image 83443 25 v1

Dotácie na odstránenie systémových porúch

Partneri sekcie:

Na odstránenie porúch bytového domu možno využiť aj štátnu dotáciu, ktorú poskytuje Ministerstvo dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ako postupovať pri žiadosti o túto dotáciu a aké sú aktuálne podmienky na jej poskytnutie?

Rozsah, podmienky a spôsob poskytovania finančných prostriedkov formou dotácií na rozvoj bývania stanovuje zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov a súvisiace vykonávacie predpisy:

  • vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 326/2015 Z. z. o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy a výške oprávnených nákladov na obstaranie nájomných bytov;
  • opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 449/2013 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania, v znení  opatrenia č. 415/2015 Z. z.;
  • opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo 6. decembra 2013 č. 17343/2013/B821-SBPMR/73158-M, ktorým sa ustanovujú kritériá vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania, v znení opatrenia z 15. decembra 2014 č. 16949/2014/B821-SBPMR/76773-M a opatrenia zo 17. decembra 2015 č. 26972/2015/B821-SBPMR/81164-M.

Ako postupovať?

Postup pri podaní žiadosti na odstránenie systémovej poruchy bytového domu možno rozdeliť na základné fázy:

  • postup pred podaním žiadosti o poskytnutie dotácie (v ďalšom texte len „žiadosť“),
  • postup pri podávaní žiadosti,
  • postup v procese realizácie stavby.

Postup pred podaním žiadosti

Odstránenie systémovej poruchy je časťou obnovy bytového domu. V prvej etape tejto fázy je preto potrebné zhodnotiť technický stav bytového domu, to znamená urobiť diagnostiku tohto domu, na jej základe určiť priority a postupnosť potrebných prác. Pri zohľadnení technického stavu bytového domu je vhodné dodržiavať nasledujúce priority, ktoré rešpektujú najmä hľadiská bezpečnosti a zdravia vlastníkov, resp. užívateľov bytov:

  1. obnova vystupujúcich konštrukcií (balkóny, lodžie, vystupujúce konštrukcie schodiskového priestoru),
  2. výmena bytového jadra a vnútorných bytových rozvodov médií,
  3. zateplenie strechy vrátane všetkých vystupujúcich strešných konštrukcií – strojovne výťahov,
  4. výmena pôvodných drevených okien,
  5. zateplenie obvodového plášťa bytového domu,
  6. zateplenie vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi,
  7. výmena vykurovacích zariadení a hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy,
  8. výmena elektroinštalácie,
  9. obnova, resp. výmena výťahov,
  10. obnova vnútorných povrchov a podláh nielen v bytoch, ale aj v spoločných priestoroch.

Uvedená postupnosť rešpektuje stavebné a stavebnotechnické zásady pri obnove bytového domu, napr. zásadu prednostnej výmeny okien pred zatepľovacími prácami, keďže neskoršia výmena okien môže už zateplený obvodový plášť poškodiť. To však neznamená, že táto postupnosť musí byť vždy a všade dodržaná. Ako už bolo povedané, priority a aj postupnosť musia vždy vychádzať zo zistenia objektívneho technického stavu bytového domu.

Po zhodnotení technického stavu bytového domu a stanovení priorít a postupnosti prác sa vypracuje návrh programu obnovy bytového domu, ktorý sa prerokuje s vlastníkmi bytov a posúdi sa jeho reálnosť najmä vzhľadom na možnosti finančného zabezpečenia – tvorby fondu opráv a údržby (jeho aktuálna výška, možnosti jeho zvýšenia) a na možnosti získania iných zdrojov financovania (napr. úverové zdroje z bánk alebo stavebných sporiteľní, úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, dotačné zdroje štátu a pod.). Ďalšou etapou v tejto fáze je dohodnutie a schválenie definitívneho programu obnovy. A vo väzbe na to rozhodnutie vlastníkov bytov o odstránení systémovej poruchy a o zabezpečení financovania tejto stavby.

