba odstrániť.

Vonkajšia a vnútorná korózia potrubia
Vonkajšia korózia
Vonkajšej korózii pozinkovaných rúr možno zabrániť tým, že sa použijú rúry vyrábané s plastovým povlakom (pred bežnými ich odporúča STN EN 806-2), najmenej však určením voliteľných dodacích podmienok (napríklad sa požadujú chránené konce rúr, dočasná ochrana povrchu a podobne). Zmontované potrubia sa nesmú upevňovať pomocou sadrovej omietky a nesmú byť v styku s maltou s prísadami obsahujúcimi chloridy. Voľne vedené potrubia nemusia byť chránené pred koróziou, musia však mať vhodnú tepelnú izoláciu, ktorá vznik korózie vylučuje.

pozinkované potrubiaVnútorná korózia
Táto korózia predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre vodovodné potrubie. Vplývajú na ňu: chemické zloženie vody, prítomnosť mechanických častí v potrubí, rýchlosť prúdenia vody a obdobia prevádzky distribučnej siete TV počas dňa, týždňa aj roka. Príklady inštalácie nekvalitných pozinkovaných oceľových rúr sú na obr. 3 a 4.

Ak môže byť chemické zloženie vody príčinou jamkovej alebo plošnej korózie, použije sa vhodná úprava vody. Z celého radu úprav sa musí vybrať len tá, ktorá upraví hodnoty zlých koeficientov S1 a S2. Domnievať sa, že masovo používaná magnetická úprava vody je všeliekom, je nezodpovedné. Vzhľadom na nemožnosť kontrolovať výsledky kvality vody za zariadením magnetickej úpravy vody a vzhľadom na skutočnosť, že cieľom tejto úpravy je zabrániť inkrustácii, nemá magnetická úprava protikorózne účinky. S finančnou podporou EÚ sa v Nemecku v roku 1999 sledovalo 17 rôznych prístrojov: tri boli s permanentnými magnetmi, 10 s prívodom elektrického prúdu, štyri mali vložky s granulátmi alebo filtračnými materiálmi, ktoré bolo treba pravidelne vymieňať. Skúšky ukázali, že vrstva vodného kameňa na ohrevných vložkách 10 ohrievačov bola rovnako hrubá ako v ohrievačoch bez úpravy, v ostatných prípadoch bola inkrustácia menšia – nie však žiadna. V ČR nie je od roku 2001 magnetická úprava pitnej vody z hygienického hľadiska povolená. Informácie o optimálnej voľbe úpravy vody možno získať v [12] a [13].

pozinkované potrubia pozinkované potrubia
a) Cirkulácia teplej vody s hrúbkou Zn povlaku 44 až 144 μm (norma požaduje minimálnu hrúbku 55 μm) b) Studená voda bez pozinkovania
pozinkované potrubia pozinkované potrubia
c) Rozvod teplej vody s hrúbkou Zn povlaku 0 až 74 μm d) Cirkulácia teplej vody s hrúbkou Zn povlaku 0 až 77 μm
Obr. 4  Priečne rezy „pozinkovaných“ rúr po ročnej prevádzke v roku 2010

pozinkované potrubiaPrítomnosť mechanických častíc možno eliminovať inštaláciou jemného filtra na vstupe vodovodného potrubia do budovy – samozrejme, po normou predpísanom prepláchnutí vodovodného potrubia. Odporúča sa filter s automatickým prepláchnutím (pre väčšie stavby) a kvalitný návrh jeho pripojenia na kanalizáciu. Nevyhnutný je aj návrh odstredivého separátora zložiek železa, vznikajúcich pri ohreve vody (pri ohrievači). Za samozrejmé, u nás však zanedbávané – a pritom normou predpísané – treba považovať odvodnenie stúpajúcich a klesajúcich potrubí (napríklad pod prievlakmi). Príklad nedodržania tejto zásady ukazuje obr. 5.

Rýchlosť prúdenia vody v potrubí ovplyvňuje usadzovanie mechanických častíc. Hraničnú rýchlosť nemožno jednoznačne určiť, avšak rýchlosť 0,5 m/s sa považuje za minimálnu. Rozvodné potrubia by nemali byť predimenzované a mali by byť vždy stanovené výpočtom, pričom by nemali obsahovať úseky so stagnujúcou vodou. Osobitnú pozornosť treba venovať návrhu svetlosti cirkulácie TV, cirkulačného čerpadla a regulačným armatúram prietoku pred jednotlivými stúpacími potrubiami. Navrhnúť rozsiahlejšiu distribučnú sieť TV bez počítača je prakticky nemožné – napríklad projektant, ktorý navrhne svetlosť regulačnej armatúry rovnakú, ako je svetlosť potrubia, si neuvedomuje, že ani po veľkom úsilí nebude možné urobiť funkčné nastavenie tejto armatúry.

