Dôsledky nekorektného rozpočítania v domoch
Galéria(3)

Dôsledky nekorektného rozpočítania v domoch

Partneri sekcie:

Spôsob rozpočítavania nákladov za teplo a za energiu všeobecne má rozhodujúci vplyv nielen na správanie sa odberateľov. Záujmom konečných spotrebiteľov – užívateľov bytov –, ale aj záujmom distribútorov a výrobcov tepla, a predovšetkým našej krajiny ako štátu závislého od dovozu energie, je zvyšovanie energetickej a ekonomickej efektívnosti výroby a distribúcie tepla. V súčasnosti uplatňované metódy rozpočítania k tomu nevedú. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sú deformované, v dôsledku čoho nemožno koncepčne plánovať, a dochádza k nesprávnym rozhodnutiam. V mnohých prípadoch sú odberatelia tepla ekonomickými nástrojmi donútení k odpojeniu od sústavy CZT a vybudovaniu vlastných tepelných zdrojov, pričom odpojením spôsobený nárast nákladov v pôvodnej sústave je často väčší ako úspora nákladov v odpojenom dome.


Rozpočítanie nákladov za vykurovanie v bytových domoch
Bežne používané metodiky rozpočítania nemajú väzbu na skutočné tepelnotechnické vlastnosti domov, ich vnútorné deliace konštrukcie a zákonitosti šírenia tepla vnútri budov. Dôsledkom toho je skutočnosť, že výsledky rozpočítania sú veľmi často vzdialené realite. Nekorektnosť rozpočítania vedie k neprimeraným platbám za vykurovanie bytov. Časť bytov má rozpočítané neprimerane nízke náklady na úkor iných, ktorým sa platba neprimerane zvyšuje. Ak platba za vykurovanie nemá fyzikálne opodstatnenie a problém sa nerieši zmenou spôsobu rozpočítania, užívateľ poškodeného bytu hľadá iné možnosti, ako dosiahnuť lacnejšie vykurovanie.

Prvým krokom, ktorý môže urobiť, je nedovoliť vykonanie odpočtov vo svojom byte. Pri nekorektnom rozpočítaní je sankčný poplatok, ktorý predstavuje 1,5-násobok priemerných nákladov, lacnejší ako platba bytov s najvyššími nákladmi. Samozrejme, spotreba tepla v byte sa neznížila, to znamená, že o cenu, ktorú užívateľ ušetril, sa zvýšia platby ostatných bytov – v pomere indikovanej spotreby. Najviac teda pribudne druhému bytu v poradí. A čo urobí druhý, ak sa mu zvýši platba? To čo prvý – odoprie vykonať odpočet.

Takéto byty strácajú akúkoľvek motiváciu šetriť a ich jedinou šancou, ako platiť menej, je vyhodenie pomerových rozdeľovačov a rozpočítanie podľa plochy.

Dôsledok:

  • Prehnane nízke náklady časti bytov a parazitný postoj ich vlastníkov k zmene spôsobu rozpočítania vedie k tomu, že po vyhodení pomerových rozdeľovačov budú platiť rovnako veľa, ako ich nešetrní susedia a na prípadných úsporách budú parazitovať iní.
  • Hanba pre rozpočítavaciu spoločnosť, vytvorenie zlého mena pomerovým rozdeľovačom všeobecne a sťaženie pozície pre celé odvetvie rozpočítania.
  • Ak dom nedokáže znížiť svoje vysoké náklady na vykurovanie znížením odberu tepla (rozpočítaním podľa plochy na túto možnosť rezignoval), hľadá iné možnosti – lacnejšie gigajouly – odpojenie od CZT, vybudovanie vlastnej kotolne.
  • Čím menej odberateľov je pripojených na sústavu CZT, tým nižšia je jej hospodárnosť (podiel strát v rozvodoch, podiel fixných nákladov na cene tepla) a vyššia cena tepla pre ostatných.

Ďalším krokom, ku ktorému môže byť užívateľ dotlačený, je zmena tepelného zdroja pre jeho byt. Legálne či nelegálne, vysoké rozpočítané náklady mu ponúkajú rýchlu návratnosť. Spotreba tepla v dome sa nezníži o hodnotu, ktorá bola tomuto bytu vyúčtovaná. Platba nemá fyzikálne opodstatnenie, bola to len finančná bublina, ktorá v dome naďalej zostáva. Čierneho Petra dostane druhý byt v poradí. Ten už má vzor, vie, čo má robiť a špirála sa roztáča.

