Obnova balkónov v konštrukčnom systéme LB
Galéria(9)

Obnova balkónov v konštrukčnom systéme LB

Partneri sekcie:

Budova na Piešťanskej ulici v Bratislave poslúžila ako pilotný projekt odstránenia systémovej poruchy balkónov. Tento bytový dom bol vybraný na základe prieskumu ako typický reprezentant systému LB (MB) vrátane charakteristických porúch prejavujúcich sa vo veľkom rozsahu aj na ostatných bytových domoch tohto konštrukčného systému.


Odborný posudok zahŕňajúci podrobný popis a identifikáciu budovy vypracoval VVÚPS-NOVA, výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb a predchádzala mu vizuálna diagnostika budovy. Cieľom projektu bola analýza a potvrdenie existencie systémovej poruchy, ktorá je v súčasnosti zaradená pod písmenom f) v prílohe č. 3 Výnosu MVRR SR V-1/2008 z 15. júla 2008, resp. č. V-1/2007 z 28. novembra 2007, ako aj následné riešenie alternatívnych spôsobov jej odstránenia s overením technologického postupu.

Charakteristika budovy na bývanie
Budova sa nachádza v rovinatom území juhovýchodného svahu Malých Karpát v Bratislave. Jej výstavba sa uskutočnila v roku 1962 v konštrukčnom systéme LB – liaty betón. Ide o dvojsekciový dom s 9 nadzemnými podlažiami. Z toho je 7+1 obytných podlaží a jedno podlažie technické – vstupné.

Bytový dom je orientovaný pozdĺžnou osou na severozápad, so vstupmi od juhozápadu. Komunikačné jadro tvorí schodisko, v zrkadle ktorého je umiestnený jeden osobný výťah. Vstup do budovy je cez uzatvárateľné zádverie. Posledné obytné podlažie je po celom obvode posunuté dovnútra budovy – ustupujúce podlažie vytvára po obvode strešné terasy.

   
Celkový pohľad na bytový dom LB – Piešťanská ul. č. 5 – 7 Celkový pohľad na obnovený bytový dom na Piešťanskej ul. č. 5 – 7


Vizuálna prehliadka

Na základe vizuálnej prehliadky vystupujúcich konštrukcií – balkónov na tomto bytovom dome sa zistili tieto poruchy:

  • Pri vytváraní podlahových vrstiev balkónov sa nerealizovala hydroizolácia, ktorá by chránila vlastnú konštrukciu balkónovej dosky pred účinkami vody penetrujúcej podlahovými vrstvami. Počas 38 rokov (pozn. v čase prehliadky v roku 2000) užívania bytového domu sa neurobila komplexná údržba balkónov.
  • Konštrukcia zábradlia mala nedostatočnú výšku (900 – 1 000 mm, merané od podlahy balkóna), ktorá nevyhovuje platnej norme. Vzhľadom na veľmi malé vyloženie balkóna (750 mm) by predpísaná výška mala byť nad prahom dverí. Zábradlie je vytvorené z uzatvorených profilov a výplň z drôteného skla. Kotvené je zhora do balkónovej dosky, v ktorej je zabudovaná oceľová trúbka. Miestami je úplne prehrdzavené. Kotvenie zábradlia na konci konzoly je vo väčšine prípadov nefunkčné. Betón okolo zabudovanej trubky je zdegradovaný a na mnohých miestach vypadnutý.
  • Nosná balkónová doska je silne poškodená v oblasti kotvenia a na okrajoch je porušená až do takej miery, že chýbajú časti nosného prierezu a ďalšie sú uvoľnené (pri poklepe odpadávajú). Obnažená výstuž vrátane kotevných hákov je výrazne skorodovaná.
  • Samotné konštrukčné riešenie balkóna ako konzoly prechádzajúcej obvodovým plášťom vytvára tepelný most.

Obnova balkónov
Na pilotnom projekte sa obnova balkónov vykonala v rozličnom rozsahu:

  • realizácia nových podlahových vrstiev a zábradlia,
  • zosilnenie nosnej dosky, nové podlahové vrstvy a zábradlie,
  • odstránenie balkóna a vytvorenie francúzskeho okna,
  • odstránenie balkóna a vytvorenie novej konštrukcie balkóna.

Vzhľadom na vysoký stupeň degradácie nosnej balkónovej dosky (betón aj výstuž) bolo možné bežným opravením (opravné malty na betón, očistenie skorodovanej výstuže a jej náter) dosiahnuť staticky plnohodnotnú konštrukciu balkónovej dosky len pri železobetónových balkónoch hrúbky 150 mm na 1. poschodí.