Systémová porucha je osobitnou súčasťou obnovy, na ktorú je možné v súlade so zákonom č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dotáciách) poskytnúť dotáciu. Zoznam druhov systémových porúch, ako aj povinný spôsob ich odstránenia je uvedený v § 6 a v prílohe č. 1 zákona o dotáciách. Existenciu systémovej poruchy musí v súlade s § 14 zákona o dotáciách preukázať odborný posudok vypracovaný autorizovanou osobou, ktorý obsahuje výsledky diagnostiky bytového domu s opisom systémovej poruchy, rozsahom a stupňom poškodenia, návrh spôsobu odstránenia každej systémovej poruchy, ktorým sa zamedzí jej opakovaný vznik, a orientačnú výšku nákladov na odstránenie systémovej poruchy. Následne sa musí na návrh odstránenie systémovej poruchy spracovať evidenčný list systémovej poruchy, vzor ktorého je uvedený v prílohe č. 3 zákona o dotáciách.

Financovanie odstránenia systémovej poruchy možno zabezpečiť viacerými spôsobmi. Buď úplne z vlastných zdrojov, alebo v kombinácii dotácia + vlastné zdroje, dotácia + vlastné zdroje + úver z komerčnej banky vrátane úveru zo stavebnej sporiteľne, alebo dotácia + úver z komerčnej banky. Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy však nie je možné poskytnúť, ak by úver z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania mal slúžiť zároveň s dotáciou na spolufinancovanie odstránenia systémovej poruchy. V súvislosti s týmto rozhodnutím musia vlastníci bytov v prípade, ak na túto akciu nemajú vo fonde prevádzky, údržby a opráv dostatok finančných zdrojov, v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dvojtretinovou väčšinou rozhodnúť o úvere. Ak sa vlastníci bytov rozhodnú požiadať o poskytnutie dotácie, musí teda ísť výlučne len o úver z komerčnej banky alebo úver zo stavebnej sporiteľne.

Zákon o dotáciách a jeho vykonávací predpis – opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 449/2013 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania, v znení opatrenia č. 415/ 2015 Z. z. (ďalej len „opatrenie MDVRR SR“), v prílohe č. 3 upravuje, že žiadosť o poskytnutie dotácie na odstránenie systémovej poruchy musí obsahovať, okrem iného, aj projektovú dokumentáciu odstránenia tejto poruchy. Projektovú dokumentáciu musí vypracovať odborne spôsobilá osoba (napr. autorizovaný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, inžinier pre statiku stavieb) a na jeho základe žiadateľ o dotáciu (poznámka: žiadateľ o dotáciu musí spĺňať podmienky

Metodického usmernenia k podávaniu žiadosti o poskytnutie podpory na obnovu bytového fondu) požiada príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia alebo o súhlas s vykonaním stavby na základe ohlásenia stavby. Následne po vypracovaní projektovej dokumentácie a po vydaní právoplatného stavebného povolenia, resp. súhlasu s vykonaním stavby, je potrebné v súlade s Metodickým usmernením uvedeným vyššie vybrať zhotoviteľa stavby, s ktorým žiadateľ uzavrie tzv. zmluvu o dielo. Odporúčame dohodnúť primeranú lehotu splatnosti faktúr, minimálne 21 dní, aby v prípade poskytnutia dotácie bolo možné dodržať postupy výkonu kontroly. K oprávneným nákladom stavby sa podľa § 8 zákona okrem nákladov na stavbu patria aj náklady na projektové práce. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na častú chybu, ktorá spočíva v tom, že žiadateľ do zmluvy so zhotoviteľom stavby zahrnie okrem nákladov na stavbu aj náklady na projektové práce. Náklady na projektové práce musí žiadateľovi vyfakturovať projektant a žiadateľovi sa tieto náklady uhradia z poskytnutých dotačných prostriedkov, resp. nimi preukazuje vlastné prostriedky.

