Leonardo v Trnave – votrelec v historickej zástavbe

Na nové sa občas ťažko zvyká. Najmä vtedy, keď sa to nové dostane do prostredia starého a navyše, keď sa tento konfrontačný mix vytvorí na Slovensku. Architektonická kvalita toho nového je často v defenzíve, vníma sa ako votrelec medzi neotrasiteľnou a uctievanou istotou histórie. K takým patrí aj novostavba bytového domu s polyfunkciou Leonardo, ktorá vstúpila do historického prostredia „slovenského Ríma“ - Trnavy. A stretla sa s odporom, najmä pamiatkarov.

Stav vecí
Aktuálny výsledok? Stavba je pozastavená tesne pred kolaudáciou, na investora je podané trestné oznámenie. Príčinou je spor medzi architektom (a investorom) a Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) v Trnave. Ten vyčíta autorom a realizátorom použitie titánzinkového opláštenia fasády kombinovaného s omietkou. Autorka projektu Leonardo Ing. arch. Andrea Klimková sa bráni a argumentuje modernou replikou techniky použitej na fasáde oproti stojaceho Arcibiskupského paláca a strechách ďalších budov v okolí stavby. Nedohoda oboch strán vyústila do postupu, ktorý zástupca investora projektu Ing. arch. Pavol Kollár nazval prejavom občianskej neposlušnosti a vzdoru architekta proti diktátu a cenzúre.

„Ako investor som sa tak ocitol medzi dvoma kameňmi,“ hovorí Pavol Kollár. „Ako architekt som dal za pravdu architektovi – tvorcovi a na časť fasády sme umiestnili titánzinkový obklad. Odpoveď nedala na seba dlho čakať. Nasledovalo zastavenie stavby a na mňa bolo podané trestné oznámenie. Diktát vkusu eskaloval spôsobom, ktorého rozmer sa blíži politickému procesu. To je nepochybne zlý signál a iste nepomôže vzťahu architekt – pamiatkar. Architekt sa cíti byť ponížený.“

V tejto súvislosti uveďme názor Petra Gera, urbanistu s medzinárodnými skúsenosťami, ktorý na nedávnom stretnutí pamiatkarov a architektonickej obce na pôde Spolku architektov Slovenska povedal, že „vo svete, v ktorom som pôsobil, je novotvar aj v historickom prostredí oslobodený od diktátu a ponižujúceho schvaľovania jednotlivých použitých prvkov a materiálov na fasáde objektu“.

„A tak by to malo byť,“ dodáva Pavol Kollár. „Teda nie cenzúra na základe subjektívneho videnia sveta a na princípe ‚páči sa – nepáči sa‘, ale na princípe argumentácie, akceptovania autorstva a autorského videnia, a ak argumentácia nepomáha, tak prizvaním akceptovateľného arbitra elegancie. To však našej praxi chýba.“

Bytový dom s polyfunkciou Rezidencia Leonardo Miesto:  Hollého ulica, Trnava Investor:  Apartment Trnava IN, s. r. o., Areál IN VEST, Šaľa Projekt:  AK2, s. r. o., Bratislava Zodpovedný projektant: Ing. arch. Andrea Klimková, autorizovaný architekt, Ing. Ľuboš Agnet, autorizovaný stavebný inžinier Autor projektu: Ing. arch. Andrea Klimková Spoluautor: Ing. arch. Pavol Kollár Spolupráca: Ing. Ľuboš Agnet, Ing. Zuzana Pániková, Ing. arch. Martin Lepej, Ing. arch. Martin Bosík, Ing. arch. Monika Kubicseková Začiatok výstavby: 09/2009 Ukončenie výstavby: 03/2012 Celkové investície: 4 806 845 € Celková plocha pozemkov: 1 410 m2 Celková úžitková plocha: 5 430,13 m2 Plocha obytných miestností všetkých 15 bytov:  928,31 m2 Úžitková plocha apartmánu (bez lodžie): 77,85 m2 Úžitková plocha obchodov a služieb: 425,24 m2 Úžitková plocha kancelárskych priestorov: 1 201,97 m2 Celkový počet parkovacích miest:  34 Generálny zhotovovateľ: IN VEST, s. r. o. Dodávatelia: Krov, strecha, fasáda s titánzinkovým plechom: Kontrakting stavebné montáže, spol. s r. o. Okná, zasklené steny: PROWIN, s. r. o. Okná (podkrovie): VELUX Slovensko, s. r. o. Dodávateľ titánzinkového plechu: Umicore Building Products, CZ s. r. o. Vykurovanie: TECHMONSTAV, s. r. o. Rozvody silnoprúdu, bleskozvod: MBM STAV, s. r. o. Vzduchotechnika, chladenie:  KLIMATECH, s. r. o. Rozvody slaboprúdu: KIT, s. r. o. Požiarne dvere: PYROBATYS, s. r. o. Bezpečnostné vstupné dvere: Sherlock, s. r. o. Hydroizolácie: TECHKON, s. r. o. Vonkajšie a vnútorné zábradlia:  JUDAS, s. r. o. Fasáda REINOBOND: PROMOSYS s. r. o. Garážová brána: MOVA, s. r. o. Dlažby:    TILEDESING, s. r. o. Vonkajšie spevnené plochy a komunikácie: PAMIBUILDING, s. r. o. Potery: TERMOCEM, s. r. o. Vnútorné omietky: HAMET, s. r. o. Stabilizácia stien stavebnej jamy:  STAS stavby a sanácie, s. r. o. Spevnenie dna stavebnej jamy:  RTON Stabilizácie, s. r. o. Výťahy: Schindler výťahy a eskalátory, a. s.