Pri ostatných balkónoch s keramzitbetónovou nosnou balkónovou doskou sa musela existujúca doska zosilniť vystuženou nadbetónovanou doskou so zakotvením (alternatívnym spôsobom vzhľadom na závažnosť a rozsah degradácie dosky) do nosnej železobetónovej stropnej dosky. V niektorých prípadoch sa nosná balkónová doska odstránila, pričom v jednom prípade sa nahradila novou oceľovou pozinkovanou konštrukciou, kotvenou cez obvodovú stenu pomocou ťahadiel z nehrdzavejúcej ocele do stropnej konštrukcie. V ostatných prípadoch sa namiesto pôvodného balkóna realizovalo francúzske okno.

Po obnove nosnej dosky sa vyhotovilo oplechovanie odkvapu z pozinkovaného plechu a položili sa nové podlahové vrstvy – hydroizolácia na báze asfaltu, spádovaný cementový poter a ako nášľapná vrstva sa realizovala keramická dlažba. V prípade nového balkóna sa použila nášľapná stierková hydroizolácia.

Nové zábradlie sa zakotvilo do obvodového plášťa z dôvodu odľahčenia najviac zničeného rohu balkónovej dosky. Zábradlie sa realizovalo s oceľovou nosnou konštrukciou, jeho výplň je z komôrkového polykarbonátu. Výška zábradlia je 1 100 mm. Pri riešení balkónových a lodžiových zábradlí, zábradlia francúzskeho okna, ako aj nového balkóna a farby fasády sa rešpektuje pôvodný architektonický vzhľad budovy.

Predmetom pilotného projektu nebolo odstraňovanie tepelného mosta. Zateplenie balkónov zabezpečujúce odstránenie tepelného mosta vyplýva ako povinnosť z Výnosu MVRR SR V-1/2008 (ale aj platných výnosov predtým) pri odstraňovaní systémovej poruchy balkónov (systémová porucha f) a využití štátnej dotácie.

   
Pohľad na zdegradovaný železobetónový balkón LB realizovaný na 1. nadzemnom podlaží – rozsiahla korózia konštrukcie zábradlia, popraskaná výplň zábradlia Pohľad na obnovený balkón s novým zvýšeným zábradlím kotveným čiastočne pomocou ťahadiel do obvodového plášťa
   
Pohľad na debnenie a prídavnú výstuž balkónovej dosky pred zabetónovaním Detailný pohľad na kotvenie nového balkóna vnútri budovy
   
Detail kotvenia novej balkónovej konštrukcie zvonku Pohľad na obnovený balkón

Nosná konštrukcia
balkóna a lodžie konštrukčného systému LB
Typickým prvkom stavebnej sústavy LB je uplatnenie vystupujúcich konštrukcií ríms a pilastrov, vytvárajúcich charakteristický kazetový raster fasády. Rímsy sú plynulým pokračovaním stropnej konštrukcie. Väčšinou sú z keramzitbetónu, výnimočne sú oceľobetónové (prvé nadzemné podlažie, v ojedinelých prípadoch). V bratislavskom variante je ich hrúbka 90 mm a vyloženie 250 mm pred fasádu. Pôvodne sa riešili bez oplechovania. Pilastre sú široké 100 mm a vystupujú 180 mm pred priečelie. Existujú aj iné krajské varianty s odlišným riešením ríms a pilastrov.

Nosnú konštrukciu balkóna tvorí oceľobetónová, prípadne keramzitbetónová doska ako konzola súvisiaca so stropnou doskou zasahujúcou 450 mm do hĺbky priľahlej miestnosti. Hrúbka dosky je premenná od 70 do 100 mm (na prvom nadzemnom podlaží sú balkónové dosky s hrúbkou 150 mm), čím je daný aj spád dosky od budovy. Vyloženie balkónov pred obvodový plášť je 780 mm. Celková šírka je 1 800 mm. Balkónová doska je z čelnej, bočnej aj zo spodnej strany omietnutá. Na nosnej doske sa hydroizolácia riešila z asfaltovej lepenky s vytiahnutím na obvodový plášť a na ukončujúce oplechovanie z pozinkovaného plechu (zastávka a odkvapový nos). Nášľapná vrstva podlahy je z keramickej dlažby. Zábradlie je oceľové, zvyčajne rúrkové, kotvené do dosky zhora. Výška zábradlia je 975 mm. Výplň zábradlia je z drôteného skla.

Nosná lodžiová doska je zhotovená ako montovaný plnostenový oceľobetónový panel s hrúbkou 140 mm uložený na priečnych nosných stenách (pokračovanie stropnej konštrukcie). Niekedy sa hydroizolácia dosky realizovala z asfaltovej lepenky, v iných prípadoch chýba. Nášľapná vrstva podlahy je z keramickej dlažby. Podlaha je ukončená klasickým spôsobom so zastávkou a s odkvapovým nosom z pozinkovaného plechu. Zábradlie je riešené rovnakým spôsobom ako pri balkónoch.


Spracované z podkladov MVRR SR a VVÚPS-NOVA
Foto: VVÚPS-NOVA

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov 3/2008.