Bratislava stúpa do neba – v dobrom aj zlom

Kdeže sú časy medzivojnového Manderláku, ktorý sa so 45 metrami stal prvou výškovou budovou v meste a u ľudí vyvolal zdesenie. Odvtedy vyrástlo v Bratislave množstvo výškových budov, pričom šesť z nich má v súčasnosti viac ako 100 metrov a viacero z nich vyvoláva, ak nie zdesenie, tak určite rozpaky. A v developerských plánoch sú ďalšie výškové budovy vyše 100 metrov, ktoré by mali v najbližších rokoch tvarovať bratislavskú panorámu. Aká je a aká bude? Slovo sme dali architektom, urbanistom a zástupcom mesta.

V poslednom desaťročí vyrastajú výškové objekty, ktoré sú súčasťou developerských zámerov. Tie často určujú mestu svoje požiadavky. Lokality výškových budov sa formujú bez koordinácie s obrazom mesta. Aké sú v súčasnosti centrá výstavby výškových objektov a ako vnímate tieto plány výškových budov, ktoré zakrývajú bývalé dominanty hlavného mesta Slovenska?

Dipl. – Ing. PETER GERO

architekt a urbanista, pôsobil vo funkcii riaditeľa plánovania a výstavby centrálnych štvrtí v Hamburgu.

Výškové budovy v Bratislave vznikajú už dlhšie ako v poslednom desaťročí. V statnom developerskom zámere 70. rokov minulého storočia vznikla výšková budova hotela Kyjev z urbanistického hľadiska na veľmi nesprávnom mieste – v hrubom, bezprostrednom dotyku s historickým centrom mesta. Bol to prvý krok (keď nezohľadním objekt Manderláku) k zodpovedaniu otázky koordinácie vzniku výškových budov v Bratislave. Keďže výškové budovy potrebujú mestský kontext, pre mňa je vyriešenie osadenia výškovej budovy do verejného priestranstva mesta prioritné. Prioritné z hľadiska tvorby kvalitných nových rozvojových urbanistických celkov, ale aj z hľadiska komplexného pohľadu rozvoja mesta.

Výškové budovy musia spĺňať štyri zásadné priority:
1. estetická a funkčná kvalita s ekologickou pridanou hodnotou,
2. vzájomná akceptácia jednotlivých výškových budov, teda tvorba vzájomného rešpektu,
3. spájanie jednotlivých objektov sieťou priestorov s kvalitnou verejnou funkciou,
4. vytvorenie zmiešaných štruktúr (tzv. mix used) ako základu živého mesta.

Jeden z dôležitých aspektov je, samozrejme, zadefinovanie priehľadov na dominanty mesta. To je úloha územných plánov vytváraných verejnou správou v zodpovednom komunálno-politickom priestore. Keďže otázka, či má mať Bratislava vo svojej historickej urbanistickej štruktúre vôbec výškové budovy, bola zodpovedaná už pred desaťročiami, vidím pri zachovaní horeuvedených princípov koncipovania kontextuálnych výškových budov (zámerne tu nehovorím o solitéroch) rozvoj ako veľkú výzvu a príležitosť. Súčasné rozšírenie centra mesta vytvára aj princípy dalšieho rozvoja urbanizmu pri tvorbe „Hafen City“ Bratislava.

prof. akad. arch. Ing. arch. JÁN M. BAHNA

architekt, spoluautor centrály VÚB v Bratislave

Aktívne som zažil polstoročie realizácií výškových budov v Bratislave od 70. rokov minulého storočia až po dnešok. Pracoval som na interiéroch hotela Kyjev, ktorý bol začiatkom 70. rokov najvyššou budovou Bratislavy. Už tam sa vynorili špecifické problémy výškových stavieb v technológiách, požiarnej ochrane a statike, na ktoré nebolo naše stavebníctvo a ani normy pripravené. Nasledovali budova Československej televízie, Dom odborov a Press centrum ako symboly významných inštitúcií socialistického Slovenska. Zo súčasného pohľadu to boli ťažkopádne budovy, ktoré museli byť skompletizované západnými technológiami klimatizácie, regulácie, výťahov a iných u nás nedostupných materiálov. Po zmene spoločenského systému sa aj v našom stavebníctve začali uplatňovať svetové technológie a nové materiály. Prišli zahraničné firmy a po privatizácii sa tu vytvorili stavebné nadnárodné komplexy schopné realizovať aj najnáročnejšie úlohy. Boli to v prvom rade banky, ktoré potrebovali riešiť svoj priestorový deficit.

