tom sandvik z yit nechceme poucovat
Galéria(2)

Tom Sandvik z YIT: Nechceme poučovať

Prepojenie fínskeho YIT so slovenskou spoločnosťou Reding prinieslo na miestny realitný a developerský trh silného a navyše úplne sebestačného hráča. Pre fotografa bol Tom Sandvik so svojou úspornou severskou neverbálnou komunikáciou tvrdý oriešok. Senior viceprezident spoločnosti však prezradil, že ich ambície v rezidenčnom segmente siahajú vysoko.

120 big image
tom sandvik z yit nechceme poucovat 7112 big image
Nie je to dávno, čo sa fínska spoločnosť YIT spojila so slovenskou firmou Reding. Naplnila táto fúzia vaše očakávania?
S naším vstupom na slovenský trh sme spokojní. Rozbehli sme dva zaujímavé rezidenčné projekty v Bratislave a získali sme niekoľko pozemkov na budúce plány. Existuje skutočný dopyt po nových bytoch a záujem o bývanie v lepších podmienkach v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Tešíme sa aj z úspešnej spolupráce s lokálnym tímom. Darí sa nám kombinovať miestne know-how s našimi medzinárodnými skúsenosťami, aby vytvárali spoločný prospech.

YIT patrí k najväčším developerským a investičným spoločnostiam v Európe. Hovorí sa medzi najväčšími hráčmi v stavebníctve a nehnuteľnostiach o pretrvávajúcej kríze v ekonomike Európskej únie?
Situácia na stavebnom trhu je náročnejšia, ako sme predpokladali. Napriek tomu, ako som už spomenul, sa nám podarilo rozbehnúť dva rezidenčné projekty podľa plánov. Byty sa predávajú celkom dobre a profit je v súlade s našimi očakávaniami.

Veľký dôraz kladiete na obchodné etické princípy. Ako ich chcete presadiť na slovenskom trhu, ktorému v oblasti korupcie patrí nelichotivá priečka (tretia zhora) v rámci Európskej únie?

Všetky zmluvné vzťahy prebiehajú v našej vlastnej réžii, verejné súťaže a kontrakty sa nás netýkajú. Sústredíme sa na segment bývania a predávame byty do súkromných rúk. Tento biznis dokážeme viesť úplne transparentne. Ani povolenia nám nerobili žiadny problém. Boli sme pripravení počkať si na všetky potrebné rozhodnutia od úradov a táto stratégia fungovala. Som presvedčený, že dodržiavanie etických princípov je možné aj v tejto oblasti.

Fíni s obľubou používajú motto: „Narodiť sa vo Fínsku je výhra v lotérii.“ Čo to pre vás konkrétne znamená a do čoho to chcete pretaviť na Slovensku?

Určite nechceme byť v úlohe sudcu, či dokonca poučovať iné krajiny a kultúry o kvalite života. Snažíme sa vždy vybrať si tie najlepšie aspekty v každej krajine, v ktorej pracujeme. Ak hovoríme o Fínsku, musím zdôrazniť, že sme rešpektovaní pre našu vysokú vzdelanosť a rovnosť vo vzťahu k obom pohlaviam, všetkým vekovým kategóriám, rôznym vierovyznaniam a podobne. Ženy vo Fínsku dosahujú pomerne vysoké vzdelanie a podieľajú sa na pracovnom živote v rovnakej miere ako muži. Naše zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie sú na špičkovej úrovni, tak ako aj v ostatných severských krajinách. Je to dané aj celkovou vzdelanosťou obyvateľov aj vysokou životnou úrovňou. Tá vzniká z tvrdej práce, iniciatívneho podnikania a vysokých morálnych pracovných princípov. Fíni radi zaplatia dane. Ukazujú tým, že sú ochotní niesť sociálnu zodpovednosť aj za tých, ktorí majú ťažkosti. Máme vysoko nastavenú etickú latku a cítime spoločnú zodpovednosť za prírodu či životné prostredie. Verím, že aj obyvatelia Slovenska sú schopní zjednotiť sa v myšlienke, čo je dobré a správne pre krajinu a spoločnosť, aby nemysleli len na vlastný prospech. Myslím si, že zásada vedomej zodpovednosti je jednou z našich fínskych silných stránok. Ekonomika a trh sú však globálne. Aj Slovensko súťaží o investície a pracovné miesta s ostatnými krajinami. Úspech sa dá dosiahnuť len spoluprácou a otvorenosťou k inováciám.

V oblasti rezidenčného bývania prichádzate s novými princípmi aj v oblasti životného štýlu. Do akej miery sa budú dať uplatniť princípy harmonického bývania na Slovensku, v Bratislave?
Pracujeme vždy s potrebami miestneho trhu. Ten má svoje vlastné požiadavky. Snažíme sa však odlíšiť a okoreniť našu ponuku niečím fínskym. Nebránime sa ani poznatkom z iných krajín. V každom prípade, kvalita bytov musí byť dobrá. Ak ponúkneme zákazníkom dobrý produkt, získame spokojných klientov. Vytvárame príťažlivé životné prostredie pomocou jednoduchej a čistej architektúry a kvalitných funkčných dispozícií bytov. Fínska architektúra je známa svojou škandinávskou jednoduchosťou a funkčnosťou. Uvedomujeme si, že kúpa bytu je v živote väčšiny ľudí tou najväčšou investíciou. Ponúkame zákazníkom možnosť prispôsobiť byt svojim potrebám. Ľudia uprednostňujú individuálne riešenia pred tými štandardnými. A oceňujú dobrý zákaznícky servis.

