Z bývalého učilišťa bytovka v pasívnom štandarde

Areál bývalého baníckeho učiliska z 50. rokov minulého storočia sa dočkal vydarenej rekonštrukcie hodnej 21. storočia. Vznikol tak bytový dom v pasívnom štandarde a multikultúrne centrum s múzeom, prednáškovou miestnosťou či galériou. Tento smelý projekt navyše získal niekoľko ocenení a uznaní odbornej verejnosti.

Dubňany sú malé mestečko neďaleko Hodonína, kde od roku 1950 stojí komplex budov bývalého baníckeho učiliska. Tunajšiu výučbu budúcich baníkov pre neďaleké lignitové bane ukončilo české ministerstvo školstva v roku 1997. Až do roku 2008 slúžil objekt žiakom základnej školy. Tá však na drahú prevádzku a nevyhnutnú generálnu opravu zhoršujúceho sa stavu budovy nemala potrebné financie a objekt zostal prázdny.

Kým však komplex budov stačil schátrať, vypí­sal Juhomoravský kraj výberové konanie na jeho predaj. Najvyššiu sumu ponúkol miestny projektant Zdeněk Kaňa. Spolu s kolegami Ing. architektom Davidom Vaníčkom a Marti­nom Jindrákom pripravili komplexný návrh prestavby celého objektu, ktorú rozdelili na nie­koľko etáp. Prvá z nich bola zameraná na vytvorenie moderného bytového domu, ktorý by zodpovedal európskym štandardom. „Chceli sme vytvoriť zdravé bývanie hodné 21. storočia s využitím najmodernejších technologických poznatkov a s dôrazom na energetickú nenáročnosť,“ vysvetľuje Zdeněk Kaňa.

Šikovne využitý potenciál starej budovy
Rekonštrukcia bola o to jednoduchšia, že budovy bývalého baníckeho učiliska už boli pripojené na inžinierske siete. Navyše boli dimenzované na podstatne vyšší počet osôb v porovnaní s počtom ľudí, ktorí v súčasnosti obývajú nové byty. Okrem toho existujúca stavba bola v pomerne dobrom technickom stave, nebola porušená statika a objekt nebol ani podmáčaný.

Veľkou výhodou boli zachované slnolamy, ktoré už v roku 1989 veľmi dobre skonštruoval vtedajší projektant. Realizačnej firme však prestavbu uľahčil nielen celkový dobrý stav budovy, ale aj vnútorné členenie. Trieda spolu s kabinetom má ideálne rozmery zodpovedajúce bytu s rozlohou 70 až 90 m². Z tohto dôvodu teda neboli potrebné žiadne radikálne demolačné zásahy. Vybúrali sa iba steny na toaletách. Výsledkom rekonštrukcie bolo 27 bytových jednotiek v kategóriách 2+kk až 4+1 s rozlohou od necelých 58 m² do približne 108 m².

Prečo pasívny štandard?
Podľa Zdeňka Kaňu pasívna prestavba so sebou nesie nielen ekonomickú výhodu, ale predovšetkým mnohonásobne zdravšiu vnútornú klímu a lepší komfort pre užívateľa. „Použili sme zdraviu neškodné stavebné materiály a zaistili trvalo čerstvý vzduch vnútri miestností,“ vyzdvihuje Zdeněk Kaňa. Rozdiel medzi bežnou a pasívnou prestavbou spočíva okrem iného aj v požiadavke na silnejšiu izoláciu obvodového plášťa. Príjemným zistením bolo, že konštrukciu stropu tvoria železobetónové škrupiny s konštrukčnou výškou 400 mm. V spodnej časti sú doplnené zvukovou izoláciou na báze minerálnej vlny s hrúbkou 100 mm, ktorá je položená na oceľový trapézový plech pripevnený k spodnej časti železobetónových škrupín.

Vďaka tomu tvorí nosnú konštrukciu pre sadrokartónový podhľad. Na existujúce obvodové steny sa ďalej pridala tepelná izolácia s hrúbkou 200 mm a na strop najvyššieho podlažia zas tepelná izolácia s hrúbkou približne 300 až 400 mm. Otvorové výplne tvoria plastové okenné profily vhodné do nízkoenergetických a pasívnych domov s trojsklom. Tepelná strata objektu s 27 bytmi a s podla­hovou plochou približne 2 400 m² je 38,87 kW. Porovnanie pre laikov: náklady na vykurovanie na celý dom počas zimy 2012 až 2013 pri priemernej vnútornej teplote 23,5 °C dosiahli hodnotu 3 486 eur (do 90 000 Kč). Náklady na vykurovanie jedného priemerného bytu s plochou približne 80 m² predstavovali 129 eur (3 330 Kč) ročne a 10,8 eur (278 Kč) mesačne. Toto sú skutočné čísla, ktoré sa dajú preukázať údajmi z meračov a nákladmi z faktúr za plyn.

