Obnova balkónov a lodžií

Horizontálne konštrukcie vystupujúce z vertikálnej obvodovej steny do voľného priestoru, čiže balkóny, lodžie a terasy, tvoria významný architektonický prvok budov. Okrem toho, že plnia estetickú funkciu, využívajú sa aj na oddych alebo pestovanie okrasných, prípadne úžitkových rastlín.

Úvod
Balkón je vodorovná plošná konštrukcia vystupujúca z obvodovej steny pred priečelie budovy, prístupná zvnútra budovy, pričom aspoň časť rozhodujúcej nosnej konštrukcie (konzolová doska, podperné konzolové nosníky) staticky pôsobí ako konzola, prípadne je celá konštrukcia zavesená pred obvodovú stenu. Konštrukcia balkóna je zvyčajne z troch strán voľná.

Lodžia je konštrukcia prístupná zvnútra budovy; vodorovná nosná doska staticky pôsobí ako prostá doska a je podopretá zvislými stenami, stĺpmi alebo priechodnými rámami. Zvyčajne je z troch strán ohraničená stenami.
Aby lodžia spĺňala oddychovú a obytnú funkciu, je dôležitá jej orientácia do dvorových a záhradných priestorov. Diskutabilné je využitie balkónov a lodžií orientovaných do ulice s rušnou mestskou dopravou. Na jednej strane sa tieto balkóny a lodžie aj napriek precíznemu konštrukčnému riešeniu dajú len málo využiť na kontakt s vonkajším prostredím, na druhej strane možno pri dômyselnom riešení práve pomocou balkónov a lodžií výrazne znížiť hladinu hluku na fasáde, a tým aj v priľahlých miestnostiach.

Z hľadiska funkcie je lodžia porovnateľná s balkónom. Rozdiely sú najmä v stupni ochrany proti atmosférickým vplyvom, ktorý je pri lodžii vyšší. Tento fakt je významný tak z pohľadu ochrany konštrukcie, ako aj z pohľadu užívateľského komfortu. Nevýhodou lodžie oproti balkónu je horší výhľad a slabší kontakt s okolitým prostredím.

Rozdelenie balkónov a lodžií a ich častí
Balkóny a lodžie možno na základe rozhodujúcich kritérií – typológie, účelu – rozdeliť do viacerých charakteristických skupín. Na základe tohto rozdelenia sa definujú rozhodujúce znaky konkrétnej skupiny.

Rozdelenie podľa významu
Každý balkón a lodžia sa riešia v rámci bytového domu s určitým primárnym predpokladaným spôsobom využívania. Hlavnú úlohu pritom zohrávajú vzhľad, konštrukčné riešenie, ale hlavne dispozičné riešenie a orientácia balkóna na svetové strany. Balkóny (lodžie) spĺňajú tieto funkcie:

• zdravotnú, hygienickú a psychologickú,
• prevádzkovú, obytnú a hospodársku,
• architektonickú.

Rozdelenie podľa vzhľadu, veľkosti a umiestnenia
Vzhľad balkónov a lodžií je dôležitý z pohľadu celkového architektonického stvárnenia fasády budovy. Vystupujúce konštrukcie balkónov a lodžií môžu fasádu významne ovplyvniť v pozitívnom alebo aj negatívnom zmysle. Významnú úlohu zohráva aj veľkosť a umiestnenie balkónov a lodžií v rámci fasády budovy z hľadiska možného funkčného využitia vystupujúcich konštrukcií. Balkóny a lo­džie možno rozdeliť takto:

• malý balkón,
• veľký balkón, lodžia,
• predsadená lodžia,
• čiastočne zapustená lodžia,
• zapustená lodžia,
• balkón po celej dĺžke steny (lodžia).

Základné konštrukčné časti balkónov a lodžií sú:

• nosná konštrukcia,
• podlaha (nášľapná a hydroizolačná vrstva),
• odkvap,
• zábradlie,
• odvodňovací systém.

