Vstupné priestory bytového domu
„Obvyklosťou je vyjadrovaná ladnosť, ak sa stavbám s veľkolepými interiérmi zriadia aj skvelé a im zodpovedajúce vestibuly. Ak majú totiž interiéry vzhľad skvelý, vstup však úbohý a nedôstojný, nemajú stavby ladnosť.“ Takto charakterizuje dôležitosť a význam vstupných priestorov rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio vo svojom klasickom diele De architectura približne z roku 20 pred naším letopočtom.
Základné funkcie vstupných priestorov
Vstupné priestory zabezpečujú v panelových bytových domoch viaceré funkcie. Sú miestom kontrolovaného vstupu do panelového bytového domu, zabraňujú vstupu nežiaducich osôb do objektu, a teda aj páchaniu trestnej činnosti a krádežiam. Nachádzajú sa tu prostriedky na komunikáciu návštev s obyvateľmi – komunikačný systém s audio vrátnikom a ovládaním, prípadne video vrátnik. Mali by umožňovať vstup všetkým osobám bez ohľadu na ich zdravotný stav a predispozície, tzv. bezbariérový prístup. Tento princíp sa však nie vždy zohľadňuje. Architektonické stvárnenie exteriérovej časti vstupných priestorov by malo takisto aspoň čiastočne chrániť vstupujúce osoby pred počasím pri manipulácii so vstupnými dverami, prípadne komunikačným systémom pri návštevách. Ďalším aspektom by mala byť možnosť transportu väčších predmetov, ako sú kusy nábytku a podobne, cez vstupné dvere v prípade potreby.
Bezpečnosť
Bezpečnosť a ochrana pred násilným vniknutím a vandalizmom predstavuje základný determinant architektonického stvárnenia mnohých vstupných priestorov do panelových bytových domov. Príkladom na ilustráciu tohto tvrdenia je vstup do bytového domu v bratislavskej mestskej časti Petržalka na Beňadickej ulici (obr. 1). Jeho architektonické členenie a materiálové vyhotovenie má až fortifikačný (obranný) charakter, ktorý sa snaží odradiť vandalov od poškodzovania vstupu a násilného vniknutia doň. Vstupné dvere neobsahujú žiadne vonkajšie pohyblivé časti, ako sú kľučka či zámok, ktoré by mohli byť zničené a odcudzené (obr. 2). V tomto prípade sú výrazne zabezpečené aj komunikačné systémy – tlačidlá s audio systémom, ktoré chráni masívna mreža (obr. 3). Ako vidieť na obr. 3, komunikačný systém bol už v minulosti poškodený ohňom, čo dokazujú čierne stopy po horení. Architektonický výraz analyzovaného vstupu do panelového bytového domu vyjadruje charakter lokality, v ktorej sa nachádza. Tu je prvoradou funkciou vstupu zabrániť jeho zničeniu či poškodeniu a taktiež zastaviť vandalov pred násilným vniknutím do bytového domu a páchaním trestnej činnosti. Táto skutočnosť potláča snahu o estetické stvárnenie vstupného priestoru, prípadne väčšiu materiálovú pestrosť. Použité materiály musia odolať väčšine techník násilného vniknutia a vandalizmu vrátane extrémnych prípadov použitia ohňa na ich poškodenie. Ideálne sa preto javia kovové materiály, ktoré sú odolné proti ohňu aj hrubej sile.