Dôsledok:

  • Návratnosť vlastného zdroja tepla nebola vytvorená reálnou cenou tepla a reálnou spotrebou, ale len tým, že byt bol bezdôvodne zaťažený platbou za teplo spotrebované v inej časti domu. Pri korektnom rozpočítaní (a teda nižším nákladom na vykurovanie) by užívateľ bytu nemal záujem o vlastný zdroj tepla, išlo by o nenávratnú alebo veľmi dlhodobo návratnú investíciu.
  • Úspora bytu s vlastným zdrojom je otázna, buď užívateľ vykuruje drahou elektrinou, alebo kúpil drahý kotol. Vykurovanie ho vyjde lacnejšie len vďaka tomu, že neplatí za to, že byt je súčasťou domu, že časť tepla má od susedov a stačí mu len dokurovať.
  • Platba za teplo sa prenáša na užívateľov ostatných bytov. Úspora nákladov na úkor iného spotrebiteľa nie je reálnou, ale fiktívnou úsporou. Tvrdšie povedané – je kradnutím tepla.
Legislatíva o rozpočítaní nákladov na vykurovanie by mala obsahovať ustanovenia chrániace užívateľov bytov pred poškodzovaním neprimerane vysokými platbami, kontrolné kritériá, medze, v ktorých sa môžu rozpočítané náklady pohybovať a mechanizmy na dosiahnutie nápravy, ak výsledky rozpočítania tieto medze prekračujú.

Riešenie a odstránenie problémov súvisiacich s nekorektnosťou rozpočítania je v súčasnosti výhradne v kompetencii vlastníkov bytov, rozhodnutia domovej schôdze podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Neexistuje nijaký predpis, ktorý by vlastníkom bytov ukladal v prípade nekorektných výsledkov rozpočítania a zjavného poškodzovania vlastníkov a užívateľov bytov neprimerane vysokými platbami zmeniť spôsob rozpočítania. Poškodený vlastník alebo užívateľ bytu nemá žiadnu právnu ochranu. Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. a Vyhláška č. 630/2005 Z. z. venuje v časti o rozpočítaní nákladov za vykurovanie neprimerane veľkú pozornosť metodike, spôsobu rozpočítania podľa pomerových rozdeľovačov.

Neprimeranosť je v tom, že existujú aj iné technické prostriedky na rozpočítanie. Vyhláška by nemala preferovať jeden princíp, jeden druh technických prostriedkov, a to osobitne nie za okolností, keď obsahuje výpočtový postup, ktorého používaním dochádza k poškodzovaniu spotrebiteľov neprimeranými platbami.

Legislatíva o rozpočítaní by nemala diktovať konkrétny výpočtový postup. Vzhľadom na rozdielnosť technických prostriedkov a podmienok, v ktorých sa môže rozpočítanie vykonávať,  nemožno stanoviť univerzálny a pritom korektný postup. Ku korektným výsledkom rozpočítania sa dá dopracovať rozličnými postupmi.


Vplyv odopretia odpočtov v niektorých bytoch na platby ostatných bytov


Vplyv odpájania bytov od ústredného vykurovania na platby v ostatných bytoch


Porovnanie platieb pri nekorektnom rozpočítaní a pri rozpočítaní so zohľadnením fyzikálne zdôvodniteľných rozdielov v platbách

Rozpočítanie nákladov na teplú vodu
Náklady na teplú vodu sa vo všeobecnosti skladajú z nákladov na inštaláciu zdroja teplej vody, nákladov na ohrev a nákladov na distribúciu, to znamená udržiavanie teploty.

Porovnajme štruktúru nákladov pri lokálnej a centrálnej príprave teplej vody. Ak chce niekto vyrábať teplú vodu lokálne, musí si kúpiť a inštalovať ohrievacie zariadenie. Distribučné náklady nemá žiadne, platí len za energiu na ohrev vody na požadovanú teplotu. Aké sú jeho náklady za teplú vodu na 1 m3? Závislé od spotreby vody, čím nižšia spotreba, tým vyššia cena. Keď niekto plánuje väčšiu spotrebu, použije drahší (plynový) ohrievač s lacnejšou cenou energie (plynu). Keď plánuje občasnú spotrebu, hľadá lacnejší spôsob ohrevu, aj keď drahšou (elektrickou) energiou.

Pri centrálnej príprave teplej vody sú dominantnými náklady na ohrev a náklady na distribúciu, teda tepelné straty v rozvodoch. Náklady na teplú vodu na 1 m3 sú pri nízkom odbere vody vysoké. Čím väčšia je spotreba teplej vody, tým je jej jednotková cena nižšia. To platí na výstupe z tepelného zdroja. Avšak v štruktúre ceny pre spotrebiteľov sa táto zákonitosť neobjavuje. Spotrebitelia platia jednotnú cenu za kubický meter odobratej teplej vody, bez ohľadu na spotrebu. Táto skutočnosť má zničujúci vplyv na hospodárnosť distribúcie a cenu teplej vody.