Čo všetko musí mať úspešný rezidenčný projekt vo Fínsku a na Slovensku? Dajú sa nájsť výrazné rozdiely?

Základné pravidlá a potreby sú rovnaké. Najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní je lokalita. To platí vo všetkých krajinách. Potom prichádzajú v rôznom poradí, v závislosti od krajiny, na rad cena, dispozícia bytu, architektúra či možnosť urobiť individuálne zmeny alebo energetická efektívnosť. Trh s nehnuteľnosťami má však aj svoje v špecifiká. Vo Fínsku je byt bez sauny nepredajný. V Rusku sú byty úplne dokončené, predávajú sa s omietnutými stenami. Na Slovensku, tak ako inde v Európe, sú ľudia zvyknutí kúpiť si vlastnú kuchynskú linku. Vo Fínsku už byty majú kompletne zariadenú kuchyňu s celou výbavou.

Ako hodnotíte prvé výsledky na Slovensku (napr. Tarjanne)?
Sme spokojní s predajom aj so ziskom. Ukazuje sa, že zákazníci oceňujú našu kvalitu a servis.

Prezradíte nám aj ďalšie svoje plány v Bratislave?
Momentálne máme rozostavané dva projekty. Prvý je Tarjanne v Dúbravke. Má tri fázy. Väčšina bytov je však už predaná, na čo sme veľmi pyšní. Druhý projekt je Villinki v Karlovej Vsi. Je to náš prestížny projekt s vynikajúcou kvalitou a krásnymi výhľadmi do údolia. Na tento rok pripravujeme štart ďalších dvoch projektov v Bratislave a stále hľadáme nové príležitosti na investície do nových pozemkov v Bratislave. Chceme docieliť, aby sme mali v portfóliu rôzne typy projektov v Bratislave. V najbližších troch rokoch sa chceme priblížiť k číslu 300 až 400 predaných bytov za rok.

Je pre vás zaujímavý aj zvyšok krajiny? Vidíte potenciál aj v ostatných mestách a regiónoch?
Sústredíme sa na Bratislavu.

Podľa smernice EÚ by sa od roku 2020 mali všetky nové stavby stavať v pasívnom štandarde. Domnievate sa, že je to uskutočniteľné v takomto veľkom rozsahu a v takých rozdielnych ekonomikách jednotlivých štátov?
Je to veľká výzva. Technicky to nie je problém docieliť. Ale sú tam dva zaujímavé momenty. Riešenia na dosiahnutie týchto cieľov sú veľmi drahé. Stále nie je jasné, či si to klienti vôbec môžu dovoliť a či sú ochotní za to zaplatiť. Druhá vec je technický risk. Pasívny dom alebo dom s nulovou energetickou spotrebou si vyžaduje veľmi sofistikované riešenia. Ak nie sú urobené správne, môžu spôsobiť problémy s vnútornou vlhkosťou, čo zase môže mať za následok zdravotné problémy. Užívanie a údržba takýchto budov si vyžaduje špeciálne znalosti a zručnosti.

Ako to riešite vo Fínsku?
V súlade s tým, že YIT je jeden z najvýznamnejších developerov v rezidenčnom segmente v Európe, pracujeme momentálne v štrnástich krajinách v oblasti elektrotechniky a strojárstva. Chceme montovať a prevádzkovať HEVAC systémy. Máme vlastné vývojárske centrum v Aachene v Nemecku, kde nové systémy vyvíjame. Urobili sme aj celoplošný výskum vo Fínsku, kde sme monitorovali rôzne možnosti energeticky efektívnych riešení. Zvládnuť požiadavky na energetickú efektívnosť znamená spoluprácu a optimalizáciu medzi stavebnou konštrukciou, HEVAC technológiami a údržbou. Máme zozbierané všetky poznatky a požiadavky a vieme ich zvládnuť. Pomáha nám to navrhnúť a riadiť riešenia, ktoré sú efektívne aj v oblasti výdavkov.

Podarilo sa vám predstaviť bývanie s nízkou spotrebou energie aj na Slovensku?
Plánujeme predstaviť pilotné riešenia práve v Tarjanne. Sme schopní tu predviesť riešenia vyvinuté v iných krajinách, keď bude trh na Slovensku na ne pripravený.

Pri svojich projektoch v rôznych ­krajinách pracujete aj s miestnymi ­projektantmi, architektmi či ­manažérmi?
Zamestnanci aj manažment sú kompletne miestni. Považujeme za dôležité, aby sme sa mohli spoľahnúť na motivovaných a schopných miestnych odborníkov, ktorí rozumejú miestnemu trhu a prostrediu. ­Presúvame svoje know-how medzi jednotlivými krajinami. Našimi partnermi sú regionálni odborníci, ale spôsob práce je medzinárodný.


Tom Sandvik
V rokoch 1982 – 1989 vyštudoval Teknillinen korkea­koulu – Technickú univerzitu, odbor ekonomika výstavby, v Helsinkách. V spoločnosti YIT získal na rôznych pozíciách mnohoročné skúsenosti s rozvojom biznisu a strategického plánovania v oblasti výstavby. V súčasnosti pôsobí vo vedení divízie výstavby pre strednú a východnú Európu vrátane pobaltských krajín ako senior viceprezident.

TEXT: Mária Nováková, Ľudovít Petránsky
FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.