Obr. 3 Detail ochrany komunikačného systému na Beňadickej ulici (foto: autor)
–>–>
Nevýhodou riešenia na Beňadickej ulici je to, že neumožňuje výhľad zo zádveria na ulicu, čo je vo štvrtiach ako táto veľký problém. Na miestach so zvýšeniu kriminalitou treba mať prehľad o situácii pred vstupom do budovy, keďže sa tam môžu nachádzať a zdržovať nebezpečné osoby. Preto by bolo možno vhodné použiť pri revitalizácii takéhoto typu vstupu polotransparentné materiály, ako sú napríklad perforované plechy a ťahokov. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že čím rastie počet podlaží panelového bytového domu, a teda aj počet bytových jednotiek a obyvateľov v ňom, tým sa zvyšuje nevyhnutnosť zabezpečiť vstupné priestory pred vandalizmom. Domy s veľkým počtom obyvateľov podporujú anonymitu a zníženú možnosť kontroly pohybu osôb po budove a jej okolí. Obyvatelia sa navzájom takmer nepoznajú na rozdiel od vchodov v málopodlažných panelových domoch. Toto tvrdenie potvrdzujú tieto fotografie: vstup s výraznou mrežovinou, plechovými výplňami a bezpečnostným sklom 13-podlažného bytového domu na Námestí hraničiarov v Petržalke (obr. 4) a na porovnanie vstup do 5-podlažného bytového domu na Jasovskej ulici (obr. 5) v tej istej mestskej časti Bratislavy.
Obr. 4 Vstup do 13-podlažného bytového domu na Námestí hraničiarov v Petržalke (foto: autor)
Rozdiel medzi architektonickým výrazom oboch vstupov je badateľný. V prípade 13-podlažného bytového domu sú opäť použité materiály, ktoré odolajú vandalom a ochranné mrežovanie, zatiaľ čo pri nižšej budove je už zasklená stena bez výrazných bezpečnostných prvkov. Rozdiel je v počte podlaží bytových domov. Pri nižšom bytovom dome je charakteristické, že jeho obyvatelia sa vzájomne poznajú, preto je aj väčšia kontrola nad pohybom osôb. V prípade bytového domu s veľkým počtom obyvateľov v jednom vchode treba zvýšiť kontrolu nad pohybom osôb technickými prostriedkami, ako sú kamerové systémy, evidencia vstupov do budovy, prípadne vrátnicou so strážnou službou a podobne. Následne, po aplikácii takýchto opatrení, by bolo možné pristúpiť aj k zmene architektonického výrazu a nasadenia iných, transparentnejších materiálov bez toho, aby bola nevyhnutná vysoká odolnosť vstupných konštrukcií proti poškodeniu vandalmi.
Dôležitá pri návrhu obnovy vstupných priestorov do panelových bytových domoch je ich celková priestorová prehľadnosť a čitateľnosť. V oblastiach so zvýšenou kriminalitou je vhodné, aby bolo možné vidieť cez transparentné časti – či sa niekto nachádza v priestore zádveria, alebo v priestore pred samotným vstupom. Akékoľvek stienky, niky a podobné konštrukcie sú nežiaduce, keďže sa za nimi môžu skrývať prípadní útočníci.
Vstupné priestory pre všetkých – bezbariérovosť
Panelové domy vznikali v období, keď sa neuplatňovali, prípadne sa uplatňovali iba v malej miere zásady tzv. univerzálneho dizajnu, dizajnu pre všetkých. Tomu zodpovedá aj dimenzovanie a celková konštrukcia vstupov do týchto budov. V súčasnom stave bez následných úprav neumožňujú prístup nielen osobám so zdravotným postihnutím, ale ani ďalším skupinám obyvateľstva vrátane záchranárov s nosidlami a podobne. Tento stav treba zmeniť a dbať pri návrhu obnovy vstupov do panelových domov aj na tieto aspekty.
Bezbariérový vstup do budovy je nevyhnutným, avšak nie postačujúcim predpokladom na dosiahnutie bezbariérového prostredia. Z hľadiska architektonického navrhovania a projektovania vstupov do budov sa ako najväčší problém javí bezbariérové prekonanie výškového rozdielu medzi úrovňou chodníka, nástupnej plochy či námestia a úrovňou samotného vstupu do vstupného podlažia [2].