Funkčné požiadavky na balkóny a lodžie
Funkčné požiadavky na jednotlivé konštrukčné časti stavby a na stavby ako celok neboli v minulosti prehľadne obsiahnuté v žiadnom spoločnom legislatívnom alebo technickom predpise. V súčasnosti už musia nové aj obnovené budovy spĺňať šesť základných požiadaviek na:

• mechanickú odolnosť a stabilitu,
• požiarnu bezpečnosť,
• hygienu, ochranu zdravia a životného prostredia,
• užívateľskú bezpečnosť,
• ochranu proti hluku a vibráciám,
• úsporu energie a ochranu pred únikmi tepla.

Z pohľadu mechanickej odolnosti a stability musia balkóny a lodžie spĺňať tieto funkčné požiadavky na bezpečný prenos:

• zaťaženia súvisiaceho so statickým pôsobením v obalovom plášti,
• prevádzkového zaťaženia osobami a predmetmi,
• zaťaženia účinkom očakávaných klima­tických vplyvov (pôsobenie vetra, dažďa, mrazu, slnečného žiarenia, zmeny teplôt, chemických vplyvov z ovzdušia),
• zaťaženia ostatnými možnými namáhaniami.

Balkóny a lodžie môžu v prípade nevhodne riešených konštrukčných detailov v styku s obvodovou stenou, ako aj v prípade nevhodne zrealizovanej, alebo dokonca chýbajúcej hydroizolácie negatívne vplývať aj na vlhkosť v bytovom dome. V dôsledku spomínaných nedostatkov môže dochádzať k zatekaniu do obvodových stien a k priesakom vody na vnútornom povrchu obvodových stien a stropov. Preto sa zvyšuje riziko vzniku plesní na stenách a stropoch. Zatekanie do konštrukcie obvodového plášťa má negatívny vplyv aj na tepelnotechnické charakteristiky obvodového plášťa a z dlhodobého hľadiska spôsobuje aj degradáciu konštrukcií, a tým sa znižuje životnosť bytového domu. Nevhodný spôsob odvodnenia balkóna alebo lodžie znižuje kvalitu bývania.
Celkovú hydroizolačnú schopnosť balkóna alebo lodžie významne ovplyvňuje aj konštrukčný detail odkvapu.

Odkvap sa charakterizuje ako konštrukcia ukončujúca voľný okraj balkóna, resp. lodžie, ktorá zaisťuje bezpečný odvod vody cez voľný okraj balkóna, resp. lodžie a zároveň chráni okraj podlahy a nosnej dosky pred zaťažením, najmä náporovým dažďom. Ak voda odkvapkáva, alebo dokonca tečie na nižší balkón, resp. lodžiu pôsobením vetra, obmedzujú sa možnosti jeho používania. Spomínaný nedostatok možno odstrániť dodatočnou vhodnou úpravou odkvapu balkóna, resp. lodžie v rámci obnovy (odkvapovým nosom, chrličom, žľabom či zvodom).

Konštrukcie balkónov a lodžií môžu v niektorých prípadoch negatívne, ale aj pozitívne vplývať na hladinu hluku v byte. Tento faktor je zaujímavý najmä na dopravne frekventovaných mestských komunikáciách a križovatkách. Nevhodné riešenie vystupujúcich konštrukcií z pohľadu tvaru a materiálu môže neúmerne zvyšovať hladinu hluku v dôsledku niekoľkonásobného odrazu zvukových vĺn. Naopak, vhodným tvarom, materiá­lom a prípadne špeciálnymi obkladmi schopnými pohlcovať zvuk možno značne eliminovať hluk dopadajúci na fasádu bytového domu.

Z pohľadu základných požiadaviek na hygienu, ochranu zdravia a životného prostredia, ktoré priamo súvisia s balkónmi, resp. lodžiami, sa môžu vyskytnúť tieto nedostatky:

• tepelný most,
• nedostatočná hydroizolácia,
• zhoršenie osvetlenia a presvetlenia prirodzeným svetlom,
• nedostatočná ochrana výstuže,
• vznik plesní.