Čím nižší je odber teplej vody, tým vyššie sú náklady na udržiavanie jej teploty. Odberatelia, ktorí odoberajú minimálne množstvá teplej vody a práve pre zabezpečenie pohotovosti dodávky teplej vody pre nich treba míňať veľké množstvo energie, sa na distribučných nákladoch vôbec nepodieľajú. Naopak, distribučné náklady sú rozpočítané podľa spotreby – a teda sú nimi zaťažení predovšetkým veľkí spotrebitelia. Tí, ktorí svojou spotrebou cenu teplej vody v skutočnosti znižujú.

Táto obrátená logika spôsobuje, že veľkí odberatelia hľadajú iné, pre nich lacnejšie spôsoby zásobovania teplou vodou. Dôsledkom je stupňujúca sa špirála rastu ceny teplej vody a nevýhodnosť jej odberu pre stále väčší okruh odberateľov. Príklad: V okruhu centrálneho zdroja teplej vody je školský areál s veľkou dĺžkou rozvodov, ale veľmi nízkym odberom teplej vody. Náklady na udržiavanie teploty v školskom areáli sa premietajú do ceny teplej vody a v pomere spotreby ich zaplatia byty.

Je namieste položiť si otázku, pre koho a na aký účel sú vybudované sústavy centrálnej prípravy teplej vody, keď spôsob rozpočítania znevýhodňuje tých, ktorí teplú vodu chcú odoberať a odoberajú a zvýhodňuje tých, ktorí napriek komfortu a pohotovosti dodávky teplej vody nemajú o ňu záujem alebo ovplyvňovaním meradiel teplú vodu kradnú?

Základnou podmienkou udržateľnosti energetickej a ekonomickej efektívnosti systémov centrálnej prípravy teplej vody je zmena spôsobu rozpočítania nákladov za teplú vodu, vytvorenie plnohodnotnej dvojzložkovej ceny pozostávajúcej zo:

  • stálej platby, nezávislej od odberu teplej vody, musí pokrývať distribučné náklady, t. j. náklady na zabezpečenie pohotovosti dodávky teplej vody,
  • spotrebnej zložky, nákladov na ohrev vody zo studenej na požadovanú výstupnú teplotu.

Dvojzložková cena spôsobí vyššiu atraktívnosť teplej vody z centrálneho zdroja s rastúcim odberom, rovnako ako je to pri iných zdrojoch prípravy teplej vody. Stane sa konkurencieschopnou oproti iným zdrojom a vytvoria sa podmienky na návrat veľkých spotrebiteľov k odberu z centrálnych zdrojov.


Ako znížiť distribučné náklady, cirkulačné straty

To, či stála platba bude vysoká alebo nízka, závisí od tepelných strát na rozvodoch. Výšku distribučných nákladov (= cirkulačných strát) spôsobuje nedostatočná tepelná izolácia rozvodov. Málo známou skutočnosťou je, že 60 až 90 % cirkulačných strát (podľa tvaru rozvodovej sústavy) vzniká na tepelne nezaizolovaných stúpačkách v bytových jadrách, na vnútorných rozvodoch objektov spotreby. To znamená, že za tieto straty nie je zodpovedný dodávateľ tepla, ale vlastníci domov.

Podstatné zníženie distribučných nákladov by bolo možné zaizolovaním stúpačiek teplej vody a cirkulácie v bytových jadrách. Problém je v tom, že každý z domov pripojených na spoločnú rozvodnú sústavu má iných vlastníkov a o rekonštrukcii, resp. zaizolovaní rozvodov sa rozhoduje samostatne, bez ostatných domov. Čo sa stane, ak si rozvody zaizoluje jednotlivý dom? Úspora sa neprejaví v tomto dome, ale rozplynie sa v pomere spotreby teplej vody medzi všetky domy v tepelnom okruhu. Z úspor teda profitujú tí, ktorí na svojich rozvodoch nič nevylepšili. Naopak, užívatelia, ktorí svoje rozvody zaizolovali, naďalej platia za tepelné straty v iných objektoch. Príčinou nenávratnosti nákladov za tepelnú izoláciu je rozpočítanie nákladov za teplú vodu podľa spotrebovaného objemu, bez akéhokoľvek zohľadnenia energetickej náročnosti na trase rozvodov či v objektoch.