V roku 1994 začala najväčšia z nich, Všeobecná úverová banka, pripravovať výstavbu svojej centrály v Bratislave v lokalite na nároží Karadžičovej ulice a Mlynských nív. Vypísala architektonickú súťaž, v ktorej vyzvala osem tímov, z toho polovicu zahraničných. V súvislosti s hodnotením súťažných návrhov sa otvorila diskusia o možnosti či potrebe výstavby výškových budov v Bratislave. Štyri návrhy boli ešte klasické šesťpodlažné a štyri predstavili výškovú verziu. Vtedajší hlavný architekt mesta Peter Beňuška už pripúšťal výškovú alternatívu. Návrh nášho ateliéru splnil predstavu bankárov i mesta a súťaž sme vyhrali. Tak sa „Modrá veža VÚB“ po realizácii v roku 1997 stala symbolom banky a dominantou mesta. Náš návrh s citom osadil na nároží 88 metrov vysokú výškovú dominantu v eliptickej forme, ktorá dynamicky ovládla urbanistickú situáciu mestského okruhu v styku s dôležitou radiálou. Modrá veža vyrástla v logickej a z hľadiska mesta strategickej polohe, čo sa doteraz potvrdzuje. Stala sa základom rozvoja štvrte za mestským okruhom, kde začali rásť ďalšie developerské veže, ktorých urbanistická logika často nie je príspevkom k harmonickému obrazu mesta.

Ing. arch. BARBORA MARKECHOVÁ

architektka, Bogle Architects, konateľka pražskej pobočky, ktorá projektuje aj v Bratislave

Bratislava je v porovnaní s inými metropolami pomerne malé mesto. Takže okrem chýbajúcej platnej koncepcie, ktorá by výškové budovy regulovala, stojí za umiestňovaním výškových budov v blízkosti bratislavského historického jadra aj tento „provinčný“ charakter. V súčasnosti sa najvýznamnejšou zónou výškovej výstavby stáva Chalupkova ulica. Výškové objekty do mesta patria, pokojne i neďaleko centra. Ale musia byť urbanisticky skoordinované, nesmie trpieť doprava a ani obyvatelia. Príkladom veľmi nešťastného umiestnenia vysokej stavby v rámci mesta je Aupark Tower, ktorá na desaťročia pokazila vedutu Bratislavy. V takej tesnej blízkosti významnej dominanty, ktorou Most SNP je, komerčný objekt s týmito proporciami stáť nemal. Bratislava potrebuje rýchle odsúhlasenie oficiálneho dokumentu, ktorý zadefinuje vhodné lokality na výškovú zástavbu v náväznosti na MHD, jej kapacity a napríklad aj koeficienty na úpravu statickej dopravy v centrálnych polohách.

V súčasnosti nesie najviac zodpovednosti za obraz mesta developer a architekt. Výškové dominanty sú totiž viditeľné z diaľky a mesto dotvoria alebo pokazia na dlhý čas. Výšková budova potrebuje správne proporcie, kvalitnú architektúru a kvalitné okolie. Keďže s tým nemáme lokálne toľko skúseností, developeri pozývajú do súťaží aj medzinárodných architektov, čo je chvályhodné. Niekedy však realita a realizácia aj tak podľahnú tabuľkám, zažitým tradíciám a vyrastajú ďaľšie priemerné budovy. A práve toto musí mať mesto možnosť korigovať urbanistickými podkladmi a ideálne aj odbornou urbanistickou komisiou, ktorá v zahraničí bežne pripomienkuje aj samotný dizajn zámerov.

