l. holejsovsky projekcia je okompromise viacerych nazorov
Galéria(3)

Ľ. Holejšovský: Projekcia je o kompromise viacerých názorov

Univerzitná knižnica Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – II. etapa získala od poroty v súťaži Stavba roka mnohé superlatívy. Jeden z autorov architektonického riešenia architekt Ľubomír Holejšovský má však nadhľad a tvrdí, že „to bol projekt ako každý iný, ktorého sme sa chceli zhostiť čo najlepšie...“. Zdá sa, že táto veta nie je samoúčelnou floskulou. Ateliér SAN-HUMA 90, s. r. o., ktorého je spolumajiteľom, má v ostatnom období za sebou viacero ocenení v rôznych architektonicko-stavebníckych súťažiach na Slovensku.

mg 2226 big image
mg 2275 big image
l holejsovsky projekcia je o kompromise viacerych nazorov 5489 big image
Vaše víťazstvo v Stavbe roka bolo vnímané ako prekvapujúce. Čo znamená pre vás?
Aj nás to prekvapilo, lebo v tejto súťaži vyhrávajú väčšie investičné projekty. Ocenenie je príjemné, lebo to znamená, že niekto si všimol našu prácu. Uznanie posúva ďalej, ale aj za touto stavbou treba vidieť tím ľudí, ktorí sa na nej podieľali. Projekcia je vždy o kompromise viacerých názorov, nad ktorými musíte rozmýšľať. V ateliéri teda výsledný projekt „upečieme“ spoločne.

Kto pri knižnici robil konečné rozhodnutia?
Bola to moja úloha. Keď sa už viac nedalo prešľapovať na mieste a stále o názoroch diskutovať, musel som rozhodnúť, že projekt sa posunie istým smerom ďalej.

Vy ste rozhodli, že stavba bude mať valcový tvar?
Valcový tvar s kruhovým pôdorysom vznikol v diskusii ako výsledok optimálneho riešenia. Kruhová dispozícia vyhovuje daným svetelno-technickým podmienkam vo vzťahu k okolitým budovám. Vychádzali sme aj zo zámeru, aby objekt svojím tvarom evokoval bývalý priemyselný areál tabakovej továrne z polovice 30. rokov minulého storočia. Preto mala byť knižnica vo svojom výraze akýmsi zásobníkom – v tomto prípade kníh a vedomostí. S jedným podzemným a tromi nadzemnými podlažiami tvorí výrazný akcent areálu.

Univerzitná knižnica v Nitre,stavba roka,fasádaPriemyselný charakter zdôrazňujú aj unikátne materiály, pričom antikorová sieťovina pred sklenenou fasádou je použitá na stavbe na našom území prvýkrát…
Áno, zvolili sme oceľobetónovú nosnú konštrukciu, sčasti priznanú aj v interiéri. Fasáda objektu Schüco je tvorená predsadenou hliníkovou konštrukciou zasklenou rôznofarebným sklom. Pred túto konštrukciu sme predsadili tieniacu konštrukciu z nehrdzavejúcej ocele a zavesenej antikorovej sieťoviny – Haver-Boecker. Táto sieť mení vzhľad objektu podľa osvetlenia. Objekt mení svoju tvár podľa počasia i podľa času dňa – inak vyzerá ráno a inak večer. Zámerom bola aj transparentnosť objektu, keď za zasklenou fasádou možno cítiť život knižnice.

Súčasťou je aj zreteľ na nízkoenergetickú náročnosť. Aj tá podmienila tvar?
Áno, lebo pri valcovom tvare je najmenší povrch fasády. Navyše, sú tam aj väčšie hĺbky traktov, ktoré tiež vplývajú na menší únik tepla. Samozrejme, energetickú náročnosť znižujú vložené technické zariadenia. Povedľa spomenutej antikorovej sieťoviny sme použili aj vnútorné rolety Verosol, ktoré sú napojené na počítačový systém Niko Bus a zaťahujú sa podľa pohybu slnka. Čo sa týka vykurovania, to je zabezpečené z centrálnej plynovej kotolne umiestnenej v budove knižnice postavenej v prvej etape.

Onedlho bude knižnica uvedená do prevádzky – o koľko sa zvýši jej kapacita?
Novostavbou pribudlo 4-tisíc metrov bežných políc, čiže spolu so staršou časťou má teraz knižnica kapacitu 8-tisíc metrov. Je tam ešte rezerva na niekoľko rokov s tým, že niektoré knihy sa vyraďujú alebo posúvajú do depozitu. Obidve časti knižnice sú prepojené na prvom poschodí, pričom hlavný nástup je cez novostavbu.