Väčšina panelových domov na Slovensku nemá v súčasnosti realizovaný vstup, ktorý by umožňoval bezbariérový vstup. Primárnym problémom je spomínaný výškový rozdiel medzi úrovňou chodníka a úrovňou vstupných dverí. Typickým príkladom nevhodného pôvodného riešenia je vchod na Turnianskej ulici v Petržalke (obr. 6). Ako na obrázku vidieť, tento panelový dom prešiel obnovou fasády a technických detailov, nad vstupom pribudlo nové zastrešenie, no nikto sa nezaoberal otázkou modernizácie vstupu, ktorý je v súvislosti s princípmi univerzálneho dizajnu nevyhovujúci. Neumožňuje prístup osobám s obmedzenými možnosťami pohybu. Aj mamičky s kočíkmi musia vynaložiť veľké úsilie, aby sa im podarilo dostať sa po strmej rampe k vstupným dverám. Tento príklad zahŕňa všetky bežné problémy panelových bytových domov, ktoré treba vyriešiť, aby bol možný bezbariérový prístup do budovy.
|
 |
| Obr. 5 Zasklená stena vstupu do bytového domu na Jasovskej ulici, Petržalka (foto: autor) | Obr. 6 Hlavný vstup do budovy, ktorý nezodpovedá zásadám univerzálneho dizajnu, na Turnianskej ulici v Petržalke (foto: autor) |
V prvom rade treba vyriešiť problém výškového rozdielu medzi chodníkom a vstupom. Keďže tento rozdiel sa nedá odstrániť (napríklad zvýšením úrovne chodníka či terénu), sú nevyhnutné dodatočné opatrenia na odstránenie bariér. Finančne najmenej náročným a zároveň najjednoduchším riešením je stavba exteriérovej rampy, avšak so správnymi dimenziami a sklonom. Rampa musí mať šírku najmenej 1 300 mm a jej pozdĺžny sklon má byť najviac 1 : 12 (optimálny je sklon 1 : 20). Pri dodržaní vhodných pozdĺžnych sklonov rampy môže niekedy predstavovať problém jej dĺžka. Rampa s dĺžkou viac ako 9 000 mm musí mať prerušenie vo forme odpočívadla. Okrem správneho sklonu rampy sú dôležité aj jej doplnky, ako sú vodiace tyče a držadlá v správnej výške. Vhodný príklad správneho riešenia bezbariérovej úpravy hlavného vstupu predstavuje obr. 7, na ktorom je v pôdoryse znázornená rampa so sklonom 1 : 12 prekonávajúca výškový rozdiel 480 mm medzi chodníkom a vstupnými dverami. Rampa musí mať drsný protišmykový povrch, a ak je určená na celoročné používanie, mala by mať aj vyhrievaný povrch, prípadne účinné zastrešenie, aby v zime nenamŕzala.
Obr. 7 Príklad riešenia exteriérovej rampy [2]
Samotná rampa je však stále nedostačujúca na bezbariérový prístup do panelového domu. Aj keď osoba na vozíku prekoná vďaka nej výškový rozdiel, nakoniec narazí na ďalšiu prekážku – nedostatočný priestor pred vstupnými dverami (obr. 8). Tie sa zvyčajne otvárajú von, a aby spĺňali podmienky bezbariérového prístupu, otváravé krídlo by malo mať šírku minimálne 900 mm. Pred dverami, ktoré sa otvárajú von, by mal byť dostatočný priestor na manipuláciu, minimálne s priemerom 1 500 mm. Tieto požiadavky nespĺňa momentálne väčšina zo vstupov s výškovým rozdielom oproti chodníku.
Odstránenie bariér pri vstupe do panelového domu je komplexný proces, ktorý vyžaduje celú sériu úprav. Pri obnove panelových domov sa k odstráneniu bariér pri vstupe pristupuje len v ojedinelých prípadoch. Tieto aspekty sa väčšinou prehliadajú. Pozitívne príklady na Slovensku sa dajú nájsť skôr medzi novostavbami ako v rekonštruovaných panelových domoch. Vhodným príkladom správneho riešenia bezbariérového objektu, ktorý má podobné atribúty ako vstupy do panelových bytových domov (výškový rozdiel a podobne), je obytný súbor Rozadol v Bratislave (obr. 9). Pri tomto projekte autori dôsledne dodržali väčšinu zásad univerzálneho dizajnu a zabezpečili tak dobrý prístup do tejto obytnej zóny, ako aj do samotných obytných domov, a to nielen osobám z obmedzenými možnosťami pohybu.