Ing. JURAJ SUCHÁNEK

výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja

V súčasnosti už neplatí, že výškové stavby určujú, dokonca diktujú mestu svoje požiadavky. Každá nová stavba je postavená v súlade s územným plánom mesta, každý projekt musí získať súhlasné záväzné stanovisko magistrátu. Výškové stavby teda nie sú jednostrannou akceptáciou požiadaviek developerov, ale predstavujú výsledok dlhých diskusií a tiež akceptovania rôznych podmienok zo strany mesta. Zároveň ale všetci vedia, že platný územný plán Bratislavy má viacero chýb a svojou kvalitou už nezodpovedá dnešným požiadavkám. Určitou snahou o jeho zlepšenie, aj s ohľadom na povoľovanie výškových stavieb, predstavujú zmeny a doplnky 04. Tieto boli pripomienkované ešte v roku 2014 a odvtedy sú v schvaľovacom procese. Popri iných zmenách tiež presnejšie (aj keď nie ideálne) definujú chránené pohľady. Práve jasnejšie definované pravidlá môžu byť prínosom pri umiestňovaní výškových stavieb v budúcnosti. Stavebníci budú mať vopred jasnejšie informácie o predstavách mesta a mesto dokument, o ktorý sa môže oprieť pri svojom rozhodovaní.

Problémom je ale rýchlosť prípravy a schvaľovania územných plánov, ich doplnkov a územných plánov zón. Dnes je zrejmé, že viacero pohľadov uvádzaných v zmenách a doplnkoch 04 už dnes vyzerá inak alebo budú iné v momente, keď sa dostavajú povolené stavby. Zmeny a doplnky 04 tak budú sčasti neaktuálne už v momente svojho schválenia. Podobný prípad je aj územný plán zóny Chalupkova schválený v úvode roku 2018. V zóne už pred schválením ÚPZ vyrástli viaceré významné stavby, iné boli povolené. Aj preto ho poslanci prijímali s vedomím, že zóna nebude v praxi totožná s územným plánom, za ktorý hlasujú. Procesy územného plánovania u nás nefungujú ideálne a možno je čas zamyslieť sa nad zmenou. Možnosťou je pripravovaný nový zákon o územnom plánovaní, ktorý predstavuje jedinečnú príležitosť nastaviť procesy územného plánovania flexibilnejšie.

Ing. arch. IMRICH EHRENBERGER

architekt, urbanista, podieľal sa na mnohých urbanistických štvrtiach v Bratislave

Netreba pochybovať o tom, že výškové budovy – ako výrazný a často i agresívny prvok urbanistickej kompozície a prevádzkovo-funkčnej potencie – sa nemôžu (nemali by sa) po meste len tak nezáväzne „potulovať“. Dovoľujem si použiť tento neurbanistický výraz preto, lebo súčasná Bratislava je v mnohých prípadoch svedkom takéhoto úkazu. „Kauza“ tzv. Manderláku z polovice 30. rokov minulého storočia sa z dnešného pohľadu javí ako uvážlivo premyslený počin, ktorý odvážne odštartoval „veľkomestskú“ éru Bratislavy. Zastihla síce mesto tiež nepripravené na dovtedy u nás nevídané zdvihnutie „výšky rímsy“, pozoruhodné však je, že tento stav nepripravenosti na rast z milej, provinčnej mierky na kapitalistické, potom socialistické a následne opäť kapitalistické malé veľkomesto (či veľké malomesto?) pretrváva dodnes! Dvanásť nadzemných podlaží sa v dobe budovania panelových periférií síce stalo bežným štandardom, ten sa však, našťastie, už nestihol do „pôvodnej Bratislavy“ prebúrať a vtedajšie nové skutočné výškové dominanty sa relatívne striedmo vztýčili vo viac-menej akceptovateľných, neškodných lokalitách.

Pohroma nastala po roku 1989. Prvé dve významné „výšky“ z 90. rokov, VÚB a NBS, sa ešte podarilo aj napriek absencii platného záväzného mestského regulatívu situovať i architektonicky stvárniť aj z dnešného pohľadu excelentne. Z toho, čo sa v  urbanizme hlavného mesta už dlhé roky deje, vyvstáva dojem, že „otcovia mesta“ a ich poradné i správne orgány nonšalantne prehliadajú apely a výstrahy svetovej urbanistickej vedy, popri inom i o udržateľnom rozvoji, a vytrvalo sa už takmer 30 rokov venujú svojim bratislavským „koníčkom“ (výrub stromov, psie fekálie, zatváracie hodiny krčiem a ich letných terás, búranie PKO, prípadne ešte aj parkovanie…) i vzájomnému politickému prekáraniu! A za ten čas mesto dostáva možno i nechcenú tvár, „tetovanú“ záľahou náhodne roztrúsených (trebárs vežových) budov so všetkým, príjemným i nepríjemným, čo na seba zákonite viažu. Stav, že nie mesto v záujme verejného prospechu, ale developer v záujme privátneho zisku má možnosť až fatálnym spôsobom ovplyvňovať rozvojové parametre mesta, bol a ešte stále je sám osebe fatálny! Čo sa stalo, už sa neodstane, ale bárs by sa už nemohli zopakovať urbanistické fauly ako Aupark Tower, ktorý arogantne „znesvätil“ najautentickejšiu vedutu Bratislavy z južného smeru, alebo hrmotný obytný vežiak na Šancovej v línii uličnej čiary a natlačený na ikonickú budovu YMCA (arch. A. Balán, 1920), alebo i neproporčný River Park, bezkontextový Manhattan či Vienna Gate…