Jedinou účinnou motiváciou pre zníženie energetickej náročnosti distribúcie teplej vody je zohľadnenie cirkulačných strát v jednotlivých objektoch pri rozpočítaní distribučných nákladov. To znamená merať nielen spotrebované množstvo teplej vody, ale aj množstvo tepla obsiahnuté v odobratej teplej vode a cirkulačné tepelné straty v objektoch spotreby. Je to zároveň spôsob, ako zabrániť vysokým stálym platbám za zabezpečenie pohotovosti dodávky teplej vody. Ich výška bude len v rukách vlastníkov jednotlivých domov, čím získajú motiváciu pre izolovanie rozvodov vo svojich domoch.

Vplyv využívania obnoviteľných zdrojov na cenu tepla
Využívanie obnoviteľných zdrojov na jednej strane znižuje spotrebu primárnej energie. Na druhej strane, vzhľadom na znižujúcu sa spotrebu tepla z konvenčného zdroja, rastie podiel fixných nákladov a cena tepla. Príklad: Dom využíva obnoviteľný zdroj energie, ktorý vykryje spotrebu tepla v letnom a v prechodných obdobiach, čím znížil svoju spotrebu tepla z konvenčného zdroja na polovicu. V zimnom období má obnoviteľný zdroj nedostatočnú produkciu tepla a počas najnižších teplôt nie je schopný prevádzky. Vtedy je dom odkázaný len na využitie tepla z konvenčného zdroja.

Dodávateľ tepla nemá možnosť poskytnúť nevyužitú kapacitu tepelného zdroja inému zákazníkovi, pretože iný zákazník by teplo potreboval aj v odberovej špičke, a vtedy nie je voľná kapacita. Rovnako nemôže znížiť počet kotlov. Fixné náklady sa so znižovaním spotreby neznižujú, ale zostávajú. Fixné náklady sa rozpočítavajú úmerne spotrebe tepla. V dôsledku toho sa zvýšenie podielu fixných nákladov na cene tepla nedotkne pôvodcu tohto zvýšenia (on spotrebu tepla znížil a spolu s tým znížil aj úhradu fixných nákladov), ale zvýši cenu tepla všetkým ostatným odberateľom. Úspora nákladov na úkor iného odberateľa nie je reálnou, ale fiktívnou úsporou.

Chybou je, že fixné náklady (náklady nezávislé od spotreby tepla) sú rozpočítavané v pomere spotreby tepla. vzhľadom na to, že tepelné zdroje a rozvodné sústavy sa nedimenzujú na spotrebu tepla, ale na maximálny výkon, fixné náklady by mali byť rozpočítavané podľa špičkového odoberaného tepelného príkonu. Rovnako, ako stála platba pri odbere elektrickej energie a plynu.

Ako zistiť špičkový príkon? Existuje viacero možností, ako sa k nemu priblížiť, napríklad spotreba tepla za najchladnejšie obdobie – u niekoho to môže byť najchladnejší mesiac. U toho, kto vie spraviť odpočty častejšie, to môže byť za kratšie obdobie (týždeň, deň). Stačí len vykonávať odpočty v pravidelných intervaloch.

(Poznámka: novozavedená veličina „regulačný príkon“ podľa výnosu ÚRSO č. 6/2008 nemá nič spoločné s odoberaným príkonom. Je to hodnota vypočítaná výhradne zo spotreby tepla.) Pri navrhovanej úhrade podľa špičkového príkonu uhradí náklady zodpovedajúce zabezpečeniu pohotovosti odberu tepla aj dom využívajúci obnoviteľný zdroj tepla. Nie je to opatrenie namierené proti obnoviteľným zdrojom, ale opatrenie zohľadňujúce prevádzkové zákonitosti a faktory tvorby nákladov. Ide o to, aby úspora na jednom mieste nebola priamym generátorom nehospodárnosti na inom mieste.

Rozpočítanie nákladov za teplo v súlade s fyzikálnymi a prevádzkovými princípmi je základnou podmienkou ekonomickej a energetickej efektívnosti výroby a distribúcie tepla a nevyhnutnou podmienkou pre správnosť koncepčných rozhodnutí o spôsoboch zásobovania teplom a využívaní obnoviteľných zdrojov.

Ing. Juraj Šmelík
Foto: archív autora

Autor je projektantom v projekčnej kancelárii THERMO-ECO-ENGINEERING­ v Bratislave. Zaoberá sa hydraulickým vyvažovaním a optimalizáciou technologických zapojení na všetkých úrovniach zariadení na výrobu a distribúciu tepla a teplej vody.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.