Obr. 9 Správne nadimenzovaná rampa pred vstupom do objektu, obytný súbor Rozadol, Bratislava (foto: autor)
Obr. 10 Nedostatočné zvýraznenie vstupu v rámci kompozície fasády na Thurzovej ulici v Bratislave
(foto: autor)
Prevádzka vstupných priestorov a ich architektonické stvárnenie
Vstupné priestory v panelovom bytovom dome plnia viaceré funkcie. Sú to: ochrana vstupujúcich osôb pred nepriaznivým počasím, kontrolovaný vstup osôb do bytového domu, umiestnenie poštových schránok a prvý kontakt návštevníka s obytným domom. Pri pohľade na panelový obytný dom by mal hlavný vstup tvoriť kompozičný akcent, ktorý je jednoznačne čitateľný a identifikovateľný. Nie vždy je to tak. V niektorých prípadoch nie je možné jednoznačne identifikovať, kde sa vstup do bytového domu nachádza, keďže nie je výrazne odlíšený od parteru panelového domu (obr. 10). Ideálne riešenie predstavuje použitie zastrešenia hlavného vstupu so zaujímavými podperami, ktoré môže samo osebe vytvárať želaný akcent a slúžiť ako jasný identifikátor umiestnenia vstupov do budovy (obr. 11).
Obr. 11 Zastrešenie hlavného vstupu ako kompozičný akcent (foto: autor)
Tak ako sa menia požiadavky na bezbariérový prístup do panelových bytových domov, menia sa aj požiadavky na ich funkčno-prevádzkové riešenia. Zásadnou zmenou je situovanie poštových schránok a prístup osôb, ktoré do nich vhadzujú reklamné a informačné materiály. V minulosti bolo bežné, že sa poštové schránky nachádzali v zádverí, bezprostredne za vstupnými dverami. Vzhľadom na snahu o zvýšenú kontrolu a bezpečnosť sa obyvatelia panelových domov usilujú zabrániť nekontrolovateľnému vstupu osôb, ktoré prinášajú poštu a reklamné materiály. Schránky sa preto presunuli na fasádu budov, kde je k nim priamy prístup, takže nie je nutné, aby osoby prinášajúce poštu vstupovali do budovy (obr. 12). Zároveň sa zriaďuje samostatná zberná schránka na vhadzovanie reklamných materiálov. Tento systém sa v súčasnosti využíva aj v moderných obytných novostavbách. Architektonické stvárnenie panelu so schránkami môže v prípade použitia kvalitných materiálov predstavovať zaujímavý architektonický prvok a nemusí pôsobiť rušivo (obr. 13).
Obr. 12 Umiestnenie poštových schránok na fasáde, Lachova ulica v Petržalke (foto: autor)
Obr. 13 Riešenie panelu so schránkami v prípade novostavieb, obytný súbor Rozadol, Bratislava
(foto: autor)
Záver
V rámci celkovej obnovy panelových bytových domov sa treba zamerať na všetky aspekty obnovy, nielen na čiastkové úkony, ako sú výmena fasády a oprava systémových porúch. Dôležitou oblasťou je aj adaptácia vstupných priestorov a konštrukcií na súčasné požiadavky. Vhodným architektonickým a funkčno-prevádzkovým riešením vstupu do panelového bytového domu možno dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality bývania v ňom, prístupu do domu a taktiež jeho architektonického výrazu a celkového pôsobenia.
TEXT: Ing. arch. Peter Lovich, PhD.
OBRÁZKY a FOTO: archív autora, použitá literatúra
Ing. arch. Peter Lovich, PhD., pôsobí v Ústave architektúry obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave.
Literatúra
1. Vitruvius, M. P.: Ten Books on Architecture. New Ed. Cambridge : Cambridge University Press, 2001, 352 s.
2. Samová, M. et al.: Tvorba bezbariérového prostredia. Základné princípy a súvislosti. Prvé vydanie. Bratislava: Eurostav, 2008. 121 s.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