Projekt v kontexte času
Historické prostredie – Leonardo má okolo seba naozaj zdatných súperov. Nachádza sa priamo v historickom jadre Trnavy, v Mestskej pamiatkovej rezervácii na Hollého ulici, kde je v prevažnej miere zachovaná dominantná historická zástavba. Nachádza sa tu komplex univerzitných budov, budova Arcibiskupského úradu a Trnavskej univerzity, ranobarokový katedrálny Kostol sv. Jána Krstiteľa, objekt bývalej lekárskej fakulty. Priestor doplnenej mestskej zástavby je ohraničený ulicami Hornopotočná, Hollého a Univerzitným námestím.

Vznik konceptu – Koncepčný návrh vznikol na podnet vyzvanej architektonickej súťaže v roku 2007. Súťaž organizoval investor Apartment Trnava, s. r. o., v spolupráci s mestom Trnava (odbor územného rozvoja a koncepcií), pričom súťažná komisia na základe kritérií vyhodnotila návrh ateliéru AK2 ako víťazný. „Cennú historickú štruktúru sme chceli vhodne doplniť súčasným moderným a autentickým impulzom, ponúknuť priestor pre ľudí, otvoriť brány, priniesť farby, zeleň, svetlo a svieže mestotvorné podnety,“ hovorí Ing. arch. Andrea Klimková. „Dodaním novej architektúry sme chceli podporiť kvalitu starej architektúry. Nechceli sme s okolím bojovať, ale viesť nekonzervatívny dialóg.“

Pôvodný výraz – V architektonickom výraze sa dom prezentoval hladkou lesklou tvárou a čistým výrazom plášťa z ušľachtilého kovu (pôvodne medeného). Fasáda s veľkorysými okennými perforáciami odrážala funkciu budovy a zvýšené nároky na presvetlenie bytov oproti iným funkciám, ako napríklad administratíva, hotel… Do kompozičného ťažiska budovy vložili architekti veľký prázdny priestor vygradovaný dynamickým zošikmením nárožia, ktorý rozčlenil kompaktnosť hmoty.

Hľadanie kompromisov – Súťažný návrh čakalo pripomienkovanie niekoľkých orgánov a jeho prispôsobenie realite. Krajský pamiatkový úrad vzniesol celkovo 12 požiadaviek. S niektorými sa architekti stotožnili, s inými nie. Začal sa zložitý proces hľadania kompromisov a zmien architektonickej štúdie. Asi po roku a pol bolo nakoniec v marci 2009 vydané stavebné povolenie. Výsledkom bola kompromisná architektúra s nevýraznou sivou omietkovou fasádou, s dvoma malými vstupmi v parteri, ktoré mali byť riešené v tradičných rozmeroch typických pre slohovú historickú meštiansku architektúru. Na streche sa nakoniec schválila škridlová krytina sivej farby. Veľké zasklenia bytov sa formálne prekryli zvislými drevenými lamelami, aby sa docielil efekt úzkych stojatých obdĺžnikov pripomínajúcich tradičné okná historickej architektúry.

Nový investor – V roku 2009 projekt odkúpila nová spoločnosť Apartment Trnava IN, s. r .o. Tá žiadala o zmenu funkčného využitia, dispozičného riešenia a architektonickej kvality, aby mal projekt šancu na prežitie a komerčné využitie. Pôvodne navrhované veľkometrážne byty sa dispozične prehodnotili a objekt sa doplnil o funkciu administratívy v severnom krídle. V parteri ostala občianska vybavenosť. Vzhľadom na zmenu funkcie z rezidenčného projektu na čisto polyfunkčný sa vyriešil aj architektonický výraz.