Pred podaním žiadosti je zo strany žiadateľa ešte potrebné zabezpečiť všetky doklady podľa vzoru žiadosti uvedenej v prílohe č. 3 opatrenia. Poznamenávame, že k žiadosti sa musí okrem klasickej projektovej dokumentácie priložiť aj dokumentácia (výkresová časť a realizačný rozpočet) v elektronickej forme, zásadne vo formáte .dwg. Úhrn požadovaných dotácií všetkých žiadostí väčšinou vysoko prekračuje objem dotačných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu na program rozvoja bývania. Z uvedeného dôvodu každú žiadosť miestne posudzuje okresný úrad v sídle kraja (ďalej len „príslušný OÚ“) nielen z hľadiska úplnosti všetkých dokladov, ale aj z hľadiska počtu bodov, ktoré príslušný OÚ každej žiadosti pridelí v súlade s opatrením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo 6. decembra 2013 č. 17343/2013/B821-SBPMR/73158-M, ktorým sa ustanovujú kritériá vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania, v znení opatrenia z 15. decembra 2014 č. 16949/2014/B821-SBPMR/76773-M a opatrenia zo 17. decembra 2015 č. 26972/2015/B821-SBPMR/81164-M. Predmetné opatrenie v prílohe č. 3 obsahuje kritériá vyhodnocovania žiadostí na odstránenie systémovej poruchy bytového domu. Preto je dôležité, aby sa s týmto opatrením oboznámil žiadateľ.

Postup pri podaní žiadosti

Postup pri podaní žiadosti je upravený v § 15 zákona, podľa ktorého sa žiadosť podáva na miestne príslušnom OÚ v sídle kraja na tlačive, ktorého vzor je uvedený v opatrení MDVRR SR, ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania. Všetky požadované doklady musia byť priložené v origináli alebo úradne osvedčenej kópii. Žiadosti sa podávajú v termíne od 15. januára do 28. februára príslušného kalendárneho roka. Je vhodné nepodávať žiadosť „na poslednú chvíľu“, aby mal žiadateľ v prípade potreby čas doplniť prípadne chýbajúci doklad alebo opraviť chybný údaj v žiadosti. Opravu chybného údaja v žiadosti môže uskutočniť len žiadateľ a musí ju vyznačiť dátumom opravy a menom osoby, ktorá ju vykonala! Za dátum podania žiadosti sa považuje deň, keď bola žiadosť podaná kompletne a správne.

Ustanovenie § 10 zákona upravuje, že žiadateľ sa zaviaže pri realizácii na stavbe zabezpečiť dohľad odborného technického dozoru, ktorým je fyzická osoba oprávnená vykonávať funkciu stavebného dozoru podľa osobitného predpisu, pričom ide o fyzickú osobu, ktorá nemá zmluvný vzťah, pracovný vzťah alebo iný obdobný vzťah so zhotoviteľom stavby. Z uvedeného dôvodu žiadateľ uzavrie zmluvu/dohodu o vykonaní práce s osobou oprávnenou na túto činnosť. Výkon odborného technického dozoru v žiadnom prípade nesmie vykonávať osoba, ktorá má zmluvný vzťah, pracovný vzťah alebo iný obdobný vzťah so zhotoviteľom stavby!

Príslušný OÚ vyznačí na žiadosti overenie splnenia podmienok poskytnutia dotácie a tie žiadosti, ktoré splnili podmienky na poskytnutie dotácie, zoradí do poradia podľa počtu pridelených bodov. Následne zašle v lehote do 31. marca príslušného roka ministerstvu žiadosti do výšky limitu stanoveného ministerstvom. Žiadosti, ktoré splnili podmienky na poskytnutie dotácie, ale boli nad výšku limitu, si úrad ponechá v evidencii a žiadateľovi ich vráti až na základe pokynu ministerstva alebo žiadosti žiadateľa. Žiadosti, ktoré nesplnili podmienky na poskytnutie dotácie, vráti úrad žiadateľovi v lehote do 30. apríla príslušného roka. Ministerstvo doručené žiadosti posúdi a tým žiadateľom, ktorých žiadosti splnili všetky zákonné podmienky, poskytne dotácie, a to do výšky sumy vyčlenenej v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na účely podľa § 3 zákona. Dotáciu poskytuje ministerstvo na základe zmluvy uzavretej medzi žiadateľom a ministerstvom.

