Bytové domy sa od CZT len tak ľahko neodpoja

Nie vždy sa podarí v právnych predpisoch objektívne zohľadniť záujmy všetkých zúčastnených strán. Žiaľ, toto konštatovanie potvrdzuje aj novela zákona č. 100/2014 Z. z. o tepelnej energetike, ktorá významným spôsobom zväzuje ruky vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových domoch.

Novela zákona č. 100/2014 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len zákona o TE), ktorá je platná od 1. 5. 2014, bola podľa predkladateľa navrhovaná tak, aby vytvorila podmienky realizácie cieľov Energetickej politiky SR v oblasti tepelnej energetiky hlavne v otázke centralizovaného spôsobu zásobovania teplom, pričom sa čiastočne odvoláva na implementáciu smernice EÚ 2012/27/EU o energetickej efektívnosti. Pôvodný zákon o podmienkach podnikania s teplom sa stal „na konci dňa“ zákonom o podmienkach výroby tepla. Novela zákona o TE je napísaná tak, ako keby ju písali zástupcovia Slovenského zväzu výrobcov tepla, čomu nasvedčuje aj súčasná aktívna obhajoba novoprijatých ustanovení novely zákona aj zástupcami tohto zväzu. Podľa novely zákona sa povinnosti vyplývajúce z jednotlivých ustanovení vzťahujú aj na spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré majú vo svojich bytových domoch zriadené vlastné zdroje tepla a vyrábajú teplo len pre vlastnú potrebu bez zisku, t. j. len za náklady, ktoré si rozdelia podľa vopred dohodnutých pravidiel a podmienok. Novodefinované povinnosti spoločenstiev vlastníkov bytov podľa zákona č. 100/2014 Z. z. zbytočne zvyšujú náklady na činnosť spoločenstva, resp. náklady na výrobu tepla vo vlastných zdrojoch. Monopolné postavenie výrobcov a dodávateľov tepla zo zdrojov centrálneho zásobovania teplom (CZT) sa novelou zákona posilňuje do takej miery, že je pre konečných spotrebiteľov neúnosné. Na základe novoprijatých ustanovení sa eliminovalo konkurenčné prostredie, ktoré mohlo v konečnom dôsledku zaručovať prijateľné ceny tepla zo strany výrobcov a dodávateľov tepla z CZT. Vo všeobecnosti platí, že tam, kde je monopol, tam je aj diktát podmienok a cien.

Systémy centralizovaného ­zásobovania teplom

Systémy centralizovaného zásobovania teplom boli u nás v predchádzajúcich obdobiach „budovania socializmu“ prevažne budované za podmienok, ktoré boli v tomto čase platné a dostupné (lacný dotovaný plyn, zariadenia a rozvody CZT boli prevažne vo vlastníctve obcí a iné). Byty v bytových domoch boli vo vlastníctve štátu, družstiev, organizácií a obcí. Užívatelia týchto bytov boli prevažne v nájomnom vzťahu. O organizácii zásobovania teplom preto právom rozhodovali prostredníctvom svojich orgánov práve vyššie menované inštitúcie, jednotne usmerňované zákonným spôsobom. Tvorcovia a predkladatelia novely zákona o TE, úradníci ministerstva hospodárstva a jeho niektorých organizácií, niektorí poslanci NR SR a výrobcovia a dodávatelia tepla z CZT, si však neuvedomili, že sa po roku 1989 postupne zmenili vlastnícke vzťahy k bytom v bytových domoch. Skoro všetky byty v bytových domoch a samotné bytové domy sú výlučne v súkromnom vlastníctve a právom sa vlastníci bytov dožadujú svojich práv, ktoré im zaručuje Ústava SR pri využívaní, správe svojho súkromného majetku a nakladania s ním. Zmenili sa tým zároveň vzťahy a podmienky aj v oblasti zásobovania teplom. Zariadenia a rozvody CZT prešli do vlastníctva súkromných firiem alebo ich obce prenajali súkromným firmám.

Do akej miery rozhodujú vlastníci bytov?

Vlastníci bytov by ako vlastníci súkromného majetku mali mať právo rozhodovať aj o službe dodávky tepla do svojich bytov a o podmienkach dodávky tepla. Pravidlá, ktoré im to mali umožniť v novele zákona o TE, však zodpovedné orgány pravdepodobne podcenili a naopak, vlastníci bytov sa stali vazalmi až rukojemníkmi výrobcov a dodávateľov tepla z CZT. Preto bola a je zo strany vlastníkov bytov vyslovovaná značná nespokojnosť so znením novely zákona o TE, kde sú ich práva značne nevyvážené oproti právam výrobcov a dodávateľov tepla z CZT. Štát a obce sa predajom bytov novým vlastníkom, predtým nájomníkom, excelentne zbavili svojho často zdevastovaného majetku, zbavili sa zodpovednosti za stav bytov a bytových domov a všetku ťarchu preniesli na plecia vlastníkov bytov. Tí majú povinnosť sa o svoj majetok starať, často investujú obrovské finančné prostriedky do obnovy tohto získaného zdevastovaného bytového fondu s nádejou, že okrem zlepšenia životných podmienok, zvýšenia životnosti bytového domu taktiež ušetria financie za energiu. To sa im aj investíciou do obnovy podarí, avšak následne ich čaká (ne)milé prekvapenie, že po ušetrení a znížení množstva energie potrebnej pre dom sú vystavení realite, ktorá spočíva vo zvyšovaní ceny tepla od výrobcov a dodávateľov tepla z neefektívnych centrálnych zdrojov na dotknutom území.