Dúfam, že disciplinovaná skupina elegantných vežiakov z ateliéru Zaha Hadid (víťaz súťaže), ale ani avizovaná „Korbačka Tour“, ktorá má na predmostí Apollo kompozičnú oporu vo viacerých predchádzajúcich projektových dokumentoch (ktoré tam vždy predpokladali vysoký dom), súčasný stav nezhoršia. Na záver si ale nemôžem odpustiť poznámku do vlastných radov. Necitlivosť až bezohľadnosť k prostrediu, do ktorého máme vložiť svoje dielo, absencia pokory a koketovanie s výnimočnosťou a módnosťou i za každú cenu patria k častým „slabinám“ nás architektov. Máme síce hneď aj sebaobranu, že múdre mesto by nemalo na svojom území žiadne (ani naše) fauly pripustiť a povoliť… Aj keď… atď., atď.

Ing. arch. LUCIA ŠTASSELOVÁ

poslankyňa mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy

V európskych mestách sa charakteristické dominanty spájajú s ich identitou, prezentujú ich históriu a sú súčasťou ich vývojových etáp. Donedávna bol aj vývoj Bratislavy čitateľný nielen v siluete, panoráme a obraze mesta, ale aj vo vývoji jeho pôdorysu a štruktúry. Dnes sú súčasťou novodobej histórie Bratislavy aj jej novodobé dominanty ako televízna veža Kamzík, pamätník Slavín, pylón mosta SNP. Tieto sa už zaraďujú spolu s hlavnými historickými dominantami mesta, Bratislavským hradom, Dómom sv. Martina, Devínskym hradom, medzi hlavné symboly tvoriace identitu mesta.
Aj výškové signálne body areálov Incheby, Slovenskej televízie, Presscentra sa stali akýmisi prirodzene vnímanými dominantami a identickou súčasťou mesta.

Na druhej strane, niektoré výškové stavby, vznikajúce už po roku 1989 v uzlových priestoroch hlavných komunikačných trás, boli umiestňované na základe koncepcie stanovenej v na seba nadväzujúcich dvoch územných plánoch Bratislavy. Napríklad zóna Pribinova je zakotvená aj v dnes platnom územnom pláne. Tiež umiestnenie výškových stavieb Národnej banky Slovenska a Všeobecnej úverovej banky sú výsledkom súťaží za účasti zástupcu SKA, ale aj významných architektov Slovenska. Avšak v období pred i po roku 1989 vznikli aj výškové stavby, ktoré nie sú vhodne umiestnené. Čo teraz s nimi?
Keďže sú už súčasťou obrazu mesta a nie je možné ich asanovať, mali by sme požadovať, aby NEMALI určujúci charakter pri tvorbe nových územnoplánovacích dokumentov, keďže metodiky tvorby „miest pre ľudí“ zaznamenávajú významný posun.

Aktuálna „Urbanistická štúdia o výškovej zonácii“, ktorú spracovalo hlavné mesto a ktorá je už rok v procese pripomienkovania, by teda nemala byť usmerňovačom investičnej činnosti na území mesta. Tým skôr, že výšková hladina v územnom pláne hlavného mesta je definovaná nejednoznačne a štúdia neobsahuje analýzu metodiky regulácie výškového zónovania v územnoplánovacej dokumentácii iných miest doma a  v zahraničí so zdôvodnením, že na to nebol čas. Ako poslankyňa opakovane žiadam mesto, aby pristúpilo k tvorbe nového územného plánu ako strategického dokumentu, ktorý je výsledkom dohody medzi jednotlivými používateľmi územia. Ide vlastne o zmluvu, ktorá obsahuje grafickú a textovú časť dohody na pravidlách, ako budeme územie využívať. Územný plán je nástrojom ochrany hodnôt v území, nie samozvaným reštrikčným nástrojom na obmedzovanie slobôd niekoho alebo niečoho.“ (Podľa ÚZEMNÝ PLÁN: NÁVOD NA POUŽITIE, OZ EnviArch v rámci projektu „Aplikácie stratégie rozvoja obcí s dôrazom na udržateľný rozvoj“, 2015) (Výber z textu, ktorý je spracovaný na základe tvorby pripomienok k dokumentu „Urbanistická štúdia o výškovej zonácii“ v spolupráci s Ing. arch. Kropilákovou.)