Vráťme sa ešte k projekcii – mala problémovejšie miesta?
Komplikovanejším bolo napríklad jadro objektu, ktoré tvorí odlievané schodisko a vnútorný nosný systém ohnutých stĺpov. Na tento účel sa vyrábali špeciálne debniace dielce, čo bolo dosť komplikované, ale podarilo sa to zvládnuť. Na každej stavbe vznikajú čiastkové nesúlady, ale v konečnom vyznení išlo o vydarenú stavbu na všetkých úsekoch investičného procesu, a to aj pri komunikácii s investorom a zhotovovateľom. S jej výstavbou sa všetci stotožnili natoľko, že ju chceli dotiahnuť do úspešného konca.
–>–>
Táto realizačná zostava spoločnosti ZIPP, a. s., sa stretla už pri inej ocenenej stavbe, ktorou bolo Elesko v Modre. Pomohlo vám to?

Určite, Elesko v Modre slúžilo ako vzor – napríklad pri aplikácii pohľadového betónu vnútri centrálneho schodiska v knižnici sme sa boli v Modre pozrieť na kvalitu spracovania a výraz pohľadového betónu a mohli sme tak v Nitre využiť predchádzajúce skúsenosti realizátorov, ale aj úroveň spracovania a dotiahnutia stavebných detailov, ktorá bola na slovenské pomery nadpriemerná.

Univerzitná knižnica v Nitre,stavba roka,fasádaPrvú etapu knižnice a predtým rekonštrukciu susednej Pedagogickej fakulty UKF ste projektovali s architektom Jurajom Polyákom, druhú etapu s novostavbou knižnice s kolegom Vladimírom Jarabicom. Čo vás viedlo k tejto spolupráci?

Juraj Polyák, ktorý predtým pôsobil v našej kancelárii SAN-HUMA 90, s. r. o., ako spoločník, sa v roku 2002 osamostatnil, a keď bolo aktuálne riešenie projektu druhej etapy Univerzitnej knižnice UKF, mal rozpracovaných viacero ďalších projektov a nemohol sa jej venovať. A tak som do druhej etapy logicky prizval kolegu Vlada Jarabicu, svojho spoločníka a spoluautora niekoľkých projektov.

Knižnica je verejná stavba určená aj pre ľudí mimo univerzity. Ako vnímate zodpovednosť pred verejnosťou?
Každý architekt ide s kožou na trh, pretože si musí uvedomovať, že architektúra formuje vkus ľudí. Tak ako ľudia ovplyvňujú stavby v čase, tak aj stavby ovplyvňujú ľudí. Ideálne je, keď posúvajú rozmýšľanie ľudí správnym smerom dopredu.

Jedna z mnohých definícií architektúry tvrdí, že vtedy je dobrá, keď ju netreba obísť. Je architektúra aj o pocite?

Určite, architektúra je aj o pocite – vidíte stavbu, vstúpite do nej a cítite sa v nej dobre. Nič vám na nej neprekáža a mnohí ľudia možno ani nevedia zdôvodniť, prečo je to tak. Samozrejme, stavby vyvolávajú aj nespokojnosť, a pritom nemusia byť zlé. Niekedy je to nevysvetliteľné, súvisí to aj s rôznym vkusom ľudí. Niekto sa cíti dobre v historických stavbách, iní zase v moderných. Ale aj v minulosti sa ľudia snažili budovať stavby, ktoré odrážali dobu a životný štýl.

Čiže forma nasleduje obsah?
Určite, prvoradá je funkčnosť, ku ktorej sa následne hľadá forma. Ideálne je, keď je stavba funkčná a zaujme verejnosť či odbornú porotu. Optimálne je, keď sa tieto dva názory stretnú, ale napríklad pri knižnici ešte nemáme spätnú väzbu od verejnosti.

A reakcie od pracovníkov knižnice?
Zatiaľ sme sa nestretli s negatívnou reakciou, pravda, ľudia sa nás pýtajú, ako by to ešte mohlo vyzerať. Každá stavba by však mohla vyzerať na tisíc spôsobov, ale v určitom momente musíte zvoliť cestu a dotiahnuť veci do zvoleného výrazu.

Bola knižnica výnimočná v rámci vašej tvorby?
Nemyslím, bol to projekt ako každý iný, ktorého sme sa chceli zhostiť čo najlepšie, aj keď na druhej strane téma bola výnimočná, pretože projekt knižnice sa nerobí často a my sme ho robili prvýkrát. V našom ateliéri sme sa vždy snažili ísť aj neprebádanou cestou a používali sme nie príliš zaužívané postupy a materiály. Je potešiteľné, ak práve výsledky našej práce pozitívne oslovili ľudí a odbornú porotu.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.