(Ne)možnosť odpojenia od CZT

Mnohé spoločenstvá vlastníkov bytov podľa príkladov a výsledkov dosahovaných vo vlastných zdrojoch tepla v susedných bytových domoch prejavujú záujem o odpojenie od CZT. Novela zákona im to však do značnej miery obmedzuje až znemožňuje. Môžeme konštatovať, že bola prijatá lobistická novela zákona o TE, ktorá vniesla chaos a nerovnaké postavenie jednotlivých účastníkov na trhu s teplom. Výrazne neadekvátne sa posilnili práva ­prevádzkovateľov CZT a naopak, záujmy vlastníkov bytov a konečných spotrebiteľov sa potlačili do úzadia. Občianske a ústavné práva vlastníkov bytov – konečných spotrebiteľov – novela zákona výrazne poškodzuje. Zákonná úprava núti konečných spotrebiteľov odoberať teplo a teplú vodu od prevádzkovateľa CZT na dotknutom území, a to často síce za regulovanú, ale v každom prípade za predraženú cenu zo zdrojov, zo zariadení a rozvodov, ktoré sú neefektívne a často zastarané (30- a viacročné). Ani čiastočné inovácie, resp. investície do týchto zastaraných zdrojov CZT nedokážu pritom zabezpečiť takú efektívnosť, akú zabezpečujú dnes moderné kondenzačné kotly a technológie s využitím OZE vo vlastných zdrojoch tepla v bytových domoch, vybudovaných v mieste spotreby tepla a teplej vody.

Občianska iniciatíva

V dôsledku negatívnych postojov zástupcov obcí a zástupcov prevádzkovateľov CZT pri podávaní žiadostí o stavbu vlastných zdrojov tepla v bytových domoch zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov vznikla v druhej polovica roka 2014 občianska iniciatíva, ktorej zástupcovia iniciovali petíciu za zmenu niektorých ustanovení novely zákona o TE. Petíciu podpísalo viac ako 11 000 vlastníkov bytov a v júni 2015 ju zástupcovia občianskej iniciatívy odovzdali prezidentovi SR. Pán prezident a pracovníci jeho kancelárie pri posúdení obsahu petície konštatovali, že rozčarovanie autorov petície z aplikačnej praxe ostatnej novely zákona o TE je namieste a pán prezident sa osobne obrátil listom na ministra hospodárstva SR, v ktorom ho požiadal, aby dôsledne vyhodnotil všetky námietky vlastníkov bytov voči novele zákona o TE a navrhol jeho zmenu v ustanoveniach, pri ktorých sú výhrady vlastníkov oprávnené, a prijal také opatrenia, ktoré zaručia vyváženie oprávnených záujmov tak dodávateľov, ako aj odberateľov tepla z CZT.

