roznava potencial ma vie ho aj vyuzit
Galéria(7)

Rožňava potenciál má, vie ho aj využiť

Okresné mestá na juhovýchode Slovenska majú mnoho rovnakých starostí. Rožňavu tiež postihol osud zaniknutých významných zamestnávateľov, migrácia mladých či zlá dopravná dostupnosť. Na druhej strane má však rožňavský región veľkú výhodu. Je nesmierne bohatý na prírodné a historické zaujímavosti.

mg 3798 big image
mg 3843 big image
mg 3818 big image
mg 3806 big image
mapa big image
roznava potencial ma vie ho aj vyuzit 6403 big image
Banícka minulosť
Mnoho slovenských miest bolo založených na križovatkách významných ciest. Rožňava má strategickú polohu z hľadiska dopravy a prepojenia horného Gemera severojužným a východozápadným smerom. So vznikom mesta sa navyše spája legenda o zlatej trojruži, ktorej mesto vďačí za rozvoj baníctva. Na mieste náleziska vzácneho kovu vznikla osada Rosenau, prvá písomná zmienka je datovaná rokom 1291. Stredovek bol obdobím rozkvetu mesta. Náhly úpadok baníctva a náboženské nepokoje v 16. storočí prerušili všestranný rozvoj mesta až do začiatku 18. storočia. Napriek tomu ostala Rožňava významným centrom vzdelania, remesiel a kultúry Gemera.

Rožňava
Košický samosprávny kraj
Počet obyvateľov: 18 645
Rozloha mesta: 45,614088 km2
Miera evidovanej nezamestnanosti: 15,63 %

Najväčší zamestnávatelia v Rožňave a blízkom okolí:
SCA Hygiene Products Slovakia, s. r. o.       
KOVOZINK, a. s.        
DOMICA KOMPLEX, s. r. o.

Súčasnosť s historickými a prírodnými pokladmi
V súčasnosti je Rožňava okresným mestom s 18 645 obyvateľmi. Na návštevníkov pôsobí trochu ospalo, hoci vynikajúca poloha ju priam predurčuje, aby sa stala štartovacím bodom pre rôzne výlety za historickými či prírodnými zaujímavosťami.

Podoba historického jadra sa vytvorila približne koncom 15. storočia a zachovala sa dodnes aj s hlavnými dominantami. Neskororenesančná Strážna veža bola dokončená v roku 1654 a dnes slúži ako vyhliadkové miesto. Na Námestí baníkov je aj biskupský palác, budova bývalej banskej komory, kláštor vincentiek či radnica. Mesto patrí do Spišsko-gemerského okruhu Gotickej cesty na Slovensku, neďaleko je kaštieľ Betliar, opačným smerom hrad Krásna Hôrka.

Nemenej zaujímavé sú turistické trasy a jaskyne. V okruhu do 40 km od mesta je ich hneď niekoľko. Gombasecká jaskyňa sa pýši nevšednou výzdobou v podobe sintrových brčiek. Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá bola ako prvá v Európe v roku 1887 elektricky osvetlená, ohuruje krehkou ľadovou krásou. Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedinečná aragonitovou výzdobou v podobe ružíc, trsov, trávy a zhlukov kryštálov aragonitu rozvetvujúcich sa na všetky strany. A napokon blízko hraníc s Maďarskom je jaskyňa Domica, ktorá patrí medzi najkrajšie kvapľové jaskyne v Európe. Spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského krasu bola zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
–>–>

Potenciál mesta
Banícka sláva mesta je dávno preč, jeho niekdajší význam ako remeselno-obchodného centra pripomínajú už len jarmoky ako kultúrne akcie. Ako nám povedal hovorca mesta Peter Gallo, v Rožňave si veľmi dobre uvedomujú, že práve v turistickom ruchu tkvie rozvojový potenciál mesta. Problémom je, že rožňavský región má síce k dispozícii všetky esá kultúrno-historického a prírodného kontextu, ale domáci nevedia túto partiu rozohrať vo svoj prospech a prilákať do tejto oblasti cez turistov kapitál. Mestu by určite pomohla dostavba rýchlostnej cesty R2 Zvolen – Košice, ktorá by vylepšila jeho dopravnú dostupnosť zo vzdialenejších kútov Slovenska či zahraničia.

