Možnosti obnovy vstupov do panelových bytových domov

Panelové bytové domy podliehajú amortizácii a vyžadujú od svojich užívateľov podieľať sa na ich obnove, či už komplexnej, alebo čiastkovej. Zvoliť správnu koncepciu obnovy bytového domu je často náročné a zlyháva na nejednotnosti názorov obyvateľov domu na rozsah, kvalitu a finančné požiadavky riešenia. Parciálne riešenia sa často projektovo i rozpočtovo delia z dôvodu možnej etapizácie riešenia obnovy bytového domu. Je potrebné podotknúť, že aj každá čiastková problematika by mala byť riešená komplexne, príkladom čoho je tento príspevok zaoberajúci sa obnovou vstupov do bytových domov.

Funkčné požiadavky na typologické prvky
Závetrie
Funkcia závetria ako prvého prvku umožňujúceho vstup do bytového domu je nasledovná:

• ochraňuje pred poveternostnými vplyvmi – vetrom (stena) a dažďom (markíza, strieška)  a zabezpečuje odvádzanie dažďových vôd do odpadového potrubia alebo na terén do rigolu či trativodu,
• umožňuje očistiť obuv pred vstupom do zádveria (škrabka, rohož),
• umožňuje zložiť dáždnik, nákupy atď., aby bolo možné bezproblémovo otvoriť dvere,
• podlaha je protišmyková a na rozdiel od ostatných spevnených plôch sa rieši s bezbariérovým vstupom,
• nástupná podesta by mala byť širšia ako 600 mm a pri výškovom rozdiele riešenom schodmi možno použiť aj zábradlie,
• okolitá zeleň musí spĺňať nielen funkčné, ale aj estetické požiadavky.

Zádverie 
Komplexné požiadavky na riešenie obnovy zádveria sú uvedené na hornom obrázku. Funkčné požiadavky súvisiace s prevádzkovaním zádveria sú tieto:

• zádverie vytvára nárazníkový priestor medzi exteriérom a interiérom; veľkú úlohu zohráva zostava dverí – vstupné do zádveria (prvé) a zo zádveria do komunikačného priestoru (druhé dvere),
• pri celozasklenom zádverí je potrebné najmä v letnom období zabezpečiť výmenu vzduchu vetraním (eliminácia prehrevu – skleníkový efekt), napríklad otvárateľným okienkom,
• umelé osvetlenie (ovládané senzorom) je vhodné na osvetlenie priestoru pri vyberaní pošty, pri bezpečnom otváraní dverí či manipulácii s kočiarom a pod.,
• automatické otváranie dverí elektrickým vrátnikom a možnosť hlasového komunikátora závisí od polohy dverí, ktoré sa uzamykajú, môže to teda byť pred prvými dverami v závetrí, alebo pred druhými dverami v zádverí,
• podlaha je protišmyková (očista topánok od vlhkosti), steny majú úpravu proti oteru,
• dvere z hľadiska životnosti je vhodnejšie riešiť metalickými materiálmi,
• uplatnenie kamerového systému s identifikáciou návštevníkov patrí k nadštandardným riešeniam.

Komunikačný priestor
Prechod zo zádveria do komunikačného priestoru má rozličné možnosti: cez predsieň, chodbu, schodisko alebo výťah až k jednotlivým bytom. V týchto priestoroch je potrebné:

• stavebne dodržiavať minimálne stanovené šírky (únikové pruhy),
• vytvárať oteruvzdorné, ľahko čistiteľné podlahové konštrukcie ,
• zabezpečiť dostatočné osvetlenie (prirodzené aj umelé), pre kontrast a bezpečnosť.

Dôležité je aj riešenie podružného vstupu (úniku) v bytovom dome. Prevádzkovanie bytového domu, nadväznosť bytového domu na vonkajšie komunikácie a infraštruktúru určuje frekvenciu využívania tohto vstupu. Často sa stáva, že únikový východ sa viac využíva ako hlavný vstup, a preto mu pri obnove treba priradiť uvedené funkcie, napríklad vytvoriť závetrie (minimálne markízu) alebo aj zateplené zádverie (zapustené do chodby).

Opakom býva nevyužívanie zadných vchodov a ich rušenie v súlade so spracovaným projektom protipožiarnej ochrany budov.

Výslednicou optimálneho riešenia vstupov by mali byť dobré užívateľské parametre dané vysokou životnosťou, estetikou, funkčnosťou a pod., v  neposlednom rade aj energetickými úsporami.