Zástupcovia tejto občianskej iniciatívy a petičného výboru vyvinuli maximálne úsilie, aby vysvetlili poznatky z aplikácie novely zákona o TE a jej negatívneho dosahu na vlastnícke práva vlastníkov bytov a konečných spotrebiteľov. Otvorenými listami oslovili všetkých poslancov NR SR, predsedu vlády SR a ministra hospodárstva SR. Na základe tohto listu niektorí opoziční poslanci zorganizovali podanie na Ústavný súd SR na začatie konania pre nesúlad niektorých ustanovení novely zákona o TE s ustanoveniami Ústavy SR. Podanie Ústavný súd SR prijal a v napadnutej veci bude konať. Výsledok bude teda známy v nasledujúcom období. Zástupcovia petičného výboru sa dožadovali aj rokovaní na pôde Ministerstva hospodárstva SR, kde trpezlivo podrobne vysvetľovali námietky a pripomienky k novele zákona o TE. Po dvoch rokovaniach so štátnym tajomníkom sa však v závere dozvedeli len to, že v súčasnosti nie je politická vôľa meniť ustanovenia novely zákona o TE. Smutný na tom je fakt, že bola politická vôľa pri zmene pôvodného znenia zákona, ale už nie je vôľa zaoberať sa výsledkami aplikácie novely zákona v praxi. A tak dochádza dennodenne nielen k materiálovým škodám na strane konečných spotrebiteľov, ale zároveň aj ku škodám morálnym. Zistenie vlastníkov bytov, že si v plnej miere nemôžu uplatniť právo súvisiace s ich súkromným majetkom a vyriešiť dodávku tepla do svojich bytov energeticky, environmentálne a predovšetkým ekonomicky efektívnejšie, je kruté a zanecháva hlboké stopy vo vedomí tých, ktorí sa nad otázkami predraženého tepla z CZT denne zamýšľajú, keďže sa to týka ich peňaženiek a každodenného zápasu o prežitie ich rodín. Prevádzkovatelia CZT tvrdia, že poskytujú dodávku tepla za primerané ceny, ktoré im schvaľuje (rozumej deformuje) regulátor. Vlastníci bytov sa však dožadujú, aby bola dodávka tepla pre nich aj cenovo prijateľná, a to aby sa približovala cenám, resp. výške nákladov na výrobu tepla z vlastných zdrojov tepla v bytových domoch, ktoré sú o 30 až 40 % nižšie ako v CZT. Dnes sú všeobecne známe a verejne dostupné výsledky, ktoré dosahujú vlastníci bytov pri prevádzke vlastných zdrojov tepla v bytových domoch. Tie hovoria jednoznačne o celkovej výhodnosti výstavby a prevádzky týchto vlastných zdrojov pri použití moderných technológií v mieste spotreby v porovnaní so zastaraným zdrojom a rozvodom výroby a dodávky tepla z CZT. Aby boli systémy CZT ako-tak konkurencieschopné a vyhoveli zákonným požiadavkám na efektívnejšiu prevádzku, potrebujú značné investície. Tieto im síce poskytne štát alebo európske fondy, ale všetky ich zaplatia koneční spotrebitelia vo vyšších cenách za teplo ako odpisy vo fixnej zložke ceny. Čo znamená opäť zákonné zvýšenie cien za teplo. Pritom je nezanedbateľný fakt, že výstavba vlastných zdrojov tepla v bytových domoch je samofinancovateľná vlastníkmi bytov, nie sú potrebné žiadne štátne zdroje a fondy. Táto skutočnosť však pravdepodobne nie je pre určitý okruh úradníkov zaujímavá, keďže sľúbený a štátom schválený balík financií na obnovu napr. starých a neefektívnych zdrojov a rozvodov tepla v nasledujúcom období by nebolo možné využiť na prilepšenie a zlepšenie postavenia niektorých záujmových skupín.

A čo ďalej?

Zmeniť myslenie a postoje úradníkov zodpovedných za nežiaduci stav v oblasti tepelnej energetiky sa zástupcom vlastníkov bytov zatiaľ nepodarilo. Namieste je otázka, prečo asi. Možno sú za tým, tak ako aj v iných oblastiach verejného života, ekonomické záujmy oligarchov alebo iných skupín v pozadí, ktoré sú také silné, že nebude možné prelomiť postoje úradníkov, aj keby boli na strane vlastníkov bytov argumenty a dôkazy typu, že Zem je guľatá. V honbe za ziskom nepozná brat brata. Štátom garantovaný zisk pre oligarchov a prevádzkovateľov CZT je nástrojom, ktorý stále viac ekonomicky posilňuje ich postavenie a naopak konečných spotrebiteľov, vlastníkov bytov stavia do polohy akýchsi vazalov, ktorí musia platiť aj za nehospodárne a predražené služby. Dlhodobo je však tento stav neudržateľný. Treba dúfať, že sa to zmení a že rozumní ľudia prijmú argumenty. Tých nerozumných treba ľutovať a možno aj verejne osloviť a pranierovať.

Realita je však, žiaľ, taká, že v mnohých oblastiach života prevláda systém arogancie moci. Otvorene alebo skryto sa vytvárajú podmienky na vzájomné okrádanie ľudí, a to aj prostredníctvom nových zákonov a noriem. Pribúdajú povinnosti malých a stredných podnikateľov a zástupcov samosprávy súkromného majetku vlastníkov bytov. Za nesplnenie týchto nezmyselných povinností, subjektívne vymyslených zo strany úradníkov tých orgánov, ktoré by mali slúžiť všetkým ľuďom pri každodennom zápase s nepriaznivou ekonomickou situáciou a nielen vybranému okruhu, ,hrozia pokuty a penále. História si pamätá veľa príkladov, keď zodpovední pozabudli na skutočnosť, pre koho dobro majú v prvom rade pracovať a rozhodovať. Zodpovedné orgány, ktoré síce deklarujú, že robia opatrenia na ochranu spotrebiteľa, si pravdepodobne neuvedomujú, že práve opatreniami a ustanoveniami novely zákona o TE v aktuálnom znení, naopak, poškodzujú záujmy spotrebiteľov, a to najmä tým, že odstavili vlastníkov bytov od tlaku na prijateľné ceny za teplo dodávané z neefektívnych systémov CZT. Dúfajme, že sa situácia v tepelnej energetike v budúcnosti zmení k lepšiemu aj v prospech konečných spotrebiteľov.

Text: Ing. Miroslav Verčimák, predseda F/12, člen petičného výboru

Foto: isifa/Shutterstock

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.