Ing. arch. INGRID KONRAD

hlavná architektka hlavného mesta SR Bratislavy

Niektoré „výškovky“, ktoré sa v porevolučnej Bratislave realizovali, dodnes na seba upozorňujú nevhodným architektonickým riešením. A ak sa k tomu pridalo aj nesprávne urbanistické začlenenie do kontextu mestského prostredia, ako je to napr. pri obytnom dome Glória, dostala sa nevhodne riešená budova mimo priestorov kompozičných uzlov, čo predstavuje nesúlad so súčasným ÚPN z roku 2007. Takéto výškové stavby nesplnili svoju úlohu – aktivizovať mestské prostredie, vytvoriť lokálne centrum či uvoľniť, resp. zachrániť zelené plochy pre verejný priestor. Nasledovala kríza a veľké plány investorov prvej vlny sa rozplynuli. Predaje pozemkov ľahko získaných v prvej vlne privatizácie zdvihli ceny.

Od roku 2007, ako aj po zmenách a doplnkoch 02 v roku 2012 sú v územnom pláne hlavného mesta definované rozvojové zóny – najmä na plochách bývalých brownfieldov (zóna Chalupkova, Bottova – Eurovea, Klingerka, Apollka…), kde sú z hľadiska náročnosti úpravy kontaminovaného podložia definované vysoké indexy zastavanosti. Tieto umožňujú výškovú zástavbu. V texte záväznej časti územného plánu je pre výškové stavby predpísané posúdenie z hľadiska dokomponovania charakteristických diaľkových priehľadov a pohľadov z dôležitých, v územnom pláne mesta definovaných vyhliadkových bodov. Tieto sú od investorov vyžadované, navyše magistrát oslovuje architektov, ktorí kriticky posudzujú stavby svojich kolegov. Pri obytnom a „officovom“ komplexe od nedávno zosnulej Zahy Hadid som vyžiadala posúdenie od rakúskeho architekta Rüdigera Lainera – v tom čase bol predsedom Rady pre tvorbu mesta Viedne, najdôležitejšieho orgánu na posudzovanie významných stavieb a stavebných komlexov vo Viedni. Jeho stanovisko bolo podporujúce.

Veľkou chybou je podľa mňa situovanie centrály Národnej banky Slovenska, keď sa rozhodlo, že to bude „výškovka“, pretože najprv ako „výškovka“ podľa mojich informácií plánovaná nebola. Dostala sa v rámci panorámy mesta do tesnej blízkosti Bratislavského hradu… Zo západného pohľadu na mesto sa dostala silueta budovy banky prakticky na východné nádvorie hradu! Nesprávne situovanie výborne riešeného a na bývanie veľmi obľúbeného výškového obytného domu Manhattan, vyplývajúce z majetkových pomerov nárožia oproti Výskumnému ústavu zváračskému, je premrhanou šancou na tvorbu identity tohto uzlového miesta na Račianskej ulici. Výborná architektúra na nesprávnom mieste. Celkovo sa zdá, že obyvateľom Bra­tislavy výšková zástavba nie je cudzia ani na bývanie. Pri diskusiách s občanmi o ďalšom rozvoji centrálnej severojužnej osi Petržalky v súvislosti s električkovou trasou boli veľakrát prezentované námety preferovať výškové stavby pred zábermi zelene na nízkopodlažnú zástavbu okolo Chorvátskeho ramena. Iste k tomu prispieva aj fakt, že veľa ľudí vyrastalo alebo žije vo viacpodlažných bytových domoch na bratislavských sídliskách.

REDAKČNÁ PRÍPRAVA: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: MIRO POCHYBA, ARCHÍV

Článok bol uverejnený v časopise ASB 4/2018.