„Zachovali sa základné hmotovo-priestorové regulatívy povolené v stavebnom povolení, t. j. výška rímsy, sklon a tvar strechy, základná figúra a tvar stavby,“ hovorí architektka Klimková. „Zmenili sa povrchy fasády, pričom v hre bolo viacero farebných riešení – biela, svetlosivá a tmavosivá. Nakoniec sme zvolili tmavosivú, ktorá dom opticky zoštíhlila. Na protiľahlej palácovej architektúre sú strechy obložené tmavým plechom, rovnako ako strecha kostola sv. Mikuláša.“

Zastavenie stavby – Investor poukazuje na fakt, že aj počas výstavby objektu Leonardo vznikli v jeho tesnej blízkosti stavby, kde sa požiadavky KPÚ porušili, a napriek tomu boli stavby bez problémov skolaudované. Preto investor a autori Leonarda považovali za kontraproduktívne, vzhľadom na už dosť komplikovaný proces výstavby a množstvo zmien, konzultovať všetky kroky s KPÚ a absolvovať znova podobný proces ako pri schvaľovaní projektu. Investor sa rozhodol pre zmenu stavby pred dokončením. Reakcia KPÚ bola tvrdá: bol daný podnet na stavebnú inšpekciu, zastavenie stavby stavebným úradom v Trnave, hrozba vysokej pokuty, trestné oznámenie na investora, kontroly, negatívne reakcie na stavbu v trnavských médiách. KPÚ žiada odstrániť titánzinkový obklad, nahradiť ho omietkou, zmeniť farebné riešenie a nahradiť veľký otvor na fasáde požadovanými tradičnými jedným až dvomi menšími otvormi.

Pôdorys 1. NP

Otázky, ktoré vyvoláva Leonardo Podľa investora a architekta objektu Leonardo je hlavný problém principiálny. Nejde len o prípad objektu Leonardo v Trnave a o subjektívny názor, či je kontrast dobrý, alebo zlý v historickom prostredí. Verdikt totiž nie je postavený na hodnotení odbornej komisie z radov konzervatívnych aj progresívnych odborníkov a znalcov z viacerých príbuzných odborov a na možnosti diskutovať o sporných projektoch na Slovensku. Ponúkame aj otázky, ktoré podľa autorov nastolila kauza Leonardo. Tvorbu architekta je ľahké spochybniť zaväzným stanoviskom, ale kto spochybní ­zásady pamiatkovej starostlivosti? Všetko nové sa musí podriadiť, otázka je, či sa má podriaďovať len hmotovo, alebo aj výrazovo? Či má len zapadnúť, alebo aj niečím novým obohatiť? Aká bude autenticita súčasnosti, ak ju zakonzervujeme do rezervácie? Akí kvalifikovaní znalci môžu kontrolovať objektívnosť a kvalitu posudkov a návrhov KPÚ a iných štátnych inštitúcií na Slovensku? Kedy mesto Trnava a iné slovenské mestá vypíšu medzinárodnú ideovú súťaž na riešenie dôležitých tém verejných priestorov, námestí, významných mestských budov alebo na dizajn lavičky pred vstupom do kostola? Mohol by vzniknúť v centre Trnavy podobný novodobý počin ako napríklad tancujúci dom v centre Prahy? Alebo moderná dostavba kupoly Reichstagu v Berlíne? Aký novodobý počin u nás v pamiatkovo chránenom prostredí zaujal ako inovatívny a teší sa medzinárodnému uznaniu? Aká nová zástavba v historickej štruktúre na Slovensku vznikla za ostatných dvadsať rokov? Zámocká ulica v Bratislave? Nádvorie Európy v Komárne? Kto nesie zodpovednosť za export potemkinovej dedinky do slovenských miest? Máme radšej pseudoarchitektúry a pahistorické paškvily namiesto originality, rozmanitosti a autentickosti?

Na záver
Je zjavné, že stavba Leonardo je pre Trnavu kontroverzná, napriek tomu, že v strednej Európe by sa výraz kontroverzný nepoužil. Tam pri novostavbách v historickom prostredí platí zásada, že ak architekt dodrží základné funkčné a priestorové regulatívy, potom architektonické riešenie fasád, farebnosť, tvar okien, použité materiály, estetický výraz by mali byť otvoreným priestorom na slobodnú tvorbu autora. Ako inak dosiahnuť rôznorodosť, pestrosť, a nie monotónnosť prostredia podľa vopred rozdaných kariet? Aj základné charty – Aténska a Benátska – spolu s 3. kongresom ICOMOS v Budapešti v roku 1972 jednoznačne odporúčajú vstupy súčasnej a modernej (nie „upravenej“) architektúry do historického prostredia.

Aj na internetovej diskusii vidieť, že Leonardo spolarizoval vkusové hodnotenie ľudí. Ale aj o tom je moderná architektúra – má ľudí provokovať, nútiť zaujať postoj. Ak má architektúra svoj názor a kvalitu, jej šanca na prežitie sa zvyšuje.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský
 
O reakciu sme v dostatočnom časovom predstihu požiadali aj Pamiatkový úrad SR, do uzávierky tohto čísla sme však ich názor nedostali.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

–>–>