Malá pozornosť sa venuje riešeniu spodného okraja zábradlia balkóna. Na zaručenie bezpečnosti na priľahlých komunikáciách treba vhodným konštrukčným riešením minimalizovať riziko pádu predmetov z balkóna, ktoré by mohli ohrozovať okoloidúcich a ich majetok. Možné nedostatky a poruchy z pohľadu základnej požiadavky užívateľskej bezpečnosti priamo súvisiace s balkónmi, resp. lodžiami možno zhrnúť do niekoľkých bodov:

• bezpečnosť nášľapnej vrstvy podlahy,
• bezpečnosť vstupu na balkón,
• výška a typ použitého zábradlia,
• bezpečné kotvenie zábradlia,
• spoľahlivé odvodnenie,
• vhodné riešenie spodného okraja zábradlia,
• vyhovujúci fyzický stav balkóna, resp. lodžie.

Zásady návrhu riešenia obnovy
Návrh obnovy horizontálne vystupujúcich konštrukcií musí v prvom rade vychádzať z rozsahu porúch nosnej konštrukcie, ktorá je v panelových budovách zo železobetónu. V dôsledku cyklického pôsobenia dilatačných zmien účinkom teploty a vlhkosti dochádza k posunom v ložných plochách (škárach) a otváraniu stykov medzi čelami stropných panelov. Na životnosť vystužených betónových konštrukcií má veľký vplyv korózia výstuže, lebo znižuje súdržnosť, nepriaznivo pôsobí na okolitý betón a oslabuje prierez výstuže. V priebehu korózie ocele zväčšujú korózne produkty svoj objem zhruba 2,6-krát. Tým vznikajú trhliny, slabá krycia vrstva sa odlupuje a korózne javy sa ďalej urýchľujú.

Obnovy železobetónových konštrukcií
Dôležitou súčasťou správne navrhnutej a realizovanej obnovy horizontálne vystupujúcich konštrukcií sú opatrenia na ochranu konštrukcie proti vplyvom prostredia, ktoré v maximálnej miere prispejú k predĺženiu životnosti konštrukcie bez nevyhnutnosti opráv, t. j. na ochranu proti vode, škodlivým vplyvom a pokiaľ možno aj výkyvom teploty.

Postupy pri obnove na zabezpečenie vystupujúcich železobetónových konštrukcií proti vplyvom spôsobujúcim koróziu betónu a výstuže:

• obnaženú výstuž treba chrániť proti prístupu kyslíka sanačným ochranným povlakom,
• poškodený a neutralizovaný betón v okolí korodujúcej výstuže nahradiť kvalitným sanačným materiálom,
• zabrániť prieniku CO₂ malým odporom proti prieniku vodnej pary,
• znížiť teplotné namáhanie povrchu betónovej konštrukcie tepelnoizolačným obkladom, ktorý môže plniť i predchádzajúcu funkciu.

Obnova hydroizolačnej vrstvy
Po obnovení (oprave) nosnej železobetónovej konštrukcie alebo aj pri jej vyhovujúcom stave sa musí riešiť balkón/lodžia z hydroizolačného hľadiska. Na obnovu hydroizolačnej vrstvy možno použiť:

• prefabrikované izolačné pásy (asfaltové alebo fólie),
• monolitické stierkové materiály (minerálne, polyuretánové, epoxidové).

Hydroizolačná vrstva sa musí odvodniť systémovými odvodňovacími lištami.