Súhra rôznych materiálov
Autori rekonštrukcie nemajú radi škatuľkova­nie podľa použitých materiálov. „Je predsa oveľa efektívnejšie maximálne využívať výhody jednotlivých vlastností materiálov tak, aby sme tvorili bezchybné a lacné konštrukcie a tým zvyšovali úžitkové vlastnosti budov za výhodné ceny,“ vysvetľuje Zdeněk Kaňa. Existujúce železobetónové a murované konštrukcie sa preto doplnili suchými procesmi používanými v drevostavbách, či už ide o steny, alebo podlahy. Drevené steny boli využité najmä pri opláštení budovy. Pôvodnú konštrukciu obálky tvoria železobetónové panely, ktoré dopĺňajú sendvičové panely.

Okná s izolačným trojsklom
Osadenie okien sa realizovalo pomerne neštandardne. Okná sa upevnili do špeciálnych drevených rámov, ktoré umožnili optimalizovať ich pozíciu v ostení. Pri výbere nových kvalitných okien sa Zdeněk Kaňa musel poobzerať po takých, ktoré by svojimi parametrami spĺňali nároky na pasívny štandard, a zároveň boli cenovo prijateľné. Po konzultácii s firmou Okna Ševčík z Hodonína, ktorá realizovala dodávku otvorových výplní, padla voľba na plastový okenný profil Eforte od spoločnosti Inoutic. Tieto profily sa vyznačujú vysokými tepelnotechnickými parametrami a spĺňajú požiadavky kladené na okná v nízkoenergetickom i pasívnom štandarde. Systém dokonca získal pre svoje parametre a široké spektrum využitia pri výstavbe striebornú medailu v súťaži Stavebný výrobok – technológia 2010. Okenný profil dosahuje koeficient prechodu tepla rámom Uf iba 0,95 W/(m² . K), a to s použitím bežnej oceľovej výstuhy, so vstavanou hĺbkou 84 mm a bez prídavných izolačných prvkov. Z ekonomického hľadiska je práve toto riešenie otvorových výplní v pasívnom štandarde veľmi výhodné, pretože profily sa spracovávajú rovnako ako bežné profilové systémy. Netreba preto zabezpečovať dodatočnú izoláciu komôr profilu alebo špeciálne výstuhy, ktorých použitie komplikuje výrobu.

Zdravá vnútorná klíma
Pre zdravú vnútornú klímu nových bytových jednotiek bolo dôležité zabezpečiť pravidelnú výmenu čerstvého vzduchu. Na to sa využil systém riadeného vetrania s rekuperáciou tepla, ktorý je v pasívnych domoch už štandardom. Zaisťuje totiž optimálnu výmenu vzduchu s minimálnymi tepelnými stratami. Prevažná väčšina bytových jednotiek tak využíva centrálne rovnotlakové riadené vetranie s rekuperáciou odpadového tepla s možnosťou individuálneho nastavenia výkonu vetrania pre každú bytovú jednotku. Samotná rekuperácia sa uskutočňuje v centrálnej jednotke, ktorá privádza do objektu už predhriaty vonkajší vzduch zbavený prachu.
Senzory sledujú obsah oxidu uhličitého a automaticky regulujú prívod čerstvého vzduchu do miestností. Každý užívateľ má však možnosť nastaviť si výkon podľa svojich aktuálnych potrieb alebo jednoducho otvoriť okná. Len štyri byty majú decentralizovaný systém vetrania s rekuperáciou tepla, na porovnanie prevádzky s centrálnym variantom. Vykurovanie zaisťujú dva centrálne plynové kondenzačné kotly a existujúce liatinové článkové radiátory nahradili nové doskové telesá približne v polovičnom počte. Voda sa ohrieva tiež centrálne cez solárny systém s dodatočným ohriatím plynovým kotlom.

Rekonštrukcia ovenčená titulmi
Prestavba školy na pasívne byty od staviteľa Zdeňka Kaňu, architektov Davida Vašíčka a Martina Jindráka je ukážkovou revitalizáciou brownfieldu. Projekt získal titul Český energetický a ekologický projekt 2010 a v roku 2011 dostala rovnaké ocenenie aj celá stavba. Projekt tiež ocenilo Vysoké učení technické v Brne v medzinárodnej súťaži súčasných stavebných projektov s výnimočnou energetickou, konštrukčnou a architektonickou hodnotou – BEFFA.

TEXT: Ondřej Fridrich
FOTO: Tomáš Malý

Ondřej Fridrich je marketingovým manažérom spoločnosti Inoutic.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.