Nízkoenergetická výstavba

V súčasnosti, aj napriek všeobecnej tendencii šetriť, je stále väčšina existujúcich i novopostavených budov energeticky, materiálovo či technologicky veľmi náročná. Normy v stavebníctve sa u nás príliš nezaoberajú šetrením energií, aj napriek tomu, že oblasť nízkoenergetickej výstavby sa prudko vyvíja. Obytné stavby (a nielen ony) môžu ponúknuť rovnaký komfort pre pobyt človeka v nich aj s niekoľkonásobne nižšou spotrebou energií, s využitím surovín a zdrojov, ktoré nezaťažujú životné prostredie. Čo vlastne znamená nízkoenergetické bývanie alebo nízkoenergetický dom?

Rozdelenie rodinných domov z hľadiska energetickej náročnosti
Štandardný rodinný dom – energetická potreba 100 – 195 kWh/m² za rok, postavený z bežne používaných materiálov bežnými stavebnými postupmi.

Energeticky úsporný dom – energetická potreba
50 – 70 kWh/m² za rok dosiahnutá:
 zvýšením tepelnoizolačných hodnôt obvodových konštrukcií a ich stykov,

• využitím úsporného konvenčného vykurovacieho systému (radiátory),
• využitím solárnych prvkov.

Nízkoenergetický dom – energetická potreba
15 – 50 kWh/m² za rok dosiahnutá:

• použitím kvalitnej masívnej tepelnej izolácie obvodového plášťa,
• využitím mechanického regulovaného vetrania s rekuperáciou tepla,
• využitím nízkoteplotného vykurovania,
• využitím solárnych prvkov.

Energeticky pasívny dom – energetická potreba
5 – 15 kWh/m² za rok dosiahnutá:

• dokonalým tepelnoizolačným obalom domu,
• vzduchotesnosťou obalu domu,
• využitím mechanického vetrania s rekuperáciou tepla,
• bez konvenčného vykurovania (využitie solárnych prvkov nie je opodmienkou).

Nulový dom – energetická potreba 0 – 5 kWh/m² za rok.
Za spotrebu energie sa v takomto dome neplatí nič, pretože si v lete vyrobí výlučne z obnoviteľných zdrojov taký nadbytok energie, aký v zime spotrebuje. Tepelná energia sa získava pomocou veľkoplošných slnečných kolektorov a uchováva sa v zásobníku teplej vody s objemom 3 000 až 10 000 litrov alebo sa využívajú veľkoplošné fotovoltické panely napojené na verejnú sieť, ktorá slúži ako sezónny zásobník (v zime sa odberom elektrickej energie zo siete pokrýva zvyšková potreba tepla v dome).

Sedem zásad pre nízkoenergetický dom
Výstavba nízkoenergetického domu neznamená len zateplenie a inštalovanie slnečných kolektorov či tepelného čerpadla, ale aj niekoľko ďalších zásad, ktoré výrazne prispejú k zníženiu výslednej sumy na účte za energiu. Ktoré sú to?

1. Umiestnenie domu s ohľadom na miestnu klímu, terén, jeho orientáciu na svetové strany a vegetáciu.
2. Využitie slnečnej energie pomocou pasívnych solárnych prvkov a systémov, ako sú napríklad veľké južne orientované okná, zimné záhrady, stenové systémy, premenlivá protislnečná ochrana a letná tepelná ochrana proti prehrievaniu budovy.
3. Vysoká tepelná ochrana obvodového plášťa (podlahy, steny, strechy, okná a dvere) a dôsledné tepelnoizolačné opatrenia vo všetkých detailoch (bez tepelných mostov).
4. Regulované vetranie podľa aktuálnych potrieb, čiže mechanická výmena vzduchu spojená s odbúraním škodlivín vo vnútornom prostredí, s minimálnymi energetickými stratami a spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu a dostatočnou vzduchotesnosťou obvodového plášťa.
5. Účinná, efektívna a k prírodným zdrojom šetrná výroba tepla, využitie obnoviteľných zdrojov energie, využitie odpadového tepla (pre nízku spotrebu tepla nepotrebuje vysokovýkonné zariadenia na vykurovanie, vhodné sú napríklad tepelné čerpadlá).
6. Využitie nízkoteplotného vykurovacieho systému a prídavné využitie slnečnej energie prostredníctvom aktívnych solárnych a iných alternatívnych zariadení na úsporný ohrev teplej vody.
7. Správne „používanie“ nízkoenergetického domu a efektívne využívanie elektrického prúdu (energeticky úsporné osvetlenie a domáce spotrebiče).

Z čoho postaviť nízkoenergetický dom?
Nízkoenergetický dom možno postaviť rôznymi stavebnými systémami z takmer každého bežného stavebného materiálu.

Pri masívnych konštrukciách je to napríklad klasická pálená tehla, pórobetón, betón. Na dosiahnutie parametrov nízkoenergetického domu treba masívnu konštrukciu zatepliť tepelnou izoláciou (jej hrúbka sa určuje výpočtom, orientačne však možno počítať s 15 až 25 cm).

Skladba obvodovej steny nízkoenergetického domu sa dá vytvoriť rôznymi technickými riešeniami, ktoré možno zhrnúť do piatich konštrukčných druhov:

• murivo s kontaktným zatepľovacím systémom (tzv. tepelným obalom vytvoreným vonkajšou tepelnou izoláciou a ušľachtilou omietkou);
• murivo so zavesenou fasádou (murivo s vonkajšou tepelnou izoláciou a s vonkajším obkladom s prevetrávanou vzduchovou vrstvou);
• dvojplášťové murivo (s tepelnou izoláciou umiestnenou v medzere medzi dvoma plášťami);
• ľahká rámová konštrukcia s výplňou (drevená nosná rámová konštrukcia s tepelnou izoláciou a obojstranným opláštením);
• ľahká vrstvená stena (na báze vrstvených panelov vyrobených z niekoľkých vrstiev dosiek a s prídavnou tepelnou izoláciou).

Nízkoenergetický dom optimalizuje obytný komfort, kvalitu stavebných konštrukcií, energetickú a finančnú úspornosť a ochranu životného prostredia. To znamená, že umiestnením na pozemku, použitými materiálmi, spôsobom výstavby a vykurovacím systémom sa minimalizujú prevádzkové náklady a nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Nízkoenergetický dom potrebuje na vykurovanie na meter štvorcový úžitkovej plochy okolo 15 až 50 kWh energie – na porovnanie: moderný dom postavený štandardným spôsobom potrebuje na prevádzku dvoj- až trojnásobné množstvo energie.

Súčasný trend výstavby energeticky nenáročných domov sa však pomaly presúva k ľahkým stavebným systémom, najčastejšie na báze dreva, s jednoduchou montážou. Ľahký konštrukčný systém s drevenou stĺpikovou nosnou konštrukciou je schopný spĺňať náročné požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodového plášťa pri relatívne malých hrúbkach konštrukcie. Konštrukciu z veľkej časti tvorí tepelná izolácia, preto je obvodová stena užšia, a zároveň má výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Dôkazom výhodnosti drevených stavieb je ich široké uplatnenie v klimaticky náročných podmienkach škandinávskych krajín, ľahké systémy sú však pomerne náročné na správny návrh konštrukčnej skladby a dôslednú realizáciu.

Text: Kamila Ďuríková
Foto: archív JAGA, Stiebel Eltron