Postup v procese realizácie stavby

Prvým krokom žiadateľa v procese realizácie stavby je účasť na odovzdaní staveniska zhotoviteľovi stavby. V rámci tohto odovzdávania dohliadne, aby bol založený stavebný denník, v ktorom na prvej strane bude uvedený deň odovzdania staveniska, miesto a názov stavby, identifikačné údaje zhotoviteľa, meno odborného technického dozoru stavby a údaje o projektantovi stavby. V prípade, ak sa už v čase odovzdávania staveniska uzatvorila so žiadateľom zmluva o poskytnutí dotácie, odporúča sa z dôvodu presnej identifikácie stavby uviesť do stavebného denníka aj číslo zmluvy o poskytnutí dotácie. Zároveň sa zápisom do stavebného denníka ustanoví povinnosť zhotoviteľa vyzvať odborný technický dozor stavby na kontrolu tých častí stavby, ktoré po ďalšom postupe prác nebudú prístupné na kontrolu (napr. osadenie kotiev a pod.).

Veľmi dôležitou a nezastupiteľnou činnosťou žiadateľa je kontrola súladu na stavbe vykonaných prác a dodávok s prácami a dodávkami fakturovanými zhotoviteľom. Faktúry zhotoviteľa potvrdené odborným technickým dozorom stavby a aj podpisom žiadateľa predkladá žiadateľ najneskôr 21 dní pred lehotou ich splatnosti na úhradu príslušnému OÚ. K rovnako dôležitým činnostiam žiadateľa patrí aj priebežná kontrola kvality vykonávaných prác na stavbe a kontrola dodržiavania v zmluve dohodnutých lehôt výstavby. V prípade potreby žiadateľ zvoláva kontrolné dni stavby na riešenie vzniknutých problémov, na ktoré prizýva pracovníka príslušného OÚ. Podľa druhu vzniknutého problému prizýva projektanta. Rovnako je žiadateľ povinný umožniť prístup na stavbu zamestnancom ministerstva.  

Nezriedka prichádza na stavbe k zmene materiálov, resp. technických riešení v porovnaní s projektovou dokumentáciou. Pri stavebných výrobkoch dodávaných na stavbu musí byť súčasťou dokumentácie vyhlásenie o parametroch výrobcu. Všetky zmeny musia odsúhlasiť všetci účastníci investičného procesu (žiadateľ – stavebník, zhotoviteľ, a najmä projektant), a ak si takéto zmeny nevyžadujú vypracovanie dodatku k zmluve o poskytnutí dotácie, musí ich odsúhlasiť aj zodpovedný pracovník príslušného OÚ. V prípade, ak ide o zmeny, ktoré si vyžadujú vypracovanie dodatku k dotačnej zmluve (napr. zmena termínu dokončenia stavby, zmena výšky oprávnených nákladov stavby a pod.), je žiadateľ povinný takúto zmenu oznámiť ministerstvu.

Poslednou dôležitou činnosťou žiadateľa je účasť na kolaudačnom konaní, pri ktorom spoločne s odborným technickým dozorom stavby spíše zistené zjavné nedostatky a nedorobky na stavbe, ktoré však neprekážajú užívaniu stavby, a dohodne so zhotoviteľom spôsob a termín ich odstránenia. Po skončení stavby je žiadateľ povinný najneskôr v zmluvne dohodnutom termíne predložiť ministerstvu doklad o ukončení stavby na účely uvoľnenia tzv. kolaudačnej raty vo výške 10 % dotácie. Do tohto času bude kolaudačná rata zadržaná, resp. ak nebude doklad predložený v zmluvne dohodnutom termíne, ministerstvo ju neuvoľní.

O aktuálnej situácii pri poskytovaní dotácií na odstránenie systémových porúch sme sa porozprávali s Ing. Vierou Hlaváčovou, riaditeľkou odboru ekonomiky bývania zo sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Od 1. 1. 2016 je v platnosti nová vyhláška č. 326/2015 Z. z., ktorá upravuje výšku poskytovaných dotácií. Aké zmeny nastali?

Vyhláška MDVRR SR č. 326/2015 Z. z. upravuje výšky dotácie na jednotlivé účely podpory upravené v zákone č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Pre oblasť dotácií na odstránenie systémovej poruchy bytového domu sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím výška dotácie nemení, teda dotáciu možno poskytnúť do výšky 50, resp. 70 % oprávnených nákladov, najviac však 14, resp. 20 €/m2 podlahovej plochy bytu.
 