Vznik vnútornej korózie v oceľovom pozinkovanom potrubí súvisí aj s výskytom legionel. Popredný nemecký odborník Ulrich Petzolt v roku 2004 upozornil na potencionálne riziká množenia legionel, ktoré zhrnul do týchto bodov [5]:

  • použitie nevhodných inštalačných materiálov, z ktorých sa uvoľňujú živiny pre mikroorganizmy,
  • zariadenia so zbytočným objemom teplej vody,
  • teplota TV pod 50 °C,
  • hydronicky a hydraulicky nevyvážené distribučné systémy TV a potrubia so stagnujúcou vodou (nielen teplou),
  • nevhodné rozvrstvenie teplôt TV v zásobníku a sedimenty železa v spodnej časti zásobníka.

Sedimentácia železa spôsobuje okrem množenia legionel aj technické problémy. V počiatočnom období prevádzkovania systému prípravy TV sa to prejaví pri špičkových odberoch vody tým, že veľký prítok studenej vody do spodnej časti zásobníka strháva železné sedimenty do distribučnej siete TV a z výtokových batérií vyteká „hnedá“ voda. Sedimenty sa však usadzujú v potrubí s malou prietokovou rýchlosťou a sú hlavnou príčinou bodovej korózie. Aby sa tieto negatívne javy odstránili, treba inštalovať už spomínaný odstredivý separátor. V jeho odstredivej časti dochádza k odlúčeniu drobných a veľmi malých častíc, ktoré vplyvom odstredivých síl a gravitácie klesajú do dolnej časti. V sedimentačnej časti dochádza vďaka značnému zvýšeniu objemu k podstatnému zníženiu rýchlosti pohybu častíc pod hranicu rýchlosti ich vznášania, následkom čoho dochádza k ich intenzívnemu usadzovaniu v dolnej časti zásobníka. Častice sa môžu manuálne alebo automaticky vypustiť cez guľový uzáver. Separátory sa vyrábajú aj na Slovensku (do PN 16, teploty 110 °C a s tlakovou stratou podľa typu separátora 5 až 35 kPa). Žiaľ, zatiaľ sa tu s ich inštaláciou (okrem prípadov odstraňovania havarijných stavov zle navrhnutých distribučných systémov TV) nedá stretnúť.

Podmienky na použitie oceľových pozinkovaných rúr
Oceľové pozinkované rúry strednej a ťažkej série podľa STN EN 10255 + A1 možno bez problémov použiť na rozvody požiarnej vody a s vhodnými technickými úpravami na rozvody studenej pitnej vody. Aby sa zaručila požadovaná 50-ročná životnosť distribučnej siete TV, musí sa:

  • overiť kvalita použitej vody a na základe rozboru vzoriek navrhnúť vhodná pasivácia potrubia (vytvorenie ochranného povlaku na zinkovej vrstve),
  • na prívode studenej vody do budovy navrhnúť jemný filter,
  • vykonať presný výpočet distribučnej siete TV s vylúčením úsekov so stagnujúcou TV,
  • navrhnúť optimálny objem zásobníka TV s odstredivým separátorom splodín železa pri zásobníku,
  • navrhnúť – ako aj pri iných potrubných materiáloch – zariadenie proti legionelám.

Z uvedených potrebných opatrení vyplýva, že realizácia distribučných sústav TV z oceľových pozinkovaných rúr je v konečnom dôsledku investične, ako aj prevádzkovo náročnejšia než pri použití kvalitnejších materiálov.
V prípade už zistenej a postupujúcej korózie potrubia treba urobiť opatrenia ako pri posudzovaní podmienok na použitie oceľových pozinkovaných rúr, pričom úplne na začiatku treba overiť, či sa nepoužili nedovolené tenkostenné rúry (dodávajú sa aj pozinkované), a uprednostniť výmenu dostupných potrubí za kvalitnejšie potrubné systémy.