Obnova nášľapnej vrstvy
Na obnovu nášľapnej vrstvy môžeme použiť dlažbu alebo priamo stierku, ktorá plní zároveň funkciu hydroizolačnej vrstvy. V prípade nášľapnej vrstvy z dlaždíc sa dlaždice môžu ukladať na betónový podklad alebo priamo lepiť na stierku hydroizolačnej vrstvy. Veľkorozmerové dlaždice tmavej farby sú nevhodné. Povrch nášľapnej vrstvy sa musí odvodniť systémovými lištami. Styk balkóna, resp. lodžie s obvodovou stenou sa rieši pomocou soklíka s minimálnou výškou 80 mm. Súčasťou každého balkóna je zábradlie. Nosná časť zábradlia (stĺpiky) sa musí do plochy balkóna kotviť tak, aby sa neporušila celistvosť hydroizolačnej vrstvy, teda z čela nosnej konštrukcie balkóna alebo zo spodnej časti (najlepšie je ukotviť ju k stenám).

Záver
Osobitným problémom v súvislosti s obnovou balkónov a lodžií bytových domov je zasklievanie, prípadne vymurovanie parapetov a osadenie okenných rámov s cieľom zväčšiť obytnú plochu bytu o plochu balkóna, resp. lodžie. Takéto zásahy do obvodového plášťa negatívne vplývajú aj na zaťaženie stavebných konštrukcií z dôvodu zmeny zaťaženia na balkón, resp. lodžiu a následne aj nosnej steny a stropov. Okrem samotného zvýšenia zaťaženia nosnej dosky, a teda aj zmeny zaťažovacej schémy, je tu ešte zmena zaťaženia vetrom (buď na zábradlie s prenosom na nosnú dosku, alebo v prípade vymurovania parapetov s prenosom zaťaženia cez toto murivo na nosnú dosku a obvodovú stenu). V mnohých prípadoch to môže byť veľmi významné zvýšenie zaťaženia, v dôsledku ktorého sa môže porušiť nosná konštrukcia balkóna, resp. lodžie a v krajnom prípade môže nastať až strata funkčných vlastností. Obnova balkónov, resp. lodžií môže spočívať v odstránení porúch nosných železobetónových konštrukcií, hydroizolačnej vrstvy, nášľapnej vrstvy a detailov súvisiacich so zábradlím.

prof. Ing. Jozef Oláh, PhD.
Foto: Dano Veselský

Autor pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Literatúra
1. Hauskrecht, A.: Konštrukčné sústavy. Bytová výstavba. Bratislava: ALFA, 1978.
2. Oláh, J.: Ateliérová tvorba. Balkóny, lodžie, terasy. Bratislava: ES SVŠT, 1986.
3. Slivoň, S.: Teoreticky zdôvodnené riešenie vystupujúcich konštrukcií a ich detailov. Dizertačná práca. Bratislava: STU, 2006.
4. Sternová, Z.: Zatepľovanie budov. Tepelná ochrana. Bratislava: JAGA GROUP, 1999.
5. VVÚPS – NOVA: Obnova budov pozemných stavieb s dôrazom na bytový fond. Bratislava: Ministerstvo výstavby a verejných prác SR, 1998.
6. Zborník z konferencie: Obnova panelových domov. Žilina: SKSI, 1996.
7. Zborník z konferencie: Poruchy stavebných kon­štrukcií. Bratislava: Dom techniky ZSVTS, 2003.
8. Zborník z konferencie: Teória a konštrukcie pozemných stavieb. Životnosť panelových budov, ich fyzický stav a možnosti obnovy. Bratislava: VKC INTENZIVA, 2005.
9. Zborník z konferencie: Konštrukcie pozemných stavieb – budovy na bývanie 2006. Nitra: SvF STU a LCE LOW COST expo 2006.
10. Zborník z konferencie: Obnova užívateľských a energetických vlastností budov. Topoľčianky: SKSI, 2006.
Zborník z konferencie: IZOLACE 2007, balkóny, lodžie, terasy. Praha: AWAL, 2007.
11. Zborník z konferencie: Teória a konštrukcie pozemných stavieb. Významná obnova a tepelná ochrana budov zatepľovaním. Bratislava: VKC INTENZIVA, 2007.
12. Kolektív autorov projektu ESF 13120120137 Obnova panelových budov. Komplexné riešenie konštrukčných, technologických, hygienických a energetických problémov. Bratislava: SvF STU – ESF, 2007.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.