Akých chýb sa najčastejšie žiadatelia dopúšťajú?

Najčastejšou chybou v žiadostiach predložených na MDVRR SR je, že bytový dom má zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a súčasne sa zabezpečuje jeho správa s využitím služieb správcu, čím dochádza k dvojitej správe bytového domu. Takýto dvojitý spôsob správy bytového domu však platná legislatíva nepripúšťa.
 
Dotácia sa neposkytuje vo výške 100 % oprávnených nákladov. Žiadateľ buď disponuje vlastnými finančnými zdrojmi, alebo ich môže získať od komerčných bánk či stavebných sporiteľní. Ako ich musí žiadateľ ministerstvu preukázať? Stačí doložiť bankový prísľub alebo musia byť finančné prostriedky fyzicky na účte?
Vlastné zdroje žiadateľ preukazuje:
výpisom z účtu v banke, na ktorom sú vedené finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv alebo originálom, resp. overenou kópiou úverovej zmluvy, alebo záväzným úverovým prísľubom z komerčnej banky alebo stavebnej sporiteľne. V prípade predloženia záväzného úverového prísľubu k žiadosti o dotáciu je žiadateľ pred spracovaním zmluvy o poskytnutí dotácie povinný predložiť originál, resp. overenú kópiu úverovej zmluvy.

Aký objem finančných prostriedkov bol celkovo k dispozícii na tento rok a bude suma rovnaká aj v roku 2017?

Na realizáciu výstavby a obnovy bytového fondu, v ktorej sú zahrnuté aj dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov, sú na rok 2016 vyčlenené finančné prostriedky vo výške 40 mil. € a aj na rok 2017 sa uvažuje o rovnakom objeme zdrojov zo štátneho rozpočtu. Konkrétny objem finančných prostriedkov, ktorý bude poskytnutý na tento účel, bude závisieť od celkového vývoja počtu predkladaných žiadostí na jednotlivé účely podpory vrátane poskytovania príspevku na zatepľovanie rodinných domov.

Koľko percent žiadostí sa ročne podarí uspokojiť?

V ostaných rokoch z celkového počtu vyhovujúcich žiadostí o poskytnutie dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov ročne MDVRR SR podporí približne 70 % žiadostí.

Čo so žiadosťami, v ktorých výška požadovaných finančných prostriedkov presahuje povolený limit? Môže žiadateľ žiadosť prepracovať a uchádzať sa opätovne o pridelenie dotácie?

Samozrejme, že žiadateľ môže žiadosť predložiť v ďalšom roku. Odporúčame však sledovať legislatívne zmeny v tejto oblasti. Ak však žiadateľ nechce s odstraňovaním systémových porúch čakať, môže využiť možnosti, ktoré ponúka Štátny fond rozvoja bývania.

Ako sa poskytnutá dotácia vypláca?

Čerpanie dotácie je podmienené vyčerpaním vlastných zdrojov, ktoré sú vo výške rozdielu medzi obstarávacími nákladmi a priznanou dotáciou. Následne žiadateľ predloží faktúry na úhradu príslušnému okresnému úradu v mieste stavby, ktorý overí a potvrdí súlad fakturácie so skutočne vykonanými stavebnými prácami a dodávkami. Overenie súladu sa vykonáva priamo na stavbe a bez jeho vykonania nie je možné povoliť čerpanie dotácie. V zmluve je dohodnuté, že žiadateľ zabezpečí prístup zamestnancov okresného úradu na stavbu.

Na zabezpečenie ukončenia stavby sa žiadateľovi zadrží 10 % z priznanej výšky dotácie, ktorá sa uvoľní až po ukončení realizácie stavebných prác a predložení právoplatného kolaudačného rozhodnutia, resp. oznámenia stavebného úradu o prevzatí a odovzdaní stavby.

Text: spracované z podkladov MDVRR SR a v spolupráci s Ing. Vierou Hlaváčovou, riaditeľkou odboru ekonomiky bývania MDVRR SR

Ilustračné foto: MDVRR SR

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.