Záver
Zabezpečiť životnosť vodovodu a najmä distribučnej siete TV z oceľových pozinkovaných rúr na obdobie 50 rokov je vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto príspevku prakticky nemožné. Podľa druhu budovy a finančných nárokov investora sa treba rozhodnúť pre tieto potrubia: PE-X, PB, viacvrstvové, medené alebo potrubia z nehrdzavejúcej ocele. Potrubia z PPR sú pre distribučné siete TV nevhodné najmä z týchto dôvodov: tlakový rad PN 20, u nás najčastejšie používaný, nevyhovuje kritériám 50-ročnej životnosti; tlakový rad PN 25, ktorý by z tohto hľadiska vyhovel, má zas veľmi hrubé steny, ktoré sú v stavbe náročné na priestor a je cenovo náročnejší v porovnaní, napríklad, s rúrami z PE-X, resp. viacvrstvovými potrubiami. Čoraz častejšie používané rúry STABI PN 20 (polypropylénové rúry spevnené skleneným vláknom) vyhovujú aj pre potrubia teplej vody.

Obrázky: archív autora
Prof. Ing. Jaroslav Valášek, PhD.

Autor pôsobil dlhoročne na Katedre technických zariadení budov SvF STU v Bratislave. Je autorizovaným inžinierom a vo svojej práci sa zameriava najmä na oblasť zdravotnej techniky, najmä na výpočet potrubnej siete vnútorného vodovodu, cirkulácie teplej vody a potrubia vnútornej kanalizácie.

Recenzovala: doc. Ing. Jana Peráčková, PhD.

Príspevok vznikol s podporou projektu VEGA 1/0511/11.

Literatúra
1.    Dumanov, M.: Praktické skúsenosti z úpravy pitnej vody a hraničné možnosti použitia jednotlivých technológií. In: Zborník prednášok z medzinárodnej konferencie SANHYGA 2004.
2.    Lukáč, J.: Biocídna ochrana chladiacich cirkulačných vôd v energetike a prevencia korózie chladiacich okruhov. In: Zborník prednášok z konferencie Korózia v energetike 2010, Košice.
3.    Novák, P., Kouřil, M., Msallamová, Š.: Pět mechanizmů koroze železa v neupravených vodách. In: Zborník prednášok z konferencie Korózia v energetike 2010, Košice.
4.    Peráčková, J., Jeleníková, I.: Hodnotenie pravdepodobnosti korózie v potrubiach studenej a teplej vody podľa STN EN 12502-3. In: Zborník prednášok z konferencie Korózia v energetike 2010, Košice.
5.    Petzold, U.: Dodržiavanie kvality pitnej vody v systémoch teplej vody. In: Zborník prednášok z medzinárodnej konferencie SANHYGA 2004.
6.    Sláma, J.: Výroba, zkoušení a příklady použití podélně svařovaných, za tepla redukovaných trubek. Arcelor Mittal Tubular Products Karviná, a. s., ČR, máj 2010.
7.    Valášek, J.: Materiály vodovodu vo vnútri budov. In: Stavebné materiály, 2005, č. 2/3, s. 48 až 50.
8.    Valášek, J.: Príčiny vzniku korózie. In: Stavebné materiály, 2005, č. 2/3, s. 47.
9.    Valášek, J.: Stavba a obnova vodovodov vnútri budov. In: Projekt-stavba 2005, č. 4, s. 47.
10.    Valášek, J. a kol.: Zdravotnotechnické zariadenia budov. Bratislava: JAGA GROUP, 2005. 350 s.
11.    Valášek, J. a kol.: Technické zariadenia budov. Odborný CD ROM. Bratislava: Verlag Dashöfer, 2006 – 2008.
12.    Valášek, J.: Úprava vody pre vodovod vnútri budov. Stavebné tabuľky. Bratislava: ART PROJEKT.
13.    Valášek, J.: Úprava vody pre ZTI podľa STN EN 806-2 a pre vykurovacie systémy. Bratislava: ART PROJEKT.
14.    Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrola kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
15.    STN EN 806-2 Technické podmienky na zhotovovanie vodovodných potrubí na pitnú vodu vnútri budov. Časť 2: Navrhovanie (2005).
16.    STN EN 10240 Vnútorné a vonkajšie ochranné povlaky na oceľových rúrach. Požiadavky na povlaky, nanášané žiarovým pozinkovaním ponorom v automatizovaných prevádzkach, 2005.
17.    STN EN 10255 + A1 Nelegované oceľové rúry vhodné na zváranie a rezanie závitov. Technické dodacie podmienky (konsolidovaný text), 2007.
18.    STN EN 12502-3 Ochrana kovových materiálov pred koróziou. Návod na hodnotenie pravdepodobnosti korózie v rozvodoch a zásobníkoch vody. Časť 3: Vplyv faktorov na žiarové pozinkovanie železných materiálov.
19.    STN ISO 5667-3 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 3: Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi.
20.    STN 42 5710 Oceľové závitové bežné rúry – rozmery.
21.    STN 42 5712 Oceľové zvárané závitové ľahké rúry – rozmery.
22.    STN 73 6660 Vodovody v budovách.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.