Schéma hlavných funkčných požiadaviek pri riešení obnovy zádveria

Príklady riešení
Z analýzy panelových stavebných sústav vyplýva, že najkomplexnejšie možno obnoviť bytové domy v sústave BANKS, ktorá umožňuje inovatívne riešenia.

Zádverie stavebnej sústavy BANKS tvorí oceľová konštrukcia s oceľovou zasklenou stenou s jednoduchým zasklením a spádovanou plechovou strechou.

Zaznamenané poruchy sa dotýkajú:

• zatekania cez styk strechy a obvodového plášťa,
• korózie soklových oceľových častí,
• netesností okien (rozbité sklo) a dverí,
• sadanie podlahy, resp. odklonu celej konštrukcie od panelovej časti objektu,
• nesprávneho odvádzania zrážkovej vody zo strechy,
• statických problémov – kotvenia, sadania a deformovania konštrukcie.

Zádverie možno obnoviť:
a) v intenciách pôvodného riešenia – vymenia sa poškodené prvky a vykoná sa nový náter konštrukcie, použijú sa identické materiály, alebo sa urobia nové povrchové úpravy,
b) ako riešenie v bode a), len sa použijú iné druhy materiálov a členenia pri zachovaní nosných prvkov,
c) obnova v zmene riešenia – nové tvarové, konštrukčné, materiálové, statické riešenie.

Pri obnove zádveria novým riešením je potrebné brať ohľad aj na pôvodne zastavanú plochu, aby nedošlo k zmenám vlastníctva pozemkov alebo k narušeniu podzemných inžinierskych sietí.

Na komunikačné vstupy pri schodiskách nadväzujú zasklené schodiskové steny. V sústave BANKS ich tvorí oceľový jäklový rám s jedným otváravým oknom so zdvojeným zasklením.

Uvedené riešenie po mnohých rokoch užívania vykazuje:

• zatekanie netesnosťami, hlavne pri náporovom daždi (styky rám zasklenej steny a obvodová stena, rám okna a krídlo),
• zvýšenú infiltráciu škárami okien a vstupných dverí,
• koróziu kovových prvkov,
• statické problémy – kotvenie, sadanie a deformovanie konštrukcie.

Záver
Variabilita konštrukčného, materiálového a tvarového riešenia umožňuje uviesť niektoré uzávery vyplývajúce z meraní v realizovaných stavbách a zo získaných skúseností z oblasti konštrukčnej tvorby a stavebnej fyziky pri tvorbe zádverí i zasklených stien schodísk:

• Zmenšovanie plochy transparentných prvkov jednosmerne osvetlených stien schodísk a ich asymetria zhoršujú nielen hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti, ale aj rovnomernosť osvetlenia, čo má za následok zhoršenie priestorového vnímania a bezpečnosti na schodiskách. Tieto problémy je nutné riešiť už v štádiu projektu, hlavne v bytových domoch bez výťahu, kde schodisko plní dôležité funkcie.
• Kritickým miestom je vstup za zádverím, najmä riešenie veľkosti presklenia dverných konštrukcií (veľké kontrasty medzi osvetlenosťou podlahy na kóte –1,4 m a zádveria).
• Riešenie vstupných dverí za zádverím má rozhodujúci vplyv nielen na priebeh teplôt (tepelnoizolačná schopnosť konštrukcie a systém automatického uzatvárania), ale aj na prestup denného svetla (veľkosť zasklenia dverí 1/3 až 2/3).
• Minimálne hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti sa dosahujú na medzipodestách, no na podestách pri bytoch v hĺbke osvetlenia schodiskového priestoru pri výťahu sú hodnoty nižšie a tam, kde nie je na 7. NP okno v najvyššej polohe osadené, sú nevyhovujúce.
• Pri súčasných celozasklených stenách sa nerealizuje údržba – čistenie, preto sú hodnoty D nižšie ako pri nových plastových stenách, hoci transparentná plocha je o asi 5,2 % nižšia.
• Obyvatelia bytových domov zhoršujú distribúciu svetla v schodiskových priestoroch rozličnými skrinkami a kvetmi. Zlé svetelné pomery často zapríčiňuje aj vonkajšie tienenie stromami.
• Výmenu okenných konštrukcií v schodiskovom priestore treba konfrontovať s vetraním v týchto priestoroch a tepelnou pohodou užívateľov izieb lokalizovaných pri schodisku.
• Zmenšovanie plochy transparentných konštrukcií zvyšuje potrebu umelého osvetlenia vstupných a schodiskových priestorov a následne zvýšenú energetickú spotrebu.

Ing. Marián Flimel, CSc.
Foto: archív autora

Autor je autorizovaný stavebný inžinier. Pracuje na FVT TU Košice so sídlom v Prešove.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.