myjava bokom od hlavnych tras
Galéria(5)

Myjava – bokom od hlavných trás

Plánovaný výjazd do Myjavského regiónu nám prekazila januárová snehová kalamita. Rázovitý kopaničiarsky kraj je ťažko skúšaný nielen vrtochmi počasia. Myjavská pahorkatina s charakteristickým roztrúseným osídlením sa rozprestiera na pomedzí Slovenska a Moravy, medzi Záhorím na jednej a Považím na druhej strane. Okresné mesto Myjava bolo ako obec založené v roku 1586.

1obr big image
3obr big image
4obr big image
myjava bokom od hlavnych tras 5647 big image
V dome pani Kolényovej
Obec striedavo patrila panstvám Čachtice a Branč, kolonizovali ju najprv obyvatelia južných častí Slovenska utekajúci pred nájazdmi Turkov, druhú vlnu tvorili obyvatelia Trenčianskej a Oravskej stolice. Historicky azda najvýznamnejšie obdobie prišlo v časoch národného obrodenia. Do centra pozornosti sa Myjava dostala najmä v roku 1848, keď v dome pani Kolényovej zasadala prvá Slovenská národná rada. Úpadok remesiel na konci 19. storočia a národnostný útlak mali za následok rozsiahle vysťahovalectvo do zámoria. Novým impulzom na oživenie regiónu bolo rozbehnutie výroby armatúr, ktoré neskôr prebrala Slovenská armatúrka Myjava.

Logistický oriešok
Pre problémy s dopravou má pán primátor Pavel Halabrín veľké pochopenie. „V okrese nemáme ani jednu cestu prvej triedy, len dve druhé triedy, jedna vedie do Senice a druhá na Moravu. V zime je problém s kamiónovou dopravou. V celom západoslovenskom regióne máme najväčšie starosti so snehom. Z hľadiska logistiky je naše mesto pre firmy problematické,“ privítal nás bývalý podnikateľ, ktorý bol prvýkrát zvolený do funkcie v roku 2002.

Nový život
Najviac vrások za posledné obdobie pribudlo Myjavčanom v rokoch 1999 až 2002. V bývalej Armatúrke našlo prácu okolo 5 000 ľudí nielen z Myjavy, ale aj zo širšieho okolia. Po jej zdĺhavom krachu v roku 1999 nebolo rodiny, ktorú by pád najväčšieho zamestnávateľa v okrese nezasiahol. Aby toho nebolo málo, v rovnakom čase skrachovala aj výroba nábytku v Kodrete Myjava, skončil aj Myjavský mäsopriemysel a tehelne. „Keď som sa stal primátorom, najvyššou prioritou bolo doslova vzkriesiť život v meste,“ spomína Pavel Halabrín na roky, ktoré na ľudí pôsobili veľmi depresívne.

„Snažili sme sa, aby sa pôvodný priemyselný areál nerozdrobil a nerozpredal po kúskoch. Odkúpili sme cesty a inžinierske siete. Komunikácie ostali mestské, zrekonštruovali sme vodovodné potrubia a bezodplatne sme ich previedli na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť.“ Dnes v meste pôsobí 43 rôznych firiem, mnohé z nich prebrali výrobný program po Armatúrke. Priemerne zamestnávajú 50 až 100 zamestnancov, najväčšie z nich – HDO či Slovarm alebo Sam holding – majú okolo 250 zamestnancov.

Myjava
Samosprávny kraj: Trenčiansky
Počet obyvateľov: 11 983
Poloha: 325 m n. m.
Rozloha katastrálneho územia: 48,54 km2
(vrátane mestskej časti Turá Lúka)
Miera evidovanej nezamestnanosti v meste: 8,13 %

Dôležité podniky v meste:
HDO SK, s. r. o.
SLOVARM, a. s.
SAM HOLDING, a. s.
SEISA Europe, s. r. o.
C.E.P. Scherdel Pružiny, spol. s r. o.
Tecoplast PM Slovakia, s. r. o.
SVAMAN, spol. s r. o.
ML Produktion, s. r. o.
STAS, s. r. o.
SEDASPORT, s. r. o.