Otázkou je, či je toto hlavnou prekážkou rozvoja cestovného ruchu. Či nejde skôr o nedostatočne využité možnosti v propagácii regiónu, v dostupnosti informácií a dobudovanej infraštruktúre pri všetkých turisticky atraktívnych lokalitách. A napokon si treba uvedomiť, že scestovaní hostia rozmaznaní možnosťami a ponukou z celého sveta sú citliví nielen na prírodné a kultúrne hodnoty, ale najmä na kvalitu poskytovaných služieb a ochotu personálu.

Pozitívnym signálom je snaha Rožňavčanov o upravené a čisté mesto. Aj rozkopané Námestie baníkov svedčí o snahe mesta zveľadiť centrum do kultivovanej podoby. Práce síce na čas spomalil zásah archeológov, na mestskom úrade však dúfajú v skoré ukončenie rekonštrukcie bez prieťahov.

Rožňavský región dostal nedávno do nemilej pozornosti požiar strechy na hrade Krásna Hôrka. Príčina aj následky sú známe. Nešťastie však upriamilo pozornosť aj na starostlivosť o pamiatky a ich údržbu. Zlý chýr by Rožňave mohol pomôcť aspoň v tom, že na zrenovovanú strechu hradu sa príde pozrieť minimálne dvojnásobok zvedavých turistov.

Silné stránky mesta:

  • dostupná ponuka odborného poradenstva pre občanov
  • široká škála činností občianskych a záujmových združení
  • primeraná ponuka voľnočasových aktivít pre deti, mládež a seniorov
  • adresnosť a efektívnosť poskytovania sociálnych služieb
  • starostlivosť o nadaných žiakov
  • vytváranie nových možností pre športové, kultúrne a spoločenské vyžitie občanov

Slabé stránky mesta:

  • nedostatok pracovných príležitostí pre občanov mesta
  • vysoký podiel obyvateľov so sociálnymi problémami a spolužitím v komunite

Problém: migrácia a cesta
Rožňava ako všetky menšie mestá na Slovensku zápasí s problémom úbytku obyvateľstva, ktorý súvisí najmä s migráciou mladej generácie do väčších miest za vyšším vzdelaním a prácou. Napriek tomu sa v ostatných školských rokoch zaznamenal stabilizovaný počet žiakov v základných školách bez výrazného poklesu a rovnako kapacita materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta je stopercentne naplnená. Na tomto stave sa podieľajú aj žiaci a deti z okolitých obcí.

Dve základné školy sa vďaka financovaniu z projektov EÚ podarilo komplexne zrekonštruovať a pri ďalších čaká mestský úrad na vhodnú výzvu na podanie takéhoto projektu. Vynovená je Základná škola na Ulici pionierov a Základná škola akad. Jura Hronca na Zakarpatskej 12. Finančné prostriedky naplánované v rozpočte mesta neumožňujú výrazné investície do rekonštrukcie škôl, skôr sa len odstraňujú havarijné situácie vzniknuté na jednotlivých budovách.

Stredné školstvo je zastúpené gymnáziom, obchodnou akadémiou, strednou zdravotnou školou a stredným odborným učilišťom služieb. V Rožňave má detašované pracovisko Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
 
Po zániku banského závodu nie je v Rožňave žiaden strategický podnik, ktorý by zamestnával väčší počet obyvateľov. Mesto pripravilo pre potenciálnych investorov priemyselný park. Pozemok aj siete sú pripravené, firmy sa však do regiónu nehrnú. Dostupnosť mesta je len po cestách 1. triedy, čo je z hľadiska logistiky problém. Kým nebude dokončené diaľničné prepojenie Slovenska južným smerom, bude Rožňava len ďalším z miest, ktoré tým výrazne trpia.

Mária Nováková
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.