Dobytok len z nostalgie
Nová industriálna zóna s rozlohou 16 hektárov vzniká v priemyselnom parku Javorinská. Sídli tam napríklad americká spoločnosť SEISA Europe. Vo fabrike pracujú v prevažnej miere ženy a vysoko špecializovaná výroba je zameraná na zdravotnícke pomôcky. Nezamestnanosť sa dnes v meste darí držať na úrovni 8,13 %, čo je na slovenské pomery veľmi priaznivé. Medzi dlhodobo nezamestnaných patria najmä ľudia, ktorí predtým pracovali v poľnohospodárstve, najmä v živočíšnej výrobe. V tejto oblasti nastal úplný útlm, takže ani príležitostné sezónne práce neprichádzajú do úvahy. „Sezónna práca je najmä v stavebníctve. A čo sa týka živočíšnej výroby, tá sa tu neuživí. Tých pár kusov dobytka ľudia chovajú skôr z nostalgie, v supermarkete si radšej kúpia lacné bravčové z Poľska či Belgicka,“ konštatuje Pavel Halabrín.

Lepší život vo veľkom meste?
Rovnako ako mnohé menšie slovenské mestá aj Myjava sa pasuje s nepriaznivým demografickým vývojom. V myjavskej pôrodnici sa rodí čoraz menej detí. „V rodinách sa stáva štandardom jedno dieťa, čo sa nám sekundárne prejavuje v školstve,“ opisuje situáciu pán primátor. „Dostali sme sa pod hranicu 12 000 obyvateľov. Mladí odchádzajú za prácou a lepším životom do veľkých miest. Je ich asi sto ročne. Priamo do mesta sa sťahuje málo ľudí, ostávajú v okolitých obciach. Do pôvodných chalúp na kopaniciach prichádzajú tí majetnejší z Bratislavy či Brna. Kúpia si dom, zrekonštruujú ho, prídu sem oddychovať, hľadajú pokoj. Sú to ľudia v staršom strednom veku.“

Mesto prispôsobilo počtu detí a predpokladanému demografickému vývoju aj školské zariadenia. Ostali tu štyri materské a tri základné školy. Na ich kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu boli využité štrukturálne fondy a približne jednu tretinu uhradilo mesto zo svojho rozpočtu. Stredné školy ostali v Myjave tri: gymná­zium s možnosťou bilingválnej výuky, strojnícka priemyslovka a združená stredná škola.

Nevyužité priestory dvoch základných škôl mesto odpredalo súkromným investorom, ktorí ich prestavali na byty. Tridsaťštyri nových bytových jednotiek vzniklo priamo v meste a dvanásť v Turej Lúke.

Športom a folklórom ku zdraviu
Napriek neľahkej súčasnosti, ktorá rozvojovým aktivitám v malých mestách príliš nepraje, primátor Myjavy ostáva optimista. Je to športovec telom aj duchom. Mesto má dobre vybudovaný, aj keď rokmi poznačený športový areál s plavárňou s 25-metrovým bazénom a letným kúpaliskom. Kedysi sem vo veľkom chodili zadarmo zamestnanci Armatúrky. „Neskôr sme museli zaviesť vstupné, ľuďom sa to nepáčilo. Ale prevádzka športovísk stojí mesto ročne 340 000 eur a to nie je malá položka. No zvykli si,“ usmieva sa pán primátor a dodáva: „Deti športujú zadarmo. Som presvedčený, že pre ne musíme urobiť aspoň toľko, že športovať môžu zadarmo, aby nesedeli doma pri počítačoch. Musíme sa pochváliť tým, že v športových kluboch sa rôznym športovým aktivitám pravidelne venuje 500 detí z mesta.“

Okrem mládeže, ktorá obľubuje pohyb, sa Myjava môže pochváliť širokým kultúrnym zázemím, ktoré v tomto regióne reprezentuje najmä folklór. Mesto finančne podporuje a vytvára podmienky pre štyri folklórne súbory: Kýčer, Kopa, Kopaničiar a Kopaničiarik. V polovici júna sa v meste každoročne koná veľký Medzinárodný folklórny festival Myjava. Má za sebou už 52 ročníkov a popri festivaloch v Detve a Východnej patrí čo do počtu účinkujúcich aj návštevníkov medzi najväčšie na Slovensku. „U nás sú ľudia bez rozdielu veku zvyknutí obliecť sa do kroja. Je to prirodzené. Folklór tu má dlhoročnú tradíciu,“ hovorí Pavel Halabrín, ktorý folkloristom fandí ako divák. „S rozvojom mesta je to ťažké, najmä v tých spomínaných zlých časoch neboli peniaze takmer na nič. Keď sme sa trochu zmohli, dali sme do poriadku komunikácie. Každoročne sme nalievali peniaze do údržby rozostavanej budovy kultúrneho domu. Po jej audite sme sa rozhodli dlhoročnú stavbu dokončiť, aj keď v menšom rozsahu ako bol pôvodne plánovaný socialistický mramorom obložený kultúrny dom. Máme sálu s kapacitou 600 miest a najmä vďaka našim folklórnym súborom nie je problém ju kedykoľvek zaplniť.“

S miestnymi ľudovými tradíciami je spojený aj nápad s Gazdovským dvorom. Menšia usadlosť v mestskej časti Turá Lúka poskytuje obraz o tom, ako sa kedysi žilo a pracovalo. Nie je to skanzen, ale je to miesto častých školských exkurzií a výletov. Navyše, gazdiné z Gazdovského dvora šijú kroje pre folklórne súbory.
Pred Vianocami žije mestečko divadelným festivalom Vianoce v divadle, v rámci ktorého sa prezentujú divadelné súbory z celého Slovenska a Českej republiky. „Máme aj terasu slávy s tabuľkami so zvučnými menami hercov a počas festivalu štyri dni úplne vypredanú sálu v kultúrnom dome,“ chváli primátor vzmáhajúce sa kultúrne aktivity v meste.

Investičné problémy
Pri otázke o mestských investičných projektoch Pavel Halabrín len vzdychne: „Naše plány zmarila kríza. Nové rodinné domy pribúdajú len pomaly. Máme pripravené plochy na individuálnu aj komplexnú bytovú výstavbu, proces ich prípravy je však veľmi zdĺhavý. Rôzne kauzy s predajom pôdy v ľuďoch zdeformovali myslenie a niektorí nevedia, čo majú za pôdu pýtať. Ak chcú 20 eur za 1 m2 a mesto do sietí musí investovať ďalších 25, stáva sa pozemok v Myjave prakticky nepredajný. Sme radi, ak sa nám podarí dostať na 30 eur za meter štvorcový a aj to je na tento región veľa. A mnohokrát sa zastaví rokovanie práve na jednom človeku.“

Veľké starosti majú v meste aj s povodňami. Od roku 1993 tu mali 11 povodní. „Malá riečka pravidelne zaplavovala mesto. Vždy sem prišli politici, všelijakí ministri, nad mestom lietali vrtuľníky. Pozreli, nasľubovali a odišli a nič sa neudialo. Keď opadla voda, opadol aj záujem vec vyriešiť,“ komentuje situáciu Pavel Halabrín. „V meste sme už rieku dali do poriadku, ale prívalová voda sa ženie za mesto a najväčší problém bol prinútiť Slovenský vodohospodársky podnik, aby dal na čokoľvek súhlas. Pripravené protipovodňové projekty, ktoré nás stáli nemálo síl a financií, viaznu na podpisoch zodpovedných úradníkov.“

Aké mestečko, taká krajina
Situácia v malom okresnom meste je veľmi výstižnou ilustráciou celkového obrazu krajiny. „Ľuďom by pomohlo, keby štát konečne začal fungovať, aby sa veci pohli dopredu. Politické kauzy veľmi zle vplývajú na morálku bežných ľudí. Sú presvedčení, že všetci všade iba kradnú. Ľudia nie sú ochotní vecne debatovať, komunikovať spolu. Dnes na mestské zastupiteľstvo príde len jeden človek a aj ten nám príde vynadať,“ uzatvára našu debatu pán primátor.

Silné stránky mesta Slabé stránky mesta
  • aktívne športujúca mládež
  • zrekonštruované školy
  • silná folklórna tradícia
  • divadelný festival
  • ťažká dopravná dostupnosť
  • negatívny demografický vývoj
  • povodne